Od nášho premiéra Roberta Fica, najvzornejšieho Európana, sme sa dozvedeli, že hrdo a s radosťou sa budeme podieľať na záchrane španielskych bánk. Veď ako by to aj vyzeralo, keby sme nepomohli udržať životnú úroveň Španielov.
Španieli majú síce násobne vyššiu priemernú mzdu ako my a, samozrejme, aj dôchodky, ale to sa neráta. Ráta sa to, že oni si na svoju životnú úroveň zvykli a nikto predsa nemôže od nich chcieť, aby odteraz žili skromnejšie. Takisto od nich nikto nemôže chcieť, aby platili napríklad vyššiu daň z pohonných hmôt.
Benzín je u nás jeden z najdrahších v Európe. V Španielsku je o 30 centov lacnejší. No kto by teraz navrhol, aby Španieli platili o týchto 30 centov vyššiu daň z benzínu a z vyššej spotrebnej dane si zachraňovali svoje banky, jednoducho nie je dobrý Európan. Vidí všetko len cez peniaze a nerozumie geopolitike.
Takisto Gréci, ktorí si vo včerajších voľbách mali vybrať, či budú robiť dlhy ako doteraz (Samaras), alebo nebudú šetriť ako doteraz (Tsipras). Je jedno ako, účet budú platiť dobrí Európania. Teda, aby som bol presný, dobrí Európania rozhodli, že účet budú platiť európski daňoví poplatníci. Napríklad tí slovenskí.
V tejto súvislosti netreba podceňovať vývoj nášho verejného dlhu. Vďaka zárukám zadlženému Grécku stúpol náš verejný dlh zo 47 percent na 50,2 percenta. Po vystavení záruk za španielske banky stúpne verejný dlh na 53,7 percenta (v prípade, že záchrana bude financovaná z dočasného eurovalu, EFSF). Netreba však zabudnúť ani na naše hotovostné platby do trvalého eurovalu, ktoré zdvihnú dlh na 54,5 percenta.
Ešte chvíľu budeme zachraňovať všetkých naokolo, v poradí už čakajú talianske banky a Cyprus, a sami budeme musieť požiadať o pomoc z eurovalu. Problém je ale v tom, že vtedy už bude euroval vybrakovaný a jediné, čo nám ostane, budú miliardové záruky na krku.
Všetko zlé je na niečo dobré – aspoň už nebudeme musieť nikoho zachraňovať. A náš najvzornejší Európan dostane pochvalu za to, ako poslušne spravuje východnú guberniu.