Richard Sulík na témy slovenská politika, Európska únia a ekonomika.

Opäť nový rekordný dlh Portugalska a Talianska

Začiatkom roka 2010, kedy prepukla dlhová kríza, dosahoval verejný dlh Portugalska 85 % a verejný dlh Talianska 105 %. Vtedy bol svet v panike a investori odmietali kupovať dlhopisy južných krajín eurozóny …

Nový verejný dlh Portugalska a Talianska

(PIGS – Portugalsko, Taliansko, Grécko, Španielsko). Portugalsko dokonca muselo využiť dočasný euroval, lebo mu už nikto nechcel požičať, o Grécku škoda rečí. Taliansku stúpli úroky na dlhopisoch až na 7 percent, lebo investori požadovali vysoké rizikové prirážky.

Dnes, štyri roky neskôr, Portugalsko opustilo záchranný mechanizmus a vie sa samo a úplne financovať na kapitálových trhoch. Úroky talianskych dlhopisov klesli citeľne pod 4 percentá. Hurá, kríza je zažehnaná.

Žiaľ, nie je tomu tak. Minulý týždeň oznámila portugalská národná banka, že verejný dlh Portugalska koncom apríla 2014 dosiahol 135,2 %, čo je historicky najviac a talianska národná banka oznámila, že dosiahol 137 %, čo je najviac od prvej svetovej vojny. A to napriek všetkému šetreniu a všetkým reformám a všetkých dosiahnutých úspechoch, o ktorých sa tak často hovorí. Nasledovná tabuľka hovorí jasnou rečou:

Verejný dlh Portugalska

Verejný dlh Portugalska

Verejný dlh Talianska

Verejný dlh Talianska

Prečo sa dnes už nehovorí o kríze?

Hlavný dôvod je ten, že Európska centrálna banka (ECB) v septembri 2012 prijala program s názvom OMT (Outright monetary transaction), v rámci ktorého môže nakúpiť dlhopisy členských štátov. Inými slovami, ECB garantuje investorom, že ak niektorá krajina eurozóny nebude schopná splatiť svoje dlhy, splatí ich ECB*.

Samozrejme, takýto postup je v rozpore s európskou ústavou, ktorá priamo zakazuje financovanie verejného dlhu. To je však investorom úplne jedno (a pánovi Draghimu, šéfovi ECB tiež), hlavne že bude mať kto zaplatiť ich investície. Zároveň znížila ECB úrokovú sadzbu na rekordne nízkych 0,15 % a trh zaplavila peniazmi. Pre komerčnú banku tak nie je nič ľahšie, ako si požičať peniaze v ECB za 0,15 %, za tieto peniaze kúpiť dlhopisy krajín PIGS, ktoré sú úročené približne 4 percentami a následne tieto peniaze založiť v ECB a požičať si ďalšie peniaze. A to celé úplne bez rizika, lebo ECB garantuje splatenie všetkých dlhopisov.

A tak banky zarábajú neoprávnene miliardy a krajiny PIGS sa bez problémov môžu zadlžovať ďalej. Najmä dlh Portugalska rastie závratnou rýchlosťou, za posledné štyri roky sa zvýšil o viac ako polovicu (z 85 % na 135 %).

Tento vývoj je mimoriadne nebezpečný!

Treba si uvedomiť, že krajiny sa môžu zadlžovať stále viac len preto, že komerčné banky, ktoré kupujú ich dlhopisy (teda, ktoré im požičiavajú peniaze), posúvajú tieto dlhopisy do ECB ako záruky za nové úvery. V bilančnej sume ECB sa už dnes nachádzajú medzi zárukami bezcenné dlhopisy v nominálnej hodnote (nie však reálnej!) stoviek miliárd eur.

Jedného dňa aj tento systém skolabuje. Jedného dňa si investori spočítajú, že napríklad väčšina bilančnej sumy ECB je krytá bezcennými dlhopismi a prestanú veriť nie niektorej členskej krajine, ale prestanú veriť Euru. Neviem presne povedať, ako konkrétne to bude prebiehať a ani kedy. Ale financovať chod štátu tlačením peňazí viedlo doteraz vždy skôr či neskôr ku krachu meny.

*Konkrétne to funguje tak, že členská krajina vydá dlhopisy, povedzme so splatnosťou 10 rokov. To znamená, že investor pošle na účet členskej krajiny peniaze a dostane papier, ktorý sa volá dlhopis. Po 10-ich rokoch investor vráti krajine dlhopis a dostane svoje peniaze. Alebo aj nedostane, podľa toho, či krajina je schopná si splniť svoje záväzky. Ak nie, nastúpi program OTM, v rámci ktorého si ECB kúpi nové dlhopisy tejto krajiny, aby nimi mohla krajina splatiť svoje staré dlhy, teda vykúpiť splatné dlhopisy, ktoré boli vydané pred 10-imi rokmi.

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.

Komentáre

  1. Peter Morávek says:

    To je hrôza, keď bude Slovensko predsedať Európskej únii o dva roky, budeme s tým možné niečo robiť?

    • Peter Morávek says:

      * budeme s tým môcť niečo robiť? Nechcem si povedať, že sa s tým nedá nič spraviť..

  2. ZOLLINO says:

    Kvalitne vysvetlene. Este aby si to ten vsemudry volebny elektorat precital…

  3. anna simova says:

    Proc o tomto nikdo neinformuje nas lidi.a taky jak je moze ze E U tohle podporuje , a za kazdou cenu lejou do tech statu penize , ktere miznou do neznama.Vzdyt preci to vidi, a taky musi vedet, a pocitat s tim ,ze to jednou skonci. Ja mam pocit ,ze si ta EU jenom na neco hraje, a ve skutecnosti jim vubec o nic nejde.Nejaka zachrana EU, a nebo nejakeho statu. Vyberou velke penize, sem tam neco prerozdeli, a nic velkeho neresi.Nekdy ma clovek pocit , ze je to vsechn0 jedno velke divadlo. Jsem rada ze tam jste, a takhle obektivne nas informujete.Dost sleduji politiku na Slovensku nebo tam ziji a tak mi na vsem zalezi. Preji Vam hodne sil ,nervu a krasny den. P.S. A fandim p. Kiskovi.

    • Tomas says:

      Jak neinformuje ? Ved mas to tu pekne napisane, ako plnohodnotnu informaciu. Kazdy si to moze precitat. Lenze ludia si radsej precitaju o Dare Rolins na Aktuality.sk – a potom sa cuduj svetu, nikto nema prehlad o nicom.

  4. Turčan says:

    Ale pán EPoslanec ešte pozabudol na na politicko-euroanalytický komentár k tomu, ČO sa môže stať po termíne splatnosti dlhopisov po spomenutých 10 rokoch – teda konkrétne v roku 2024 , keď už terazky existuje “eurogordický ” bankový uzol ?!?! 19.VI. 12,25