Europoslanec Richard Sulík diskutuje s Ľubou Oravovou v relácii V politike na TA3 o Európskom parlamente, dianí v SaS, ale aj o odluke cirkvi od štátu.
(Od 39:30 min.)
Ľuba Oravová: Pán predseda Richard Sulík, nechýba Vám slovenský parlament? Ste europoslancom.
Richard Sulík: Viete čo, som tam pomerne často, síce nie ako poslanec, ako rečník, ale predsa len niekoľko tlačových besied som v slovenskom parlamente mal, stretávam sa s kolegami, bol som na finančnom výbore minulý týždeň, kde som teda s hrôzou počúval najnovšie zmeny v zákone o dani z príjmov, čiže som tam a nechýba mi.
Ľuba Oravová: Takže, nechýba Vám slovenský parlament?
Richard Sulík: Hovorím, v slovenskom parlamente som pomerne často na to, aby mi práve nechýbal.
Ako dlho môže europoslanec vystupovať v Európskom parlamente
Ľuba Oravová: Sám ste sa posťažovali, že máte v Európskom parlamente oveľa menej priestoru na vyjadrenie názoru v rámci veľkej rozpravy. Ako dlho tam vlastne môže europoslanec vystúpiť?
Richard Sulík: Ja mám už jedno vystúpenie za sebou, kde som mohol rozprávať jednu celú minútu. To bolo úžasné a predpokladám, že sa jedného dňa prebojujem na dve minúty. Najväčší borci hovoria tri minúty. Je to, samozrejme, strašne málo na to, aby človek podal súvisle nejakú myšlienku, nehovoriac niekoľko argumentov. V Európskom parlamente sa dajú ale robiť iné kroky, iné aktivity, napríklad písomne alebo sú tam dotazy na Európsku komisiu, dá sa byť pomerne aktívny vo výboroch, tam už nie je obmedzený rečnícky čas atď. Na druhej strane musím povedať, keby Európsky parlament nemal tri sídla, čo je úplne absurdné, keby mal iba jedno sídlo a nebolo by to časovo náročné sťahovanie hore dole, tak tých rokovacích dní by možno mohlo byť do roka o dvadsať viac a, samozrejme, by potom aj tie rečnícke časy mohli byť dlhšie.
Jedna z absurdít, ktoré Európsku úniu sprevádzajú
Ľuba Oravová: Vy ste ale spomínali, že tie tri sídla, prípadne aj zlúčenie do jedného, o tom, ak sa nemýlim, Európsky parlament nerozhoduje.
Richard Sulík: Nie, to je priamo v zakladateľských zmluvách. To je jedna z tých absurdít, ktoré Európsku úniu sprevádzajú, jeden z takých tých pozostatkov minulého storočia z čias, keď Európska únia vznikala, ale ja si myslím, že nejakým sústredeným, organizovaným tlakom sa dá docieliť, že aj konkrétne Francúzi, ktorí to blokujú, jedného dňa dospejú k rozumu a povedia: „Dobre, tých 115 miliónov eur, čo musia daňoví poplatníci na tento sťahovací cirkus platiť, nemusíme už blokovať,“ a budú súhlasiť s jedným sídlom. Samozrejme, v ideálnom prípade v Bruseli. Tie zvyšné dve sídla sú Štrasburg, tam sa rokuje a plus ešte Luxemburg, tam je administratíva.
Richard Sulík hľadá v Európskom parlamente spojencov
Ľuba Oravová: Z tých niekoľko mesiacov, čo ste v europarlamente, aký máte pocit, dá sa skutočne niečo presadiť z pohľadu malých štátov?
Richard Sulík: Dá sa, ale potrebujete spojencov. To, čo som aj pred voľbami hovoril, že v Európskom parlamente budem hľadať spojencov. Aj preto som sa rozhodol prestúpiť do frakcie, kde si s ľuďmi v podstatných otázkach oveľa lepšie rozumiem. A toto si myslím je reálne, tak ako som predpokladal a dúfal pred voľbami, tak v tomto plánujem pokračovať, že musím hľadať spojencov. Viete, potom keď nejakú výzvu nepodpíše jeden poslanec, 150 alebo 200, tak to už má inú váhu a treba povedať, že právomoci tohto Európskeho parlamentu rastú, čo si myslím je vo svojej podstate správne preto, lebo to je vlastne jediná inštitúcia, ktorá je priamo ľuďmi volená.
Pojmami sa netreba nechať mýliť
Ľuba Oravová: Vy ste boli pôvodne členom Aliancie liberálov a demokratov Európy (ALDE), teraz ste člen Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). Čo sa stalo? Liberál opúšťa liberálnu skupinu a ide do konzervatívnej.
Richard Sulík: Na prvé počutie to tak znie, ale tými pojmami sa netreba nechať mýliť. Oni v západnej Európe fungujú trochu inak, ale najprv k histórii. SaS ako vznikla, stala sa členom Európskej liberálnej strany (ELDR) a celé tie roky sme boli členmi, a tým členom sme ostali, aj ako sa som sa už stal europoslancom. No a tá parlamentná frakcia tejto strany je práve ALDE, kde som teda automaticky bol členom. Ja som si to nevybral na začiatku, ja som jednoducho v tom členstve pokračoval. Povedal som si, že dám tomu šancu. Prešli nejaké tri mesiace a zistil som, že liberáli na západe sú socialisti, ktorí chcú viac Európy, viac integrácie, viac kompetencií do Bruselu, všetky tie hrôzostrašné veci, a preto som sa rozhodol prejsť k Európskym konzervatívcom a reformistom. Ja som tam za tých reformistov. A čo sa týka konzervatívcov, áno, v niektorých veciach máme odlišné názory, ale zhodujeme sa v jednej podstatnej veci, a síce, že o osobných slobodách majú rozhodovať národné parlamenty a nie Brusel. Už ako rozhodnú, je druhá vec. Čiže v tejto novej frakcii sa cítim oveľa príjemnejšie.
Liberáli na západe sú socialisti
Ľuba Oravová: Ako som si mala možnosť prečítať, tak trošku ste aj vyčítali tým „euroliberálom“, že tam ste mali iné názory a niekedy ste dokonca aj hlasovali inak, ako bolo odporúčanie. Bude to inak u Európskych konzervatívcov a reformistov?
Richard Sulík: Nebola to ani tak výčitka, bolo to skôr konštatovanie, lebo musím povedať, že tí ľudia sa správali voči mne veľmi korektne a ústretovo, čiže ja im nemám čo vyčítať, ale konštatujem, že vo všetkých podstatných hlasovaniach som hlasoval proti, respektíve inak, ako hlasovala frakcia ALDE, či už išlo o Junckera ako šéfa Komisie, či už o Schulza ako šéfa europarlamentu atď. Čiže prečo by som mal byť vo frakcii, kde síce mi to nevyčítajú, ale vo všetkých podstatných hlasovaniach jednoducho hlasujem inak, evidentne vidím svet inak ako liberáli. Ale ešte raz, liberáli na západe sú socialisti. Tí, ktorí chcú reformovať, ktorí chcú menej štátu, zodpovedne hospodáriť, to sú práve tí, kam som vstúpil, Európski konzervatívci a reformisti.
Asociačná dohoda je správna, ale mohla počkať
Ľuba Oravová: Ako ste spomínali, že ste mali iný názor najmä na tie personálne otázky. Boli tam aj nejaké iné, ktoré sa bezprostredne môžu dotýkať aj slovenských občanov?
Richard Sulík: Európsky parlament sa zatiaľ ešte len rozbieha, čiže k takýmto veciam veľa nedošlo. Jediné, čo bolo, bola asociačná dohoda s Ukrajinou, kde som sa zdržal hlasovania, a to preto, lebo nehovorím, že asociačná dohoda nesmie byť podpísaná, ale myslím si, že podpísať ju práve teraz presne v tom znení, ako bola pôvodne navrhnutá, je zbytočné prilievanie oleja do ohňa. S tým sa mohlo kľudne rok a pol počkať. Koniec koncov, účinnosť podstatných častí asociačnej dohody bola aj tak odložená na rok 2016, čiže toto vôbec nemuselo byť. Myslím si, že komplet celá európska diplomacia aj europarlament, aj iné zložky sa mali venovať ukľudneniu toho konfliktu na východe Ukrajiny, aby tam iní ľudia neprichádzali o život, a potom mohli riešiť asociačnú dohodu. Toto mohlo skutočne počkať, preto som sa zdržal. Nehlasoval som proti, lebo si myslím, že taká asociačná dohoda je správna, je to dobrá vec, ale mohlo to kľudne počkať.
Nech sa boj o najlepšie riešenia zvádza v národných parlamentoch
Ľuba Oravová: Práve u tých Európskych konzervatívcov a reformistov je aj Jana Žitňanská a Branislav Škripek, ktorý je známy svojimi postojmi v slovenskom parlamente. Vy ste boli niekoľkokrát v konflikte, skôr v tom hodnotovom. Vieme, že pán Škripek má svoje postoje najmä v kresťanských témach. Vám to neprekáža, že ste vlastne kolegovia?
Richard Sulík: Bol som s pánom Škripekom, ako ste povedali, v hodnotovom nie v osobnom konflikte. Dobre vychádzam s ním aj s pani Žitňanskou, ale tu platí, že my sa obsahovo síce nezhodneme. To koľkokrát smú byť nahé ženské prsia v Novom Čase, to predpokladám pán Škripek chce, že nulakrát, ja hovorím, vôbec do toho nezasahovať, nech si to rieši skrátka vydavateľ. Tam sa určite nezhodneme, ale obidvaja sa zhodneme v tom, že o tejto veci nech rozhodne národný parlament. Boj o tie najlepšie riešenia nech sa zvádza v národných parlamentoch, a to je pre mňa podstatné, čo sa týka môjho pôsobenia v Európskom parlamente.
SaS – jediní, ktorí neperú špinavé prádlo na verejnosti
Ľuba Oravová: Strana SaS si prešla rôznymi turbulenciami, jej preferencie klesajú. Ako môže predseda strany Richard Sulík pomôcť z Bruselu?
Richard Sulík: Pokiaľ som bol poslancom Národnej rady, tak som bol predsedom strany a poslancom parlamentu, ktorý má 76 rokovacích dní do roka. Dnes som predsedom strany a poslancom Európskeho parlamentu, ktorý má 60 rokovacích dní do roka, čiže časovo sa to zvládať dá. Ale hovorili ste, že strana prešla rôznymi turbulenciami. Ten minulý čas je na mieste preto, lebo naposledy, kedy sme obťažovali verejnosť nejakými vnútrostraníckymi záležitosťami, to už je rok a pol dozadu. To bol marec 2013, keď sme mali náš kongres, kde sa volil predseda a odvtedy SaS pôsobí celkom stabilizujúcim a upokojujúcim dojmom, že sme aspoň jediní, ktorí neperú špinavé prádlo na verejnosti, respektíve ktorí nemajú problém vysvetliť čokoľvek ohľadom financovania alebo ohľadom mocenských vnútorných štruktúr atď. Práve, že my sme po tých piatich rokoch, čo existujeme, celkom slušne zabehnutá a stabilizovaná strana. Áno, s tými preferenciami musíme popracovať, chystáme celkom dobrý tím, ktorý by mal byť do konca roka predstavený. Môžem Vám teraz povedať, že dve nové mená prídu k nám v najbližších týždňoch. Čiže vidím to tak, že začiatkom roka predstavíme solídny tím a k tomu program, o ktorom dúfam, že bude opäť najlepší.
Nie je isté, že Richard Sulík bude kandidovať na predsedu
Ľuba Oravová: Ak hovoríte, že sa to dá stíhať aj z Bruselu, neuvažovali ste o tom, že by ste skôr alebo neskôr prenechali stranu nejakému nástupcovi? Prípadne, často je tým starším stranám, ktoré sú na politickej scéne dlhšie, vyčítané, že si nebudujú svojich nástupcov.
Richard Sulík: Hlavne je to veľmi silné memento vidieť, ako strany, ktoré boli mimoriadne úspešné, so svojím zakladateľom vzniknú a so svojím zakladateľom aj zaniknú. Čiže poviem to takto, nie je isté, že v roku 2017, kedy končí moje funkčné obdobie ako predsedu strany, že budem kandidovať na predsedu strany po tretíkrát. Nevylučujem to, ale nie je to isté, práve z toho dôvodu, ktorí ste povedali. V SaS je v podstate už sedem rokov môjho života, v prvom rade to by mi bolo veľmi ľúto teraz vidieť, ako sa to celé rozsype, čiže nie je isté, že v roku 2017 budem kandidovať na predsedu.
Ľuba Oravová: Od čoho to bude závisieť?
Richard Sulík: Od konkrétnej situácie, od toho, ako dopadnú voľby v marci 2016, od toho, kto všetko bude kandidovať na predsedu. Čiže, tam je veľa faktorov, ale hlavne je to ešte dostatočne ďaleko. Od 16. novembra tohto roku do marca 2016 budeme mať len jediný cieľ, a to je slušný výsledok v parlamentných voľbách.
Ľuba Oravová: A ten slušný výsledok je pre Vás čo, viac ako 5 % stačí?
Richard Sulík: Samozrejme, čím viac, tým lepšie. Ja mám nejaký cieľ, ale myslím si, že teraz je priskoro ho povedať. Ten cieľ sa týka ani nie tak percent ako mandátov, ktoré by sme chceli mať a budeme robiť všetko, aby sme tento cieľ dosiahli.
Nové mená v SaS
Ľuba Oravová: Poďme k tomu, čo chystáte v najbližších dňoch. Pred pár dňami ste predstavili novú tvár, pani Romana Schlesinger, aktivistka za práva sexuálnych menšín. Prečo by ona mohla byť záchranou SaS v súvislosti možno aj s tou situáciou na politickej scéne?
Richard Sulík: Romana nebude záchranou SaS. Romana Schlesinger sa venuje nejakej problematike, nejakej oblasti. Ak je aktívna v tejto oblasti a má svoj okruh fanúšikov alebo prívržencov, to je dobré a nech to tak ostane, ale Romana teraz nemá byť tá tvár, ktorá spasí SaS. Určite pomôže. Aj napríklad reakcie médií boli v poriadku, ale ako som vravel, my predstavíme ďalšie tváre. Približne o týždeň predstavíme v úplne inej oblasti jednu osobu, ktorá je približne tak známa ako Romana Schlesinger.
Počkám si, že TA3 príde na našu tlačovku koncom novembra, kde predstavíme ďalšie meno, ktoré si myslím, že je veľmi kvalitné. Čiže tak ešte tri, štyri mená, ktoré plánujeme predstaviť do konca roka, ktoré majú vlastne prispieť k tomu, aby sme začiatkom roka mali tím, s ktorým pôjdeme do volieb do Národnej rady v marci 2016.
Ľuba Oravová: Mala pani Romana Schlesinger nejaké podmienky na vstup do strany?
Richard Sulík: Nie, aj ten vzťah je veľmi dobrý na to, aby tu teraz išli nejaké podmienky. Bolo to veľmi kolegiálne. Celé to s ňou dohadoval Martin Poliačik a spolupráca dobre začína fungovať.
SaS a registrované partnerstvo
Ľuba Oravová: Takže dá sa z toho dedukovať, že strana SaS do konca volebného obdobia do parlamentu príde napríklad s témou registrovaných partnerstiev? Snaha bola už niekoľkokrát, ale či v nejakej novej podobe alebo s nejakým novým nápadom?
Richard Sulík: Nevylúčil by som to, ale podstatné je niečo iné. Je to naďalej v našom programe, od samého začiatku je to tam je a tam to aj ostane a v podstate v tej podobe, ako to je. Čiže áno, možno v nejakých detailoch sa to bude meniť, ale naša zásadná požiadavka je vytvoriť k inštitútu manželstva alternatívu, ktorá sa bude volať registrované partnerstvo, a toto partnerstvo môžu uzavrieť nielen homosexuálne páry, ale aj heterosexuálne, aj muž so ženou. Ja napríklad žijem s mojou družkou, máme dve deti. Myslím si, že sa starám o nich lepšie ako veľa manželov a napriek tomu mi štát hádže polená pod nohy. Či už nezdaniteľné minimum na manželku, ktoré si nesmiem uplatniť, v prípade dedenia sú problémy, v prípade vdovského dôchodku. To by nemuselo byť a týmto smerom naše návrhy budú prichádzať.
Ľuba Oravová: To znamená, že konkrétne zákony v sociálnej oblasti a podobne. Týmto smerom pôjdete, meniť zákony tak, aby aj partneri, partnerky alebo nezosobášení partneri mohli mať tie isté výhody?
Richard Sulík: Aby nemali nevýhody, respektíve, aby ten stav bol rovnaký. Áno, presne týmto smerom sa plánujeme uberať.
Vzťahy sú dobré
Ľuba Oravová: Mimochodom, Juraj Droba, Váš bývalý kolega zo strany SaS, sa uchádzal o návrat do strany. Napokon sa to nestalo. Prečo nie?
Richard Sulík: Nestalo sa, máme s Jurajom veľmi dobrý vzťah. Jednoducho vtedy sme povedali, že dajme tomu ešte chvíľu času a nesílme to. Uvidíme, ako sa čas vyvinie. Napríklad Jana Kiššová, podpredsedníčka SaS, teraz s Jurajom Drobom spoločne pracuje na jednom zákone. Čiže vzťahy sú dobré.
Ľuba Oravová: Ale ak by sa stal členom SaS, tak by ste mali klub v parlamente.
Richard Sulík: Dnes sme šiesti a na klub potrebujete osem. Čiže by to nepomohlo. Samozrejme, keby sa nejaký iný poslanec pridal k nám, budeme ôsmi.
Nech si spravia voliči svoj názor sami
Ľuba Oravová: Predsa len, práve títo poslanci, Juraj Miškov, Daniel Krajcer, Juraj Droba, Martin Chren avízovali, že chcú založiť stranu. Neobávate sa konkurencie?
Richard Sulík: Viete, 17. november 1989 priniesol demokraciu a jedno z tých konkrétnych vyhotovení demokracie je, že na Slovensku si skutočne každý môže založiť svoju vlastnú politickú stranu, a to je výborné. To je presne to, čo demokraciu podporuje. Čiže, ak sa tak rozhodnú, nech tak spravia, nemám dôvod ich ďalej komentovať.
Ľuba Oravová: Takže sa neobávate konkurencie, pretože sú liberáli, hlásia sa k liberálnym hodnotám.
Richard Sulík: Áno, ale je to ich vec, ako sa rozhodnú. My plánujeme predstaviť začiatkom roka silný tím so silným programom a za to budeme bojovať. A už či tých politických strán je 46 alebo 47, je z tohto pohľadu úplne jedno.
Ľuba Oravová: Keď sa na to pozrieme, že pravica je roztrieštená, Váš osobný názor, je to v poriadku?
Richard Sulík: Nebudem to komentovať. Nech si spravia voliči svoj názor sami. Koniec koncov, ani to nie je isté, že to bude. To bola len nejaká správa v agentúre. My sa zaoberáme našimi vecami, programami, ideami. Ideme teraz predkladať pomerne rozsiahle návrhy v zákone o dani z príjmu, lebo tam sa deje čistý masaker. To, čo smeráci pod vedením Petra Kažimíra vymýšľajú, to sú podstatné veci. To, či bude o jednu stranu viac alebo menej, z toho sa ľudia ani nenajedia, ani nebudú nešťastní. Myslím, že to im je úplne jedno, ale to, či budeme mať daňový systém ako z doby kamennej a ešte za čias Brigity Schmögnerovej, ktorá si oprávnene vyslúžila prezývku „brutálna Brigita“, lebo také kraviny vymýšľala a presadila do zákona o dani z príjmov a dnes sa deje vlastne to isté, to si myslím je ďaleko podstatnejšie nielen pre podnikateľov, ale pre všetkých, čo platia dane, aby sme sa vrátili k tomu daňovému systému, ktorý sa teda aj mojím pričinením podarilo uzákoniť v roku 2004, a to je taký, kde každý príjem zdaníme presne raz. To tí, čú sú dnes pri moci, nechápu, ale je oveľa dôležitejšie to spraviť.
Zrušenie zdravotných odvodov je mimoriadne zlý nápad
Ľuba Oravová: Pred malou chvíľou sme sa rozprávali s pánom Procházkom a on v súvislosti so svojou predstavou v rámci ekonomiky hovorí o ich návrhu na zrušenie zdravotných odvodov. Vedeli by ste si predstaviť, že by zdravotné odvody boli zrušené?
Richard Sulík: Nie, toto je vyslovene zlý krok. Myslím si, že keď si to kolegovia zo strany Sieť lepšie premyslia, s týmto návrhom prestanú. Vidím, že najviac by to pomohlo Pente, ale to teraz nie je podstatné. Úplne podstatná vec je tá, že zrušenie zdravotných odvodov je v rozpore s Ústavou SR. Tam nie je čo diskutovať. Ale kebyže diskutovať chceme, tak zrušenie zdravotných odvodov by viedlo k tomu, že by musela výrazne narásť DPH alebo daň z príjmu, alebo nejaká kombinácia. DPH vyženie spotrebiteľov do zahraničia. Slovensko je krajina, ktorá má okrem Zvolena či Banskej Bystrice vlastne všetky veľké mestá do jednej hodiny od najbližšej hranice, takže ľudia budú chodiť nakupovať do zahraničia alebo, keď sa zvýši daň z príjmu, tak neprídu investori alebo sa ešte viac budú vyhýbať preto, lebo právnické osoby by cez daň z príjmu financovali náklady na zdravotníctvo, ale právnické osoby nebývajú choré ani sa teda na tom nemajú čo podieľať, ale my by sme ich takýmto spôsobom ešte viac vyháňali z krajiny. Zrušenie zdravotných odvodov je mimoriadne zlý nápad.
Korupciu nie, reformy áno
Ľuba Oravová: Práve možno v tejto oblasti zdravotných odvodov, kde by ste videli priestor na nejakú zmenu?
Richard Sulík: Zdravotné odvody sú daň. To je vlastne solidárny príspevok každého obyvateľa na zdravotníctvo. Tí, čo zarábajú veľa, sú ešte aj menej chorí a nejak sa to tu solidárne premiešava. A ja by som to videl v tom, že dal by som pomerne nízky strop na úrovni možno 2000 eur príjmu. Na druhej strane by som zahrnul akýkoľvek príjem do naplnenia stropu. Čiže z divident, z prenájmu, z čohokoľvek, samozrejme, zo ziskov, zo závislej činnosti, zo mzdy, zo živnosti, zo všetkého, ale tým, že by bol nízky strop, tak ten, kto ho naplní, je jedno akým príjmom, tak už nemusí platiť nič. Keď sa to spraví dôsledne, som presvedčený, že to bude fungovať úplne najlepšie.
Ľuba Oravová: Ako to teda potom pomôže zamestnávateľom?
Richard Sulík: Viete, zamestnávateľom toto pomáhať nemá. Zamestnávateľom pred desiatimi rokmi pomohla rovná daň, ktorá bola robená pre tých, ktorí tvoria hodnoty v zmysle, že zamestnávajú ľudí alebo produkujú niečo atď. A teraz treba spraviť na tých istých princípoch, ako sa robila daňová reforma, odvodovú reformu. Tá bude pre ľudí v tom, že bude oveľa spravodlivejšia, oveľa jednoduchšia a hlavne štát nebude riešiť to, čo vie riešiť súkromný sektor. To je konkrétne tá zásluhovosť. Štát vie riešiť len solidárnosť. Ja som to, o čom tu hovorím, predstavil už dávnejšie. Volá sa to odvodový bonus, aj knihu som k tomu napísal. Teraz píšem tretie vydanie. Malo by byť hotové do konca roka a tiež to bude jeden z tých veľkých reformných projektov, ktoré SaS predstaví. Preto, lebo my tvrdíme po vyše desiatich rokoch posledných reforiem, čo potrebuje Slovensko najviac, nie je to pranie špinavého prádla, Slovensko potrebuje reformy. Korupciu nie, reformy áno. Toto sú dve základné veci, s ktorými my pôjdeme do volieb v marci 2016.
V ekonomických otázkach sa pravicové strany zhodnú
Ľuba Oravová: Ak si dobre spomínam, tak práve tie Vaše návrhy v oblasti daní a odvodov ste sa snažili počas Radičovej vlády riešiť, ale aj tam v rámci vládnej koalície nebol nejaký jednotný súzvuk v niektorých záležitostiach. Myslíte si, že teraz bude lepšia doba na to, aby ste to presadili?
Richard Sulík: Vždy nájdete v detailných otázkach nejaké iné názory. Keď sa teraz pozriete, ako tu vládne jeden palec pani Laššákovej, až je to desivé, tak myslím, že to nebolo vôbec také zlé, že by sa nezhody v názoroch riešili na verejnosti. Ale v podstatných ekonomických otázkach sa napríklad s KDH zhodujeme úplne bez problémov. Vy ste teraz v súvislosti s pánom Procházkom spomenuli zdravotné odvody. Ja si myslím, že by bola veľká chyba ich zrušiť, ale v podstate vo všetkých ostatných otázkach sa zhodneme aj so Sieťou, aj s Most-Híd, aj s inými stranami, ktoré by prichádzali do úvahy pre nejakú vládnu koalíciu po marci 2016, lebo ľudia cítia, že už jednoducho tá existujúca vládna garnitúra začína byť unavená alebo stráca zábrany. Ani nové nápady nechodia, o to viac sa kradne, čiže ľudia budú chcieť zmenu v marci 2016 a na to je dôležité byť pripravený a v ekonomických otázkach som presvedčený, že sa pravicové strany sa zhodnú.
Ako by mala vyzerať odluka cirkvi od štátu?
Ľuba Oravová: SaS riešila aj kultúrno-etické otázky. Je tu momentálne nápad Daniela Krajcera na tému odluky cirkvi od štátu. Podporíte mu takýto návrh?
Richard Sulík: Samozrejme, že áno. Veď to sme spoločne presadzovali.
Ľuba Oravová: Takže ako by odluka cirkvi od štátu mala teda vyzerať?
Richard Sulík: Konkrétne vyhotovenie je vec na diskusiu. Aj my sa budeme k tomu vyjadrovať. Stačí si pozrieť náš program. Po tej finančnej stránke by to mohlo vyzerať tak, že sa zavedie cirkevná daň a v tom rozsahu, ako by bola cirkevná daň, sa, samozrejme, musí znížiť daň z príjmov. A tí, ktorí sa hlásia k nejakej cirkvi, tak to oznámia daňovému úradu a ten tú cirkevnú daň priamo poukáže cirkvi, ku ktorej sa daňovník hlási a keď sa nehlási, tak si tie peniaze môže nechať. Takto to funguje v Nemecku, funguje to veľmi dobre a myslím si, že je to správne riešenie. Ale odluka cirkvi od štátu to nie je len finančná oblasť, to je množstvo iných oblastí, či už výučba náboženstva na školách, Vatikánske zmluvy atď. Je to množstvo tém, ale my sa im nevyhýbame. My si myslíme, že by bolo dobré oddeliť cirkev od štátu a vítame, samozrejme, akékoľvek posily v tomto našom snažení, aj nášho bývalého kolegu Daniela Krajcera.