Slovensko môže prísť takmer o dva milióny eur, a to pre zlyhanie vedenia Slovenskej banskej spoločnosti, ktorá si zákon v prípade ťažby zlata vykladala po svojom. Upozornila na to strana Sloboda a Solidarita (SASKA).
Richard Sulík a Karol Galek
Slovenská banská spoločnosť podľa strany tvrdila, že neťaží zlato, ale tzv. polymetalické rudy, za čo platila podstatne nižšie úhrady. Po kontrole, ktorú iniciovalo bývalé vedenie rezortu hospodárstva, jej bola vyrubená úhrada za posledných 5 rokov vo výške 1,7 milióna eur. SASKA preto vyzýva ministerstvo hospodárstva, aby na ťažbu zlata a na tento spor dohliadlo a nedopustilo, aby Slovensko prichádzalo o ďalšie peniaze.
„Mať kvalitných odborníkov, ktorých nominujete do dôležitých štátnych funkcií, je základom, aby štát nestrádal, ale prosperoval. Po našom odchode z ministerstva hospodárstva vymenilo OĽaNO vedenie banských úradov a ich jediným cieľom bolo evidentne chrániť namiesto záujmov štátu záujmy pár vyvolených,“ uviedol predseda SASKY Richard Sulík s tým, že ide konkrétne o vyťažené zlato, ktoré patrí podľa ústavy nám všetkým. Ak niekto získa povolenie na jeho ťažbu a následne ho speňaží, je za to povinný platiť úhrady. Za vyťažené zlato to je úhrada vo výške 5 percent, za polymetalické rudy 0,1 percenta. „Slovenské predpisy boli nastavené vždy správne. Žiaľ, Slovenská banská spoločnosť si ich vysvetľovala po svojom a úhrady v tejto výške 20 rokov odmietala platiť,“ dodal R. Sulík s tým, že za viac ako 7 000 kíl zlata platili Slovensku v priemere 16 eur za kilogram, pričom kilo zlata sa na burze minulý rok obchodovalo v priemere za 61-tisíc eur.
Keďže bolo rozhodnutie o vyrubenej pokute napadnuté na súde, udelená ešte nebola, upozornil podpredseda SASKY Karol Galek. „Na súde nás však po výmene vedenia banských úradov po našom odchode z vlády paradoxne zastupujú ľudia, ktorí sa predtým dlhé roky nečinne prizerali práve obchádzaniu platných predpisov. Preto máme obavy, ako budú títo ľudia zastupovať záujmy Slovenska ako majiteľa vyťaženého zlata a či im bude skutočne záležať na sume 1,7 milióna eur, ktorú má ťažobná spoločnosť doplatiť,“ vysvetlil K. Galek. Nové vedenie rezortu hospodárstva preto musí na tento spor dohliadnuť a zároveň musí využiť všetky svoje právomoci a opravné prostriedky v prípade, že by staronové vedenie banského úradu opäť zlyhalo.
Vláda podľa Karola Galeka už koná. „Minulý týždeň prijala úpravu nariadenia o úhradách za vyťažené nerasty, v ktorom nám dala za pravdu. Nielen nariadenie, ale aj OECD jasne definujú, čo je ruda zlata, a teda každý nerast, z ktorého je možné ekonomicky získať zlato bez ohľadu na jeho obsah. Drobná úprava legislatívy zabezpečí, že Slovenská banská spoločnosť bude musieť od budúceho roka platiť za zlatú rudu úhradu 5 percent. O minulosti rozhodne súd,“ uviedol na záver K. Galek s tým, že ministerstvo bude musieť dozrieť na to, aby banské úrady dostatočne chránili záujmy Slovenska a nie súkromnej spoločnosti, ako tomu bolo pred naším príchodom na ministerstvo.
