Je to dlhé, ale oplatí sa.
Za posledný polrok sme poskytli veľké množstvo vyhlásení a tlačových správ k politickej situácii, a týmto záverečným zhrnutím to chcem ukončiť. Dúfam, že si nájdete čas na prečítanie, pretože je to naposledy, čo sa k pádu vlády a predčasným voľbám vyjadrujem.
Malé zhrnutie celej novodobej slovenskej politiky
Ktorí traja ľudia, ktorí našu krajinu poškodili najviac v jej novodobej histórii? Samozrejme Mečiar, Fico… a Igor Matovič. Taký chaos, aký priniesol, najprv z pozície premiéra a potom z pozície defacto premiéra a ministra financií, naša krajina ešte nezažila. Bola to katastrofa a vložili sme všetky sily do toho, aby skončila.
Ešte keď bola SaS vo vláde, dokázali sme viacerým jeho „skvelým“ nápadom zabrániť, zároveň sa však čoraz viac ukazovalo, že zmena pozície z premiéra na ministra financií nepriniesla, priznávam, aj mnou túžobne očakávané upokojenie situácie.
Všetci vieme, že prakticky na týždennej báze prichádzali nové „atómofky“, popretkávané porušovaním dohodnutých pravidiel a množstvom osobných útokov. Urážky a osobné, podlé útoky som sa naučil ignorovať a napriek nim som sa snažil naše vzťahy urovnať. V tomto blogu som spísal úplne všetky moje pokusy o urovnanie vzťahov a zásadne odmietam, že by som voči Igorovi Matovičovi prechovával osobnú nenávisť. Jediný pocit, ktorý voči nemu mám, je ľútosť.
Teraz od začiatku
Problém bol oveľa väčší, ako spočiatku preniklo na verejnosť. Na jar minulého roka si Igor Matovič vsadil do hlavy svoj „rodinný“ balíček a ako sám povedal, išiel na to bagrom. Osobne som ho upozorňoval, v prítomnosti Eduarda Hegera a môjho podpredsedu Braňa Gröhlinga, aby to nerobil, lebo zažije svoje fiasko. Tiež sme mu ponúkli kompromis (detské prídavky ostanú podľa návrhu, daňový bonus na dieťa sa naviaže na nezdaniteľné minimum a voľnočasové poukazy bude riešiť Gröhling), ale nemal záujem, lebo bager sa už rozbiehal.
Hlasovanie prešlo za pomoci fašistov a keď za ich pomoci bolo prelomené aj prezidentkino veto, pochopili sme, že Igor Matovič masívne škodí krajine a je našou spoločenskou povinnosťou ho dostať z vlády preč. Tiež sme pochopili, že ak nespravíme nič, budeme za jeho vyčíňanie spoluzodpovední, ale už nebudeme mať vplyv čomukoľvek zabrániť. Je potrebné aj na rovinu povedať, že všetci ostatní buď strčili hlavu do piesku, alebo len jemne hryzkali, alebo to nejako zobchodovali. Jediná strana, ktorá jasne povedala, že najväčší problém krajiny sa volá Igor Matovič a musí odísť z vlády, bola SaS.
Preto sme, potom, ako sme sa tento problém neúspešne snažili riešiť v tichosti a za zatvorenými dverami, opustili dňa 6. júla koalíciu a na zotrvanie vo vláde sme dali jasnú podmienku. Odchod Igora Matoviča z vlády. Keďže zvyšok koalície, najmä OĽaNO, nemal silu a odvahu sa s týmto problémom vysporiadať, odišli sme ku koncu augusta z vlády my, tak ako sme vyhlásili. Pokračovali sme odvolávaním Matoviča v parlamente, kde ho podržali fašisti a odvolaný nebol.
Museli sme to dotiahnuť. Logicky
Nasledoval ďalší náš krok, a tým bolo vyslovenie nedôvery vláde. Zdá sa, že v tejto chvíli, doslova minúty pred hlasovaním, Igor Matovič pochopil, že jeho odchod je nevyhnutný a tak súhlasil s tým, že podá demisiu a vláda nebude odvolaná. Takto sme sa aj dohodli, za prítomnosti Jaroslava Naďa a opäť Eduarda Hegera, no na poslednú chvíľu bolo zase raz všetko inak. Igor Matovič podpísanú a odovzdanú demisiu zobral úradníkovi prezidentskej kancelárie z rúk a zase raz naša dohoda neplatila. Vláda vôbec nemusela padnúť, stačilo, ak by Igor Matovič jednoducho dodržal slovo. Ako chlap.
O dva týždne neskôr nasledovalo hlasovanie o rozpočte, kde sme si dali rovnakú podmienku, odchod Igora Matoviča z vlády. Tu to už nebolo rozhodnutie Matoviča, ale Hegera a konečne, po pol roku, pochopili aj kľúčoví ľudia v OĽaNO, že Matovič nesmie byť ďalej členom vlády.
Naša podmienka bola splnená, prezidentka Matovičovi odobrala poverenie viesť ministerstvo financií. My sme si našu povinnosť voči krajine splnili. Zaplatili sme veľkú cenu, prepadli sme sa v preferenciách v niektorých prieskumoch až k hranici zvoliteľnosti. Cena za pravdu, cena na hodnoty, cena za dodržanie slova. No nedalo sa inak, urobili sme, čo sme urobiť museli.
Pozície za nás nerozhodujú
Od 6. júla 2022 sme boli konzistentní, chceli sme dostať z vlády toho, kto krajine najviac škodil. To samozrejme neznamená, že sme všetky kroky vopred poznali. Veľakrát sme museli improvizovať, rozhodnúť sa za pochodu a uznávam, že z toho mohli byť naši voliči aj zmätení. Hold, cesta k cieľu je kľukatá a hrboľatá, no našťastie, ľudia si pamätajú skutky – bola to práve SaS, ktorá ako jediná dostala Igora Matoviča z vlády preč. Za cenu svojich stoličiek.
Po páde vlády začal premiér Heger hľadať 76 poslancov, ktorí by mu vyslovili dôveru a on by dovládol do riadnych volieb vo februári 2024. Túto alternatívu jednoznačne odmietol Boris Kollár (za 18 poslancov Sme rodina), poslanec Tomáš Valášek (Progresívne Slovensko), a poslanec György Gyimesi (OĽaNO). Poslanec Matovič si dal ťažko splniteľnú podmienku (výmena ministra hospodárstva Hirmana).
Heger by teda ani s našimi hlasmi nemal 76ku a preto sme to trápenie ukončili. Bývalých koaličných partnerov sme vyzvali na diskusiu o predčasných voľbách. Priznám sa vám, že dohoda s našimi bývalými koaličnými partnermi, s ktorými sme koniec koncov dva roky vládli, mi bola fakt milšia ako dohoda so Smerom a fašistami.
Dohoda bola len na septembri
OĽaNO jasne povedalo, že predčasné voľby podporí, len ak budú v septembri, to isté aj Za ľudí a Sme rodina súhlasila s júnom aj septembrom ako termínom predčasných volieb. Takisto SaS bola pripravená podporiť aj júnový termín, ak by bola dohoda bývalých koaličných partnerov, no zástupcovia OĽaNO a Za ľudí sa stretnutia deň pred hlasovaním (30.1.23) nezúčastnili.
Práve SaS sa ukázala ako jediná strana schopná hľadať a nájsť kompromis a zohľadniť zásadné požiadavky a podmienky všetkých zúčastnených – to sú predčasné voľby v septembri a dovtedy fungovanie Hegerovej vlády v demisii, so súhlasom prezidentky. Politika je umenie možného a toto bola najlepšia možnosť na stole.
Bodka.
Tento blog je bodkou za našim polročným úspešným snažením vyriešiť najväčší problém našej krajiny.
Odteraz sa dívame dopredu. Naša krajina potrebuje reštart ako soľ. Sme strana so 14 ročnou históriou, s tradične najlepším programom a zohratým tímom. Ponúkame stabilitu a skúsenosti. Na našom kongrese 22. apríla predstavíme konkrétny plán pre reštart našej krásnej krajiny.
Ďakujem, že ste so mnou a že ste sa dočítali až sem.
