Berlín/Brusel – Utečenecká politika | Dňa 25.1.2016 poskytol Richard Sulík rozhovor pre nemeckú stanicu Deutsche Welle k otázke utečeneckej politiky Nemecka a možných riešení krízy. Richard Sulík kritizuje v prvom rade Merkelovej pozvanie všetkých utečencov, ako aj to, že …
… kancelárka svojvoľne pozastavila Dublin a Schengen. Celoeurópska politika na ochranu hraníc podľa jeho slov nefungovala. Hranice je možné chrániť zvonka napríklad dohodou uzavretím slovinskej hranice dohodou medzi Slovinskom, Rakúskom a Nemeckom. Kvôli odhadovanému počtu na tento rok, a to 1-3 miliónov utečencov je potrebné utesniť hranice čo najskôr. V druhom rade je nevyhnutné zriadenie vonkajších táborov, tzv. hotspotov, mimo EÚ, v Turecku, Libanone a v severnej Afrike. Tu sa bude žiadať o azyl a počkať až do chvíle, kým nebude o žiadosti rozhodnuté.
Prepis rozhovoru – Utečenecká politika Nemecka
Moderátor:
Podpora nemeckej kancelárky klesá a ani naprieč Európou nie je práve veľká. Z Bruselu sa s nami spája Richard Sulík, poslanec Európskeho parlamentu, povolaním ekonóm a v rokoch 2010 až 2012 predseda slovenského parlamentu. Dobrý deň, pán Sulík!
Sulík:
Pekný deň!
Moderátor:
Aj Vy sa pozeráte na utečeneckú politiku Nemecka skepticky. Čo na nej kritizujete?
Sulík:
Kritizujem to, že do Nemecka boli pozvaní všetci utečenci. A zároveň to, že pani Merkelová svojvoľne pozastavila Dublin a Schengen.
Moderátor:
Hovorili ste, že Nemecku vládnu padavky. Stojíte si za tým?
Sulík:
Tak štát v prvom rade musí byť schopný strážiť svoje hranice. Keď šéf vlády povie, že hranice strážiť nevie, tak tam nemá čo robiť. Hranica sa musí dať strážiť. Jedinou otázkou je, ktorá hranica. Nemusí to byť nevyhnutne nemecko-rakúska hranica, ale môže to byť napríklad aj macedónsko-grécka hranica.
Moderátor:
Čiže by to vlastne podľa Vás mala byť vonkajšia hranica EÚ. Ako sa zdá, to ale veľmi dobre nefunguje.
Sulík:
No práve. A keďže to nefunguje, musia konať jednotlivé členské štáty. Predpokladám, že nastane reťazová reakcia: keď uzavrie hranicu Nemecko, uzavrie ju aj Rakúsko a potom aj Slovinsko. V tom prípade by sa rovno mohla hranica uzavrieť iba v Slovinsku, teda pokiaľ by sa tieto tri krajiny dohodli. Čiže nie je nevyhnutne potrebné celoeurópske riešenie. Také tu už bolo, či už sa volalo Schengen alebo Dublin. Ale to bolo, ako som práve povedal, pozastavené pani Merkelovou.
Moderátor:
Ale nemali by sme sa všetkými silami snažiť nájsť celoeurópsku politiku na ochranu vonkajších hraníc EÚ? Takú tečeneckú politiku, na ktorej by sa museli zúčastniť všetky štáty – aj v mene súdržnosti Európy?
Sulík:
Už sme predsa mali celoeurópsku politiku – tá sa volala Schengen a Dublin. Veď táto nefungovala. Čiže teraz musíme každopádne konať, lebo tento rok by znova mal prísť milión utečencov, pričom EÚ dokonca hovorí o 3 miliónoch. To nemôže zvládnuť ani Nemecko ani Európa.
Moderátor:
Títo ľudia ale už stoja pred hranicami alebo sú na ceste. Aké sú Vaše návrhy z praktického hľadiska?
Sulík:
Tak v prvom rade konečne skutočne utesniť hranice a v druhom rade musíme zriadiť vonkajšie tábory – takzvané „hotspoty“ – mimo hraníc EÚ. V Turecku, Libanone a v severnej Afrike – tam majú podať žiadosť o azyl. A tam majú počkať, až kým o ich azylovom konaní nebude rozhodnuté.
Moderátor:
Pán Sulík, ešte jedna otázka: mohla by sa kvôli tejto otázke Európa rozpadnúť?
Sulík:
To je teraz druhoradé. Najdôležitejšie je zastaviť tento nával utečencov a treba v tejto otázke konať. Keď bude tento problém vyriešený, čiže keď zabránime tomu, aby prišiel ďalší milión ľudí, tak potom sa budeme môcť znovu baviť o Európe. Tak rýchlo sa zase Európa nerozpadne.
Moderátor:
To bol Richard Sulík. Ďakujem za rozhovor.
Sulík:
Ďakujem pekne. Prajem Vám ešte pekný deň.
