Premiér Robert Fico sa v snahe o svoje znovuzvolenie rozhodol pre najväčšiu volebnú korupciu v histórii Slovenska – od tých, ktorí platia dane vyberie jednu miliardu eur a rozdá ich tým, o ktorých predpokladá, že ho budú voliť. Jedna miliarda eur, číslom 1.000.000.000 eur, sú …
… náklady na tri sociálne balíčky. Štát donúti daňovníkov túto sumu zaplatiť a Robert Fico sa zahrá na Ježiška a tieto peniaze daruje svojim potenciálnym voličom. Medzitým však časť zhltne byrokratická mašinéria, časť sa rozkradne (lebo nám vládne banda zlodejov) a časť sa minie účinku (napr. vlaky zadarmo sú aj pre bohatých rakúskych dôchodcov).
Daň z príjmu na úrovni 12 až 15 percent
Oveľa efektívnejšie a jednoduchšie je tieto peniaze vôbec nevybrať. Napríklad by sme namiesto sociálnych balíčkov mohli mať daň z príjmu na úrovni 12 až 15 percent. Pozrime sa trochu na čísla:
Štát vybral na daniach z príjmov v roku 2014 od fyzických osôb 2.331 milióna eur, to je 123 miliónov eur na jeden percentuálny bod (od milionárskej dane odhliadnem, keďže tú platí len zlomok daňovníkov) a od právnických osôb vybral 1.917 milióna eur, to je 87 milióna na jeden percentuálny bod dane. Za jednu miliardu by sme výlučne lineárnym prepočtom mohli znížiť daň z príjmu o 4 percentuálne body fyzickým osobám (4 x 123 = 492) a o 7 percentuálnych bodov právnickým osobám (7 x 87 = 609), to je spolu 1.101 miliónov eur, resp. 1,1 miliardy eur.
Niekoľko ďalších efektov
To je o niečo viac, ako Ficove sociálne balíčky, ale je nutné zohľadniť niekoľko ďalších efektov:
Po prvé, v rámci zníženia sadzby dane by bolo možné zrušiť rôzne výnimky, ktoré sú nespravodlivé voči tým, ktorí ich nedostanú. Áno, sociálni inžinieri tvrdia, že dane majú sociálnu funkciu, hospodársku funkciu, regionálnu funkciu…, ale to sú všetko len teoretické bláboly. Skutočnosť je taká, že výnimky zo zdanenia na Slovensku nikdy poriadne nefungovali a dane z príjmov slúžia len na vybratie peňazí potrebných na financovanie verejných statkov.
Po druhé, nastali by dynamické efekty. To znamená, že ak štát menej prerozdelí, ľuďom viac ostane, ktorí viac minú alebo investujú. Na rozdiel vlakov zadarmo, kedy len živíme neefektívne štátne železnice. Rast HDP by sa zrýchlil.
Po tretie, menej by sa podvádzalo. Ak má nejaká firma platiť 22 percent z toho, čo zarobila, tak má väčší sklon k optimalizácii daní, ako v prípade, že má platiť 15 alebo len 12 percent. Toto je holý fakt, kobra, nekobra. Naopak, v rámci optimalizácie by sa veľa slovenských firiem vrátilo zo zahraničia, resp. zahraničné firmy presunuli na Slovensko.
Po štvrté , zvýšila by sa motivácia ľudí tvoriť hodnoty. Toto je niečo, čo ľavicoví politici nikdy nepochopia. Oni by najradšej čím viac peňazí od daňovníkov vybrali, aby čím viac mohli veľkoryso rozdať. Skutočnosť je však taká, že vlaky zadarmo ani žiadne iné sociálne darčeky nezvýšia motiváciu získať dodatočné príjmy. Ale ak daňovníkom povieme, z každého navyše zarobeného eura ti zoberieme nie 19 percent, ale len 12 percent, tak daňovník je primerane poklesu sadzby motivovaný tvoriť dodatočné hodnoty. Možno to znie ako teória, ale presne takto to fungovalo v rokoch 2004, kedy som sa ako poradca ministra financií Ivana Mikloša podieľal na zavedení rovnej dane.
Tieto štyri efekty – (1) zrušenie výnimiek, (2) dynamické efekty, (3) menej optimalizácie, (4) viac motivácie celkovo tvoria, to si dovolím tvrdiť na základe mojich prepočtov a mojich skúseností, dobré tri percentuálne body. Ak by sme Ficove sociálne balíčky nahradili znížením sadzby rovnej dane, mohli by sme mať sadzbu 12 až 15 percent pre všetkých.
Rovná daň – každý platí rovnakú sadzbu dane zo svojich príjmov
Rovná daň samozrejme neznamená, že každý platí rovnakú daň, ale že každý platí rovnakú sadzbu dane zo svojich príjmov. Úplne po správnosti by sa nemala volať rovná daň, ale rovná sadzba dane. Ak teda niekto zarobí 1000 €, zaplatí daň z príjmu 190 €, ak niekto zarobí 10 krát viac, zaplatí 10 krát vyššiu daň. Podľa mňa, presne toto je spravodlivé. Avšak tak to nie je, lebo existuje takzvané nezdaniteľné minimum, čo znamená, že prvých 317 € sa nezdaňuje. Ak teda niekto zarába minimálnu mzdu, platí daň z príjmu len pár eur, ak niekto zarába trikrát viac, neplatí iba trikrát vyššiu daň, ale rádovo viac. Nechcem zachádzať do odborných detailov, no rovná daň zavedená v roku 2004 je sociálnejšia a spravodlivejšia ako progresívny daňový systém, ktorý sme mali predtým. Viac k tomuto tvrdeniu nájdete tu: http://richardsulik.blog.sme.sk/c/129213/Rovna-dan-je-socialnejsia-a-solidarnejsia-vravia-Gini-a-Kakwani.html.
SaS bude určite mať v programe opätovné zavedenie dôslednej rovnej dane a časom aj nižšiu sadzbu. Či to bude 12 percent, závisí len od odvahy budúcich koaličných partnerov zrušiť Ficove sociálne balíčky.