Štrasburg 07.10. 2015 – Extrateritoriálne utečenecké tábory | Richard Sulík sa vo svojom videokomentári venuje otázke vzdelávania detí utečencov. Odvoláva sa na slová úradujúceho predstaviteľa Rady, Nicholasa Schmita, ktorý v pléne hovoril o deťoch utečencov, ktoré …
… nechodia už dva roky do školy. Na jednej strane je úplne pochopiteľné, že utečenci sa usilujú pre svoje deti zabezpečiť lepší život a dopriať im vzdelanie, čo v mnohých prípadoch nie je možné v ich domovských krajinách.
Na strane druhej však nie je vo finančných ani organizačných kapacitách Európskej únie zabezpečiť vzdelanie pre všetky deti na svete.
Komentár uzatvára Richard Sulík s tým, že je nevyhnutné zriadiť extrateritoriálne utečenecké tábory a na základe posúdenia žiadostí o azyl v súlade so Ženevskou konvenciou a národnými legislatívami pomôcť aspoň tomu percentu utečencov, ktoré spĺňa uvedené azylové podmienky.
Videokomentár – prepis: Je potrebné zriadiť extrateritoriálne utečenecké tábory
Nicolas Schmit:
Pán predseda, jeden otec rodiny mi takto odpovedal na otázku: Prečo som podstúpil všetky tie riziká, dostať sa do Európy?
Jednoducho, preto, že moje deti už dva roky nevideli školu.
Richard Sulík:
Dnes prebiehala rozprava k poslednej Rade, teda stretnutiu ministerských predsedov, a zaujala ma hláška od jedného pána, že vie o rodine v utečeneckom tábore, kde deti už dva roky nechodia do školy. A on im rozumie, že chcú utekať a že utiekli do Európy, lebo deti nechodia dva roky do školy a už to nevydržali.
Ono to je pochopiteľné. To veľké ľudské utrpenie, ktoré sa v tých utečeneckých táboroch deje, samozrejme nenechá človeka chladným.
Na druhej strane, Európska únia nemôže byť zodpovedná za to, aby deti všade na svete chodili do školy. Toto je čistá ilúzia, na to Európska únia nemá financie, nemá organizačné kapacity.
Naopak, prijať všetkých utečencov, ktorí chcú v Európe žiť, kde je odhadom 80% moslimov a 72 % mužov, to môže byť pre Európu zničujúce.
Tu jednoducho treba konať, a síce tak, že treba uzavrieť hranice, zriadiť extrateritoriálne utečenecké tábory. To znamená mimoeurópsku úniu a tam posudzovať žiadosti o azyl, a pustiť len to malé percento utečencov, ktoré naozaj má nárok na azyl, či už podľa Ženevskej konvencie z roku 1951 alebo podľa zákonov jednotlivých krajín.
