Minulý november nás dal dokopy. Vďaka Hlinovi sme stáli na tribúne, hovorili pred tisíckami ľudí o tom, aká banda zlodejov nám vládne a ako bol najvyšší čas sa proti tomu postaviť. Protesty ľudí najskôr vyštvali z teplých miest zopár menších rýb a nakoniec Pašku.
Ako sme tak celý november postávali na tribúnach, uvedomili sme si jednu vec – jediné tri strany, ktoré si môžu dovoliť pred tisíckami ľudí rečniť o tom, ako strašne sa tu kradne, sú práve tie naše – OľaNO, NoVa a SaS. Bol to skvelý pocit – kto nekradne, nemusí sa báť davu.
Nasledovali spoločné tlačovky k ďalším rozkrádačkám Ficovej vlády (v tomto je dnešná vláda žiaľ tak mimoriadne nápaditá a aktívna, že tlačovkovať sa dá v týždennom rytme), k Pavlisovemu súdnemu sporu za 60 mil. euro, k trom rokom vlády Roberta Fica a pod. Myslím, že naša spolupráca sa rozvíja dobre a to samozrejme vedie k otázke „čo ďalej?“. Alebo presnejšie: „postavíme spoločnú kandidátku?“. Úprimne? Neviem. Ale viem celkom zrozumiteľne vysvetliť, prečo v tomto momente neviem povedať, či pôjde SaS do predvolebnej koalície.
Otázka koaličného lídra
Myslím, že kruciálna otázka, pokiaľ ide o spoločnú koalíciu, je otázka lídra. Kľúčovým momentom sú voliči našich strán. SaS je liberálna strana postavená na hodnotách osobnej slobody, OĽaNO a NoVa sú konzervatívne strany. Čo povedia voliči jednotlivých strán? Už raz sme zažili, keď sa spojila NoVa s odídencami z SaS a vieme, ako to dopadlo.
Preto je podľa mňa najrozumnejším riešením, ak lídrom spoločnej kandidátky nebude nik z tria Matovič, Lipšic, Sulík, naopak, ak nájdeme osobnosť, všeobecne uznávanú a schopnú byť aj premiérom. Inými slovami, koalíciu má zmysel robiť vtedy, ak ponúkneme skutočnú alternatívu k Robertovi Ficovi, vrátane budúceho premiéra. To by mohlo fungovať takto:
Po 12 rokoch potrebuje Slovensko reformy ako soľ
Plantáme sa na mieste a strácame rok za rokom. Nutne potrebujeme ekonomický reštart Slovenska a práve to dáva oprávnenie k existencii celej koalície. Práve tu má SaS čo ponúknuť. Nielen Rovná daň, ale aj Odvodový bonus, desiatky konkrétnych zlepšení podnikateľského prostredia, masívna redukcia štátnej správy…
A toto aj pochopia naši voliči – v záujme spoločného blaha sa najbližšie štyri roky budeme venovať prednostne premysleným ekonomickým reformám. Po zániku SDKÚ sa do toho rozumieme najlepšie a po druhé, ekonomické programy OĽaNO, NoVa a SaS sa prekrývajú. Spojíme sa v záujme ekonomického reštartu Slovenska!
Kto má pochybnosti o dopade solídnych ekonomických reforiem, si môže pozrieť tento graf:
Krásne vidieť, aký dopad v rokoch 2006 a 2007 mali reformy uskutočnené v rokoch 2004 a 2005.
Ekonomický reštart Slovenska
Ak by tento nárok – ekonomický reštart Slovenska – nemala splniť prípadná koalícia, bude dochádzať k iritáciám voličov. Nielen našich, ale aj voličov OĽaNO a NoVa. A pre ten prípad bude lepšie, ak SaS pôjde do volieb sama a až po voľbách a na základe výsledkov pôjde do predvolebnej koalície s inými úspešnými stranami.
Všetkých tých, ktorí majú obavy, že SaS sa nedostane do parlamentu ubezpečujem, že to máme dobre rozbehnuté. Náš ekonomický tím – Mihál, Jurzyca, Kiššová, Rajtár a ja čoskoro predstaví ekonomický reformný program a sme pripravení zabojovať.
