Európsky parlament – Brusel, 15. apríl 2015 | Komentár Richarda Sulíka k vyhláseniu Európskej rady a Európskej komisie na tému 100. výročie arménskej genocídy a následnému hlasovaniu o návrhu uznesenia. Richard Sulík sa vo svojom komentári …
… vyjadruje k debate a následnému hlasovaniu o návrhu uznesenia k 100.výročiu arménskej genocídy. Tá je, samozrejme, veľkou tragédiou a mimoriadne smutnou udalosťou. Vyvstáva však legitímna otázka, či 100.výročie arménskej genocídy je to, čím by sa mal momentálne Európsky parlament naozaj zaoberať. V období ťažkých otázok ako napríklad, či platiť ďalšie miliardy do Grécka, ďalšie navyšovanie rozpočtu Európskej únie, situácii na Ukrajine, je riešenie otázok ako táto veľmi nákladnou záležitosťou, náročnou tiež na personálne kapacity. Obdobné uznesenia v Európskom parlamente navyše nijakým spôsobom neovplyvnia život bežných Európanov. Záverom konštatuje, že je preto najvyšší čas prehodnotiť politiku Európskeho parlamentu a sústrediť sa na podstatné problémy.
Prepis videa: 100.výročie arménskej genocídy
Brusel, 15. apríl 2015 | Komentár Richarda Sulíka k vyhláseniu Európskej rady a Európskej komisie na tému 100. výročie arménskej genocídy.
Richard Sulík: „Európsky parlament rokoval na tejto tzv. miniplenárke v Bruseli aj o arménskej genocíde, ku ktorej došlo presne pred sto rokmi.
Je to bezpochyby veľká tragédia a mimoriadne smutná udalosť. Na druhej strane, treba sa opýtať, takáto otázka musí byť dovolená – Sú toto témy, ktoré sú pre Európsku úniu momentálne najdôležitejšie? Sú toto témy, ktorými sa má celé hodiny zamestnávať 750 európskych poslancov?
Ja si myslím, že nie.
Jednoducho, Európska únia čelí veľkým problémom a či sa tu prijme alebo neprijme akékoľvek uznesenie k 100. výročiu arménskej genocídy, mimochodom, zbytočne to tu len vyvoláva veľké vášne, ako som mal možnosť aj vidieť na našej frakcii.
No, každopádne, bez ohľadu na to, aké uznesenie Európsky parlament k tejto arménskej genocíde, k stému výročiu arménskej genocídy prijme, život bežných Európanov to nijak neovplyvní.
Preto si myslím, že tu by sa malo diskutovať o podstatných veciach. O tom:
- či budeme platiť ďalšie miliardy do Grécka
- či budeme naďalej zvyšovať rozpočet
- či sa Európska únia bude montovať do všetkých možných vecí, alebo či predsa len časť kompetencií vráti späť členským štátom
- o tom, čo sa deje na Ukrajine, tam je vojna predo dvermi, a tak ďalej.
A preto možno by bolo načase prehodnotiť politiku Európskeho parlamentu, ktorý v podstate k všetkému možnému, čo sa vo svete udeje, prijíma nejaké uznesenie. To uznesenie to nie je len tak, že dnes ich prijmeme 25. To chce diskusiu, výbory, prípravu. To stojí veľké množstvo peňazí a stojí to veľkú kapacitu ľudí, asistentov, europoslancov samotných. To sú tisícky a tisícky hodín draho platených ľudí, kým také uznesenie je na svete.
A preto si myslím, že viac ako je 100. výročie arménskej genocídy, Európsky parlament by sa mal oveľa viac sústrediť na podstatné problémy Európskej únie.“
