Teda, aby som bol presný, Grécko nemá šancu prežiť v takej menovej únii, v ktorej sa nachádza aj Nemecko a bez dotácií. Inými slovami, ak chceme Grécko dlhodobo držať v eurozóne, budeme …
… ho musieť dotovať niekoľkými percentami HDP ročne. Dovoľte mi vysvetliť prečo.
Výmenný kurz a ekonomika
Výmenné kurzy odzrkadľujú výkonnosť ekonomiky. Predstavte si dve krajiny, ktoré medzi sebou obchodujú. Krajina A vyváža do krajiny B povedzme stroje a krajina B vyváža do krajiny A potraviny. Výmenný kurz sa (dlhodobo vždy) prispôsobí množstvu a cenám vzájomne obchodovaného tovaru. Odmyslite si špekulantov, ktorí síce otočia násobne viac devíz, ako je potrebných na obchod medzi krajinami, ale ich dlhodobý vplyv je zanedbateľný.
Predstavte si teraz vývoj povedzme počas desiatich rokov. Zatiaľ čo krajina A robila reformy a zlepšovala podnikateľské prostredie, krajina B robila dlhy a zvyšovala počty úradníkov. Desať rokov neskôr dokáže krajina A produkovať viac a za nižšie ceny, jej produkty sú viac žiadané v krajine B. Naopak, krajina B produkuje draho a málo, lebo sa v nej v kuse štrajkuje a úradníci komplikujú podnikateľom život (to asi viacerí z vás poznajú). Tomuto sa výmenný kurz prispôsobí.
Výmenný kurz medzi Rakúskom a Nemeckom pred zavedením eura
Ak sa ekonomiky vyvíjajú podobne (ekonomiky nemusia byť na vlas rovnaké, stačí podobný vývoj), výmenný kurz medzi nimi sa dlhodobo nemení. To je prípad Rakúska a Nemecka. Za posledných 30 rokov pred zavedením eura sa kurz Šilingu a Marky prakticky nezmenil:
Bodkovaná čiara je trendová línia. To isté platí aj pre holandský Gulden, či luxemburský Frank. Takéto krajiny, ktoré majú svoje vzájomne výmenné kurzy dlhodobo viac menej rovnaké, môžu ísť kľudne spoločne do menovej únie.
Výmenný kurz nemeckej Marky a Drachmy počas rokov 1971 až 2000
Pozrime sa ale na výmenný kurz Nemecka a Grécka počas rokov 1971 až 2000. Doba 30 rokov je dostatočne dlhá na to, aby bol trend jasný:
V roku 1971 stála jedna nemecká Marka 8,63 Drachmy a 30 rokov neskôr (v roku 2000) stála jedna nemecká Marka už 172,13 Drachiem. Dôvodom je len a len rozdielny vývoj ekonomík. Podstatné je slovo vývoj. Nejde o stav ku konkrétnemu dňu, ktorý je možné zohľadniť konverzným kurzom zafixovaným v jeden konkrétny deň, ale o vývoj.
Výmenný kurz Marky a Drachmy s trendovou čiarou
Grécko vstúpilo do eurozóny dňa 1.1.2001 s kurzom 174,2227 GRD za 1 DEM a vtedy, začiatkom roku 2001 bol tento kurz bezpochyby reálny. Ale čo potom? O päť rokov neskôr? O desať? Do grafu stačí pridať jednoduchú trendovú čiaru a výsledok je jasný:
Ak by Grécko a Nemecko nevstúpili do eurozóny, bol by dnešný kurz gréckej Drachmy k nemeckej Marke pravdepodobne viac ako 250 Drachiem za 1 Marku. Lenže nie, architekti eurozóny „poručili vetru, dažďu“ a arbitrárne (odborný výraz pre cucanie si z prstu) rozhodli, že jedna nemecká Marka bude na veky vekúce stáť 174,227 Drachiem.
Grécko a jeho zásadný problém
Problém je v tom, že konkurencieschopnosť gréckej ekonomiky nebude napredovať tak rýchle, ako konkurencieschopnosť tej nemeckej. Nožnice sa budú otvárať vždy. Slovo vždy netreba brať doslova, ale povedzme najbližších 50 rokov. To nie sú len diaľnice, ktorých sa dá postaviť za eurofondy (čiže za cudzie peniaze) neúrekom, ale aj duálny vzdelávací systém, dôchodky, úradnícky stav… to všetko sú v Nemecku veci, ktoré vznikali desaťročia a desaťročia boli zdokonaľované. Áno, v Grécku by mohol teoreticky spadnúť z neba osvietený diktátor a povedať „občania, teraz budete 20 rokov držať hubu a krok a potom bude dobre“, ale to je fakt len teoreticky. Prakticky sú v Grécku najneskôr každé štyri roky voľby (od roku 2009 ich boli troje) a zakaždým sa môže pred voličov postaviť niekto, kto im nasľubuje hory doly a je po pekných plánoch.
Devalvácia
Je čistá ilúzia, že Grécko bude najbližších 50 rokov svoju konkurencieschopnosť zvyšovať tak rýchle ako Nemecko a preto je čistá ilúzia, že dnes stanovený výmenný kurz bude platný aj v budúcnosti. Riešenie (okrem toho osvieteného diktátora) je reálnom živote také, že krajina vyvažuje svoj nedostatok v rastúcej konkurencieschopnosti devalváciou. To znamená, že dnes je kurz 10 Drachiem za 1 marku, ale o 15 rokov to už je 60 Drachiem za 1 Marku.
Lenže práve táto možnosť bola Grékom v roku 2001, teda pred 14-imi rokmi vzatá. A keďže toto je podstata celého problému, tak to ešte raz zopakujem: V roku 2001 bol výmenný kurz 174,227 Drachiem za 1 Marku bezpochyby správny, ale odvtedy vzrástla produktivita nemeckej ekonomiky rýchlejšie ako produktivita gréckej a preto dnešný (neviditeľný) kurz 174,227 je nereálny.
Deflácia
Existuje ešte iná možnosť toto kompenzovať a to defláciou. Ja osobne si nemyslím, že krátkodobá deflácia je problém (myslím si, že je dokonca žiadúca, lebo odmení zodpovedných). Ale predstavte si, že v Grécku by rok čo rok klesli mzdy o 5 percent, len aby kompenzovali skutočnosť, že nemecká produktivita rastie o päť percent rýchlejšie ako tá grécka. Toto je možné v diktatúre, ale nie v demokracii, kde sú každé štyri roky nové voľby, ako sme toho práve svedkom.
Volebný úspech nového gréckeho premiéra je preto úplne pochopiteľný a vysvetliteľný. Je to potvrdením, že ľudia sa nezmieria dlhodobo s nominálne klesajúcimi mzdami. A je to potvrdenie toho, že krajina akou je Gréckou nemá šancu prežiť v menovej únii s krajinou akou je Nemecko.
Aké je riešenie?
Boľavé, no jednoduché – vyhlásiť platobnú neschopnosť, stať sa členom Parížskeho klubu (tu sa riešia záväzky platobne neschopných krajín) a opustiť eurozónu. Vystúpenie z eurozóny síce nie je podľa dnes platných zmlúv možné, ale európski lídri ešte nikdy nemali problém porušiť svoje vlastné pravidlá.
