Tie obchody pijú teda veľa politikom krv. Nikoho netrápi a nikto nerieši, že 365 dní v roku sú otvorené obchody s palivami (čerpacie stanice), obchody s hotovými jedlami (reštaurácie), obchody s prepravou (taxíky a železnice) a rôzne iné obchody, napríklad internetové.
Ale práve tie klasické obchody sú tŕňom v oku všetkých politikov, ktorí si o sebe myslia, že vedia lepšie, ako majú ľudia žiť. Vedia to lepšie ako ľudia samotní, teda aspoň si to myslia.
Toto je podstatný rozdiel medzi liberálmi a všetkými ostatnými. My liberáli vravíme „pokiaľ je to možné, nechajme rozhodovať ľudí samých“. Ak chce rodina vo sviatok byť spolu doma, nechajme ju. Ak chce niekto nakupovať vo sviatok (napríklad ateista v deň Sedembolestnej Panny Márie), nechajme ho. Ak chce majiteľ (alebo aj manažment) obchodu svoj obchod mať otvorený vo sviatok, tiež ho nechajme. Ak chce zamestnankyňa ísť vo sviatok do práce, tiež ju nechajme… stop, „ona tam predsa nechodí dobrovoľne“. S touto námietkou – že predavačka v TESCU nepracuje vo sviatok (alebo aj v nedeľu) dobrovoľne – sa stretávam často. Lenže pracuje, nik jej predsa nedržal pištoľ pri hlave, keď podpisovala pracovnú zmluvu a áno, k zmluve patria aj povinnosti. Aj také, ktoré sa nemusia páčiť, ale ich akceptuje ako súčasť dohody. „Ale ona nemala inú možnosť“, to je ďalšia námietka, s ktorou sa stretávam a tu je riešenie dostatok pracovných miest.
Riešenie nie je zakazovať predaj vo sviatok, ale také množstvo pracovných miest, že aj predavačka v TESCU si bude môcť vybrať, či chce od pondelku do piatku robiť nejakú prácu alebo možno lepšie platenú prácu v TESCU každý deň (pri dodržaní týždenného pracovného času, samozrejme). Keď sme už pri týchto obmedzeniach – pracovný čas a maximálny počet nadčasov – aj toto by malo byť predmetom dohody zamestnávateľa a zamestnanca a nemal by to diktovať štát, ale to by som chcel v našom preregulovanom svete zrejme priveľa.
V podstate celý Zákonník práce je súbor zákazov a príkazov, ktoré si navymýšľali politici, aby „chránili“ ľudí. Lebo všetci ľudia sú podľa nich nesvojprávne nemluvňatá a zrejme by robili zadarmo a od nevidím do nevidím, keby nebolo Zákonníka práce. To je zaručene hlúposť, ľudia sú ďaleko chytrejší ako si politici myslia, len potrebujú slobodu a zďaleka nie len pri otváracích hodinách obchodov. Ak by niekoho zaujímalo, pred časom sme predstavili Liberálny zákonník práce.
Vrátim sa späť k dostatku pracovných miest. Najlepšia sociálna ochrana je dostatok pracovných miest, konkrétne dostatok voľných pracovných miest. Ak má človek na výber a ak mu pri podpise pracovnej zmluvy nik nedrží pištoľ pri hlave, nie je možné ho vykorisťovať. Jednoducho si vyberie také pracovné miesto, ktoré mu vyhovuje najviac. Áno, súčasť každého pracovného miesta sú aj povinnosti, ktoré sa zamestnancovi nemusia páčiť, ale to je zrejme pri všetkom tak. Vždy sa nájde niečo, čo sa nepáči, čo by mohlo byť lepšie, no dôležité je, že pracovná zmluva bola uzavretá dobrovoľne. Rovnako dôležitý je dostatok pracovných miest.
Lenže práve tu spáchali politici s obchodníkmi na zamestnancoch veľkú zradu. Zväz obchodu, ktorému šéfuje Pavol Konštiak sa pokútne dohodol s Robertom Ficom na zatvorení obchodov cez sviatky. Ak ide o biznis, rýchlo sú zabudnuté miliónové premrštené pokuty a nezmyselné regulácie o reťazcoch a obzvlášť u obchodníkov niečo ako hrdosť nečakajme. Ak sa zavrú vo sviatok obchody, klesne počet potrebných človekodní. Je predsa rozdiel mať otvorené 362 dní do roka alebo len 350. Obchodné reťazce budú potrebovať o to menej vykladačov tovarov do regálov a pokladníčok, teda v tomto prípade asi o tri percentá menej, čo pri celkovom počte zamestnancov v obchode bude tiež pár stovák ľudí.
Pár stovák ľudí bude teda nepotrebných, tých pošlú reťazce domov a tým ostatným pohrozia, že komu sa nepáči napríklad odsunutie zvýšenia mzdy, môže ísť. Veď medzi tými domov poslanými tromi percentami sa niekto ochotný nájde. A tak, namiesto zlepšenia pracovných podmienok cez dostatok až nadbytok pracovných miest, sa bude betónovať existujúci stav. Áno, obchodníci nariekajú (a spolu s nimi mnoho iných zamestnávateľov), že nie je dostatok zamestnancov, ale práve to je najsilnejší možný tlak na rast miezd. Reťazce by jednoducho museli platiť viac a to by napríklad primälo k návratu zopár ľudí zo zahraničia domov a všetkým zvýšilo životnú úroveň.
Lenže pozor, peniaze oslobodzujú a to nevyhovuje ani politikom, ani obchodníkom a tak upiekli túto nepeknú dohodu. Dvaja poslanci NRSR, Podmanický a Kéry si teraz môžu mastiť egá, akí sú bohovskí, obchodníci si môžu mastiť vrecká, ako dobre zarobia (pri plus mínus rovnakých tržbách im klesnú náklady) a my všetci ostatní, vrátane tej povestnej predavačky v TESCU sme opäť raz prišli o kus slobody.
