Vláda chce zvýšiť minimálnu mzdu. Toto opatrenie pochádza z nedávno predstaveného balíka. Každá zo strán vládnej koalície však prichádza s vlastnými návrhmi ako zlepšiť životnú úroveň na Slovensku. Zatiaľ čo strana Smer-SD navrhuje zvýšiť minimálnu mzdu, Andrej Danko z SNS …
… bojuje za povinné trináste platy a Most-Híd presadzuje vyššiu nezdaniteľnú časť základu dane. Do uvedeného balíka vládnych opatrení patrí tiež platená „otcovská“ dovolenka, podpora cestovania za prácou či vyššie príplatky za prácu v noci, cez víkendy a sviatky. Opozícia tieto vládne návrhy kritizuje. O tom, ako vhodne zvýšiť minimálnu mzdu a čo môžu tieto opatrenia ako celok spôsobiť, diskutoval predseda SaS Richard Sulík spolu s Braňom Ondrušom (Smer-SD), Ivanom Švejnom (Most-Híd) a Borisom Kollárom (Sme rodina) v nedeľnej relácii RTVS „O 5 minút 12.“
Ak chcete zvýšiť minimálnu mzdu, najprv ju osloboďte
Martin Strižinec: Pán Sulík, vy hovoríte, že vláda nemá konkrétne riešenia, že nerieši najväčšie problémy, ale čo je na tom zlé, ak chce zvýšiť minimálnu mzdu, pridať ľuďom za prácu?
Richard Sulík: Zvýšiť minimálnu mzdu samo o sebe nie je zlé, naopak, to je dobré, keď ľudia zarábajú viac. Otázkou je, ako to dosiahnuť? No a minimálnu mzdu tým, že je to len politická veličina, nie je to viazané na žiadnu ekonomickú veličinu, ne je to naviazané na priemernú mzdu, čo si myslím, že by malo byť, tak sa skrátka na prvomájových mítingoch rozhodne o tom, vycucá sa z prsta, že dnes sa minimálna mzda zvýši na 500 eur. Ale na minimálnu mzdu je naviazané obrovské množstvo iných veličín. To sa nedá len tak z rukáva vysypať nejaké číslo. Malo by to mať nejaký systém, napríklad povedať „minimálna mzda bude 40 alebo 45 % priemernej mzdy,“ a potom s tým nehrkať x rokov.
Martin Strižinec: Čiže vymyslieť nejaký vzorec. Na to sa sťažujú aj zamestnávatelia, ktorí hovoria, že by chceli nejakým spôsobom vedieť dopredu, že sa zvýši minimálna mzda.
Richard Sulík: Ale veľa nezamýšľaných efektov. Napr. na minimálnu mzdu je naviazaná maximálna odmena obecného poslanca, ktorá už dnes nebude 8 700 eur, ale 10 000 eur v budúcnosti.
Skutočnosť je taká, že žiadny občan Európskej únie nemá minimálnu mzdu na úrovni 60 %. Najviac má Lotyšsko alebo Litva, neviem presne, 57 %. Niekoľko východoeurópskych krajín má okolo 50 % alebo nad 50, ale západoeurópske krajiny majú výrazne pod 50 %. Neviem, kde ste na to číslo 60 % došli. Ja ten záväzok teda nepoznám, možno existuje takýto záväzok. Ak existuje, tak je to zlý záväzok a bolo by treba od neho dostúpiť. Lebo no tak zvýšme minimálnu mzdu na 100 %. Čo dosiahneme vtedy? Dostaneme to, že budú úplne všetky platy rovnaké. To tiež nie je dobré pre ekonomiku. Minimálna mzda, ako som vravel, na ňu je naviazaných množstvo iných veličín. Jednu som už spomenul. Teraz chcete pomáhať chudobným, ale napríklad máme nejaký úplne iný zákon, ktorý hovorí o tom, že odkedy môžete požiadať o splátky pri exekučnom konaní. Máme 3,5 milióna exekúcií na Slovensku, to je obrovský problém a vy teraz spolu so zvýšením minimálnej mzdy, čo je váš dobrý úmysel, zdvihnete ale aj tú hranicu, pod ktorú nie je možné požiadať o splátky. Pri 3,5 milióna exekúciách zvýšiť minimálnu mzdu narobí problémy. Odmeny pre poslancov, ktoré takto výrazne narastú, v NR SR tam si zmrazujete platy, ale obecným poslancom umožníte takýto výrazný nárast. Čiže ak chcete zvýšiť minimálnu mzdu, tak ju najprv osloboďte od týchto všetkých väzieb, nech to nezasahuje do hospodárstva, lebo toto dnes robíte.
Zvyšovať áno, ale v rozumnom rozpätí
Braňo Ondruš: Vy ste ekonóm a v týchto svojich opatreniach ste mimoriadne populistický, že je to otázka miery. Ak do polievky hodíte 4 zrnká soli, tak to s ňou nič neurobí, ak tam vysypete pol kila soli, tak je nestráviteľná.
Richard Sulík: Vy idete vysypať vedro soli, pán Ondruš. Sú krajiny, ktoré vôbec nemajú minimálne mzdy a darí sa im celkom dobre – Švédsko, Dánsko…
Braňo Ondruš: Majú minimálnu mzdu, len nemajú zákon o minimálnej mzde.
Richard Sulík: Nemajú štátom nariadenú minimálnu mzdu. Rakúsko, napríklad a dobre to tam funguje, tam sú vysoké priemerné mzdy, ale už keď tu minimálnu mzdu teda máme, ja sa nebránim tomu rastu. Ale zvyšovať minimálnu mzdu treba v rozumnom rozpätí. Za posledné tri roky rástli reálne mzdy okolo 3 – 4 %. Vy sami ste teraz povedali, že niekde ste dohodli zvýšenie o 4 %. Keby minimálna mzda rástla povedzme o 5 %, tak asi by sme tu o tom vôbec nediskutovali. Ale vy ju teraz idete zvýšiť odhadujem o 15 %. A narobíte tým mnohým zamestnávateľom problémy, lebo keď niekto má dve šičky, jedna má 450 eur a druhá má 550 eur, lebo je šikovnejšia a snaživejšia a vy teraz minimálnu mzdu zdvihnete z dnešných 435 eur povedzme na 500 eur, tak on musí, samozrejme, tej menej zarábajúcej šičke upraviť mzdu, ale tú s tými 550 eurami nemôže nechať tak, tiež jej musí zdvihnúť mzdu. Ale potom už my máme 40 tisíc firiem, ktoré sú v strate. Týmto firmám prehĺbite stratu a narobíte problémy aj štátu, lebo napr. odmeny zdravotným sestrám a pôrodným asistentkám sú priamo naviazané na rast minimálnej mzdy, zákon z roku 2012. A tam teraz dôjde k skokovému nárastu. Ja doprajem peniaze zdravotným sestrám, len musíme na to mať. A teraz skočia platy zdravotným sestrám o 15 % a dlhy v zdravotníctve budú ešte vyššie. Vy keď sa už s tou minimálnou mzdou chcete tak veľmi hrať, tak ju očistite najskôr od všetkých týchto väzieb, lebo tých je strašne veľa, to sú desiatky tých väzieb.
Braňo Ondruš: Pán Sulík, ale vy hovoríte, akoby v tejto chvíli bolo rozhodnuté o minimálnej mzde. Keď beriem do úvahy zákon o minimálnej mzde, tak my, ako ministerstvo, máme na to, aby sme sa hrali s týmito minimálnymi mzdami ešte dva a pol mesiaca.
Richard Sulík: Tak aspoň spravte tie prepočty a analýzy. A na to čo hovoríte, keď stúpne minimálna mzda o 15 % a budú musieť stúpnuť mzdy všetkým sestrám o minimálne 15 %. Drucker o tom vie? Drucker má na to peniaze pripravené? Práve preto budú musieť zamestnávatelia zvýšiť minimálnu mzdu. Tomu sa hovorí trh, na to nie sú nutné zásahy štátu.
Trh donúti zvýšiť platy, nie vláda
Martin Strižinec: Máme takú vysokú produktivitu práce, prečo tie platy tomu nezodpovedajú?
Richard Sulík: Moja odpoveď na to je, že štát toto hlavne nedokáže nijako nariadiť ani povedať od zajtra musíte neviem čo, preto by mal štát systematicky zlepšovať podnikateľské prostredie. A potom je to otázka možno desiatich rokov, kedy sa tieto pomery, ktoré ukazoval pán Ondruš, budú výrazne meniť. My sa na tom zrejme zhodneme všetci štyria, že keď raz tí zamestnávatelia nevedia zohnať dostatočný počet ľudí, čo je teraz, napr. nastala by tá situácia, tak sú nútení, trh ich donúti, nie pán Ondruš, ani vláda, ani Fico, trh ich donúti platiť vyššie platy, ale to je dobrá situácia, to chceme.
Martin Strižinec: A prečo si toto potom nechávajú? Je to ich zisk alebo potrebujú tie peniaze, aby platili všetky tie poplatky, to, čo vy kritizujete?
Richard Sulík: Zrejme máme aj vysoké zaťaženie. Ja vám teraz neviem reagovať na tabuľku, ktorú som doteraz nevidel. Napr. na Slovensku tým, že Slovensko je najväčší výrobca áut na svete na 1000 obyvateľov, máme tu veľké automobilky, vláda teraz pritiahla za ohromné investičné stimuly ďalšiu štvrtú automobilku, tak oni sem predsa idú preto, lebo sú tu nízke mzdy a vytvárajú veľkú hodnotu, lebo si sem dovezú svoju technológiu. A potom si ten zisk aj vyvezú. Na tom samo o sebe nie je nič zlé, len potom, keď vytrhnete nejaké číslo z kontextu, tak vám vyskočí nejaká nízka hodnota. Napr. keď donútite automobilky, aby platili o polovicu vyššie mzdy, tak oni potom môžu ísť späť do Nemecka si to vyrábať alebo pôjdu inde, napr. do Čiech, kde nemajú ani len euro.
Treba systematicky zlepšovať podnikateľské prostredie
Martin Strižinec: Pán Sulík, vy ste s Andrejom Dankom chceli vládnuť. Čo by ste mu teraz povedali, že navrhuje trinásty plat povinný pre všetkých zamestnávateľov.
Richard Sulík: Že to nie je v programovom vyhlásení vlády a nech si to nechá na ďalšie volebné obdobie. Možno sa to zase dočítal v nejakom liste. Viete, nič nie je jednoduchšie u populistu, ako zaväzovať iných ľudí k výdavkom. To je návrh presne z tej kategórie, že „ja tu niečo vymyslím a niekto iný to zaplatí.“ A toto je veľmi nebezpečné, hlavne keď sa veľa vecí navymýšľa. Oceňujem, pán Ondruš, že chcete ešte diskutovať a ešte sa idete zamýšľať nad tým, čo všetko porobia tie návrhy v kombinácii, fajn, tak dúfam, že tam všetko dobre zarátate, lebo ak by sa malo realizovať všetko, čo je na stole, tak to by bola výrazne vyššia záťaž. Ja som vravel, odhadom z tých našich 100 tisíc firiem je 60 tisíc v zisku, 40 tisíc v strate a tie by sme potopili ešte hlbšie do tej straty. A tu chcem teda explicitne súhlasiť s Borisom Kollárom, ktorý hovorí, že podnikateľom sa musí dariť. A potom podnikatelia budú chcieť zvýšiť minimálnu mzdu, lebo trh ich donúti, lebo keď nebudú chcieť, aby im ich kvalitní ľudia utiekli, tak budú musieť platiť vyššie mzdy. To je to najlepšie, čo sa dá dosiahnuť, a preto by bolo dobré systematicky zlepšovať podnikateľské prostredie. Oceňujem, že teda vláda začala aj s týmto a obzvlášť oceňujem, že ste sa inšpirovali aj niektorými našimi návrhmi, pokračujte v tom a toto je tá správna cesta – systematicky zlepšovať podnikateľské prostredie a nie hrať sa tu na sociálnych inžinierov, tam zmením z 25 % na 50. Hentam zvýši o 15 % minimálnu mzdu. Zlepšovať podnikateľské prostredie. Len tie platy musíte nechať na trh, to nikdy nefunguje, že to nariadite.
