Pred pár týždňami sa verejnosť dozvedela, že Duslo Šaľa má dostať daňovú úľavu vo výške 58 mil. €. Za tieto peniaze nevzniknú žiadne nové pracovné miesta, akurát budú nejaké, konkrétne 800, udržané. To je vyše 70 tisíc € na jedno pracovné miesto, ktoré už dnes existuje. Celý prípad …
… dostáva navyše nepeknú politickú pachuť tým, že majiteľ Dusla, Andrej Babiš, je českým ministrom financií a terajší minister hospodárstva Pavol Pavlis jeho bývalým spolupracovníkom.
Duslo – História
Avšak situácia je ešte zamotanejšia a preto najprv trochu histórie. Duslo existuje od roku 1958 a v roku 1974 postavilo výrobnú linku na amoniak. Amoniak je základným vstupným produktom pre výrobu hnojív a vyrába sa z plynu. Na rozdiel od množstva iných odberateľov plynu, odoberá Duslo plyn na chemickú spotrebu a nie na energetickú. Nespaľuje ho teda, ale niečo z neho vyrába – konkrétne amoniak a aj vodík.
Tým sa Duslo radí na prvé miesto odberateľov plynu.
Nik na Slovensku nenakúpi viac plynu ako Duslo, konkrétne cca 500 miliónov metrov kubických, čo je 10 percent celkovej slovenskej spotreby. Pre dopravenie takéhoto obrovského množstva plynu bola v roku 1984 vybudovaná prípojka, cez ktorú odoberá Duslo priamo plyn z tranzitného plynovodu. Táto má technické parametre ako samotná tranzitná rúra (tlak 7,5 HPa, priemer 500mm, kapacita 1 miliardu m3) a Duslo za ňu zaplatilo 30 mil. Kčs (Korún československých : ), aby ju rok neskôr odovzdalo plynárňam.
Duslo – Súčasnosť
Dnes Duslo odoberá plyn cez spomínanú prípojku priamo z hlavnej rúry (z kompresorovej stanice Ivánka pri Nitre) a v podstate nepotrebuje distribučnú sieť. Napriek tomu musí platiť za jej použitie, a tu je kameň úrazu.
V normálom prípade by Duslo platilo za prepravu jednej kilowatthodiny (kWh) plynu 0,0665 centa (prepočet je približne 1m3 = 10,8kWh). Toto je cena za prepravu plynu z hraníc po Ivánky pri Nitre. Lenže k tejto cene navyše musí Duslo platiť ešte aj distribučný poplatok a to 0,1650 centa za jednu KWh. To je ročne takmer 9 miliónov eur, ktoré Duslo platí v podstate navyše a zbytočne. Treba ešte povedať, že túto cenu si vymyslel Úrad pre regulácii sieťových odvetví (ÚRSO) na čele s pánom Holjenčíkom.
I keď ÚRSO používa množstvo komplikovaných vzorcov, výsledok je ten, že cenová politika štátu v oblasti energetiky je celá pomýlená. Veď stačí si porovnať: dopraviť jednu KWh ruského plynu do Šale stojí 0,2315 centu a dopraviť ten istý plyn 750 km ďalej na západ (do nemeckého Piesteritzu) stojí 0,0467 centu, teda iba jednu pätinu.
Toto je choré a toto je skutočný dôvod, prečo manažment Dusla zvažuje postaviť novú linku na výrobu amoniaku v nemeckom Piesteritze.
Veľkoodberatelia plynu sú touto chorou cenovou politikou fakticky donútení financovať distribučnú sieť pre obyvateľstvo (a zisky tých fešákov, čo kúpili SPP). To znie na prvé počutie dojemne a sociálne, že aj babička v poslednej dedinke môže kúriť plynom, avšak výrazne to zhoršuje konkurencieschopnosť Slovenska.
Aké je riešenie?
Skutočne veľkí odberatelia plynu by mali mať možnosť sa napojiť priamo na tranzitnú rúru, čím by obišli distribučnú sieť a teda vyhli sa distribučným poplatkom. To by výrazne zvýšilo konkurencieschopnosť Slovenska v tejto oblasti. Dnes tomu bráni § 12 ods. 9 zákona o energetike č 251/2012, ktorý zakazuje postaviť prípojku, ak už existuje kapacita.
Preto napríklad si mohol Slavomír Hatina postaviť vlastnú prípojku pre PPC Levice (lebo tam neexistovala kapacita) a vyhnúť sa tak distribučným poplatkom a Duslo nemôže (lebo tam kapacita existuje).
Tento § 12 treba jednoducho zrušiť, lebo bráni vzniku konkurenčného prostredia. To však neznamená, že po jeho zrušení by okamžite došlo k výstavbe druhej prípojky. Stalo by sa to, že terajší vlastník už existujúcej prípojky (SPP distribúcia) by mal záujem sa s Duslom dohodnúť, lebo by vedel, že ak sa nedohodne, môže si Duslo postaviť novú prípojku a tentoraz ju plynárňam neodovzdať.
Riešením určite nie sú daňové prázdniny pre vyvolených, lebo to zaplatia tí podnikatelia, ktorí daňové prázdniny nedostanú.
Iness napríklad vyčíslil, že na daňové prázdniny sa bude musieť zložiť vyše 40 tisíc firiem.
Preto som sa dohodol s mojim europoslaneckým kolegom Ivanom Štefancom, že požiadame eurokomisára pre hospodársku súťaž (Joaquín Almunia) o stretnutie, na ktorom mu navrhneme skúmať predmetný prípad aj v týchto súvislostiach. Európska únia totiž vstupuje do hry, lebo daňovú úľavu pre Duslo musí schváliť. Je to práve Európska únia, ktorá deklaruje, že zvýšenie konkurencieschopnosti a skutočný voľný trh sú jej cieľmi a tak by mala mať záujem na riešení zvyšujúcom konkurenciu. V závislosti od vyjadrenia eurokomisára Almuniu (alebo jeho nástupcu, keďže v novembri vznikne nová komisia) zvážime ďalšie kroky, najmä legislatívne.
