Richard Sulík pomenúva problém súčasného sociálneho a odvodového systému, ktorým je jeho obrovské marginálne zdanenie.
Motiváciu hľadať si prácu a zvyšovať svoj príjem ovplyvňuje marginálne zaťaženie. Keď je marginálne zdanenie vysoké, ľudia nemajú motiváciu zvyšovať svoj príjem alebo hľadať si prácu.
Marginálne zdanenie človeka s vysokým príjmom
Pozrime sa, aké je marginálne zdanenie človeka s mimoriadne vysokým príjmom, napríklad 5 000 € mesačne. Tento človek zvýši svoj príjem nejakou zvýšenou aktivitou z 5 000 na 5100 €. Ako je zaťažených posledných 100€ príjmu tohto mimoriadne bohatého človeka? Štát pri tejto sume neuplatňuje žiadne odvody ani mu neskracuje nejaké sociálne dávky, iba uplatní 19 % daň z príjmu , čo znamená – človek, ktorý má veľmi vysoký príjem a zvýši o 100 €, tak zaplatí z neho 19 %, respektíve 19 € daň z príjmu, 81 € ostane tomuto človeku v čistom.
Štát teda človeku, ktorý má veľmi vysoký príjem a si ho naďalej zvýši, z toho prírastku takmer všetko nechá.
Marginálne zdanenie ľudi s nízkymi príjmami
Aká je situácia u ľudí, ktorí príjem nemajú, napríklad majú iba sociálne dávky?
Keď niekto má len sociálne dávky a začne pracovať za povedzme 100 €, napríklad hodinu denne začne zametať chodník, tak z tých 100 € štát ako prvé zoberie 36 € na odvody, to znamená približne toto si štát nechá, lebo to sú odvody. O ďalších 48 € štát zníži sociálne dávky tomu človeku, ktorý dostával v čase, keď nemal príjem. Čiže, je to v podstate zaťaženie ďalšími 48 €, o ktoré ten človek príde. Znamená to, že jemu ostane už iba 16 €, o ktoré si zvýši svoje príjmy.
Čiže chudobný človek zvýši svoj príjem o 100 €, štát mu takmer všetko zoberie a nechá iba 16 €. Bohatý človek, keď zvýši svoj príjem o 100 €, štát mu zoberie 19 € na dani a nechá mu 81 €.
Bohatému štát takmer všetko nechá, chudobnému takmer všetko zoberie.
Preto chudobní ľudia z nízkymi príjmami nie sú motivovaní, kvôli vysokému marginálnemu zdaneniu, pracovať.
