Keď som bol malý, 24. december bol vždy najdlhší deň v roku. Celý deň som čakal, kým príde Ježiško. Vždy som dúfal, že ho vymáknem, ako kladie darčeky pod stromček. No ten deň nemal konca kraja. Naobedovať som sa musel, izbu som si musel upratať, umyť sa …
Všetko možné, a aj tak to neskončilo.
Tak, potom som sa sánkovať mal ísť a tak… No, ale už večer, keď to bolo, som sa nevedel dočkať. Striehol som na toho Ježiška, ale nikdy sa mi ho nepodarilo vymáknuť. Vždy, keď som prišiel trebárs z WC, už tam boli darčeky… Rodičia mi vravia …
“No, práve tu bol, práve teraz!“
Trvalo roky, kým som pochopil, že tie darčeky tam dávali rodičia. Napriek tomu, tá myšlienka Vianoc je nádherná, lebo človek v podstate obdaruje ľudí, ktorí sú mu blízki, ktorých má rád, s ktorými má nejaké vzťahy, ďaleko ďaleko nadpriemerné. Ja si myslím, že toto je taký skvelý odkaz Vianoc aj pre mňa, čo som ateista, že správajte sa tak, aby vás ľudia mali radi. A ja vám teda tento rok na Vianoce prajem, aby vás čím viac ľudí malo rado.
