Rozhovor pre Denník N | Predseda strany SaS Richard Sulík hodnotí župné voľby: Ľudia majú plné zuby Smeru, teší ma prehra Kotlebu, pohrávam sa s myšlienkou, že by Martin Klus išiel na banskobystrického primátora.
Čo prispelo k víťazstvu opozície vo voľbách?
To, že ľudia majú Smeru plné zuby, a to, že sme postavili solídnych kandidátov.
Strana SaS má jedného župana, v Bratislavskom kraji vyhral Juraj Droba – aj keď to prieskumy nepredpovedali. Čo nakoniec rozhodlo, že si spomedzi pravicových kandidátov ľudia vybrali práve jeho?
Výhra Juraja Drobu bola pre nás všetkých príjemným prekvapením. Vedeli sme, že bude vysoko, a že bude v prvej lige kandidátov. Ešte krátko pred voľbami sme robili tlačovku, kde sme vyzývali ľudí v Bratislave, aby išli k voľbám, lebo sme tušili, že rozhodne mobilizácia voličov. Tak to aj bolo.
V závere kampane v Bratislave strana SaS mobilizovala tak, že namiesto jeho bilbordov vylepila nové, s vašou tvárou a vašou podporou. Prečo? Vychádzalo vám, že aj voliči strany SaS stále váhajú, či voliť Drobu?
To sú otázky kampaňovej stratégie, takto sme to zvolili, takto to aj fungovalo. Nemám dôvod rozoberať detaily, lebo mnohé z toho, čo sme si vyskúšali teraz, by sme možno chceli použiť aj v budúcnosti.
Ukázalo sa, že Bratislava je baštou strany SaS. Kde inde by podľa vašej predstavy mala strana SaS rásť?
Nemáme to takto geograficky pomenované. Silnou stranou sme napríklad aj v Banskej Bystrici, no aj na vidieku sa nájdu oblasti, kde máme veľa voličov. Nemyslím si, že by sme si teraz mali na mape vyznačovať miesta, kde chceme rásť. Treba sa venovať všetkým voličom, ktorí zdieľajú naše hodnoty, bez ohľadu na to, kde bývajú.
Povedali ste, že víťazstvo Juraja Drobu vás prekvapilo. Kde ste ešte úspech pravice nečakali?
Priznám sa, že ma prekvapili prakticky všetky výsledky. Naozaj sa ukázalo, že ľudia majú plné zuby Smeru, a tento trend som nedocenil. Nebolo ho vidieť z prieskumov, ani sa to inak neprejavilo. Na to sú dobré voľby. Odkryjú skutočnosť, ktorá už existuje, len ju ešte nevidieť. Smer pohorel, lebo ľudia už túto zlodejskú bandu nechcú.
Nemali ste v kampani ešte pritvrdiť a zvýrazniť, že župné voľby môžu byť referendum o vláde Smeru?
Ľudia vás nebudú voliť preto, že kydáte na iných. Ľudia vás budú voliť vtedy, keď im niečo ponúknete. Okrem toho, my na prešľapy Smeru poukazujeme od parlamentných volieb, robili sme veľké demonštrácie proti Kaliňákovi, a dnes vidíme výsledky. Nechceme však našu kampaň stavať len na tom, že budeme ukazovať na zlodejiny Smeru.
Po prerátaní výsledkov na mandáty sa objavila debata, ktorá z pravicových strán uspela najviac. KDH a OĽaNO majú nakoniec viac poslancov ako strana SaS, ktorá je preferenčne silnejšia. Ako si to vysvetľujete?
Na takýchto úvahách ma prekvapuje, že pred voľbami médiá vypisovali, aká je pravica rozbitá a ako sa nevieme dohodnúť. Komentátori boli veľmi múdri, vaše noviny len preto, že sme nepodali návrh na odvolanie ministra Richtera tak rýchlo, ako si Denník N predstavoval, písali, že sme rozhádaní s OĽaNO. A teraz, keď sme spojili sily, postupovali a zvíťazili sme spoločne, nás tie isté médiá idú rozdeľovať a rátajú, kto kde koľko získal. Nech sa páči, pokojne si v tejto aktivite pokračujte, ale ja nevidím dôvod, aby som sa do toho zapájal.
Nemám dôvod do nikoho kopať, len sa snažím analyzovať výsledky volieb.
Nech sa páči, analyzujte.
Mohli ste sa do župných volieb výraznejšie zapojiť vy a potiahnuť kandidátov strany SaS?
Rozhodli sme sa, že nebudeme mať centrálnu kampaň, ale že si každý kandidát postaví svoj tím. Áno, teraz sa o tom dá veľa diskutovať, ale pre rozdiely v jednotlivých župách sme sa rozhodli urobiť to takto. Analýzy si robíme, ale necháme si ich pre seba.
Opozícia má po týchto víťazných voľbách chuť vyhrávať ďalej, konkrétne v budúcoročných primátorských voľbách. Máte na to dostatočne veľa silných kandidátov?
V komunálnych voľbách sa bude voliť 2800 starostov, 126 primátorov a odhadom 16-tisíc miestnych a mestských poslancov. Žiadna strana na Slovensku toto nevie obsadiť. My sa zameriame na vybrané mestá a obce. A samozrejme, že budeme mať veľkú snahu dať pravicu dokopy a postupovať spoločne.
V Bratislave už predbežnú dohodu s OĽaNO máte.
To môžem potvrdiť. V Bratislave bude kandidáta na primátora navrhovať hnutie OĽaNO.
V iných mestách žiadna takáto dohoda nie je?
Zatiaľ nie.
Rátate v komunálnych voľbách aj so spoluprácou s KDH?
Ako som povedal, chceme spojiť pravicu, a tam patrí aj KDH.
S predsedom KDH Alojzom Hlinom sa nebavíte, pre jeho výrok, že niektorí liberáli majú slovník neonacistu v Drážďanoch, a že tým myslí vás. Nezmierili ste sa?
S ľuďmi, ktorí o mne hovoria, že mám neonacistický slovník, nemám dôvod sa baviť. No ako ukázali župné voľby, zároveň to nijako nebráni spolupráci našich strán. Dokonca sme robili väčšie ústupky, lebo Alojz Hlina odmietol podporiť Juraja Drobu v Bratislave, zatiaľ čo ja osobne som kandidáta KDH, pána Majerského, v Prešove podporiť bol.
Župné voľby sú jedna vec, spolupráca na celoštátnej úrovni si vyžaduje bližší kontakt. Tu ste dohodu o spoločnom postupe podpisovali cez kuriérov. Dá sa cez kuriérov aj vládnuť?
Dohoda o spoločnom postupe do VÚC sa podpisovala cez kuriérov, lebo sa nepodpisovala v Bratislave, ale na diaľku. Stranu SaS v rokovaniach zastupoval – a veľmi dobre – Ľubo Galko. Jeho podpis všetkým stačil, len pán Hlina chcel na dohode vidieť aj môj podpis. Samozrejme, že ho dostal.
Ešte raz – predstavme si, že budete spolu vládnuť. To sa zrejme s Hlinom budete musieť baviť.
Budeme spolupracovať. Ja určite nebudem nijako blokovať spoluprácu strán SaS a KDH. Ale prosím vás, prečo by som sa mal baviť s niekým, kto o mne hovorí, že mám neonacistický slovník?
Politici hovoria veľa vecí, pred sebou však môžete mať zodpovednosť za spravovanie krajiny.
Aj ja som povedal veľa vecí, a keď som sa sekol, alebo som si svoje výroky nevedel obhájiť, zobral som ich späť a ospravedlnil sa. Pánovi Hlinovi nič nebráni, aby doložil, že mám neonacistický slovník, čo doteraz doložiť nevedel, alebo aby svoj výrok odvolal. Jedna krátka veta a bolo by vybavené, celý spor by bol dávno preč zo sveta.
Sú OĽaNO, SaS a KDH vo vašej hlave základom koalície pre stabilnú vládu bez Smeru po parlamentných voľbách?
Mám to v hlave usporiadané veľmi dobre. A nielen v hlave, ale aj na papieri. Republiková rada SaS schválila dokument, ktorý sa volá Stratégia do volieb v roku 2020, a podľa tohto dokumentu už pol roka postupujeme. Hlavným cieľom je čo najlepší výsledok pre stranu SaS. O akýchkoľvek možných koalíciách sa budeme rozprávať deň po voľbách.
Je nepochybne jednoduchšie zladiť spoločný postup v župných voľbách, po ktorých máte zabezpečiť chod úradov, ktoré sa starajú o školy, cesty, nemocnice a domovy dôchodcov. Zvládnete to na národnej úrovni, kde sa budete musieť zladiť na spoločnom postoji k Európskej únii? KDH a OĽaNO už dnes hovoria, že k EÚ majú iný postoj ako vy.
Je to ich dobré právo.
Nemôže to do budúcnosti prinášať spory?
Zrejme áno. Konflikty sú na to, aby sa riešili, rozdielne názory spejú k tomu, že sa robia kompromisy. SaS v minulosti veľakrát dokázala, že kompromisy robiť vie. Bola to strana SaS, kto ustúpil KDH pri registrovaných partnerstvách, pri dekriminalizácii marihuany, či dokonca pri zvýšení DPH, čo ma s odstupom času mrzí a dnes by som to už neurobil. No my kompromisy robiť vieme.
Rátate aj s kompromismi v postoji k Únii? Alojz Hlina tento týždeň povedal:
„Chápem, že sa pán Sulík snaží budovať stranu, ktorá je širšie rozkročená. No nerozumiem, kedy sú jeho výroky o EÚ účelové, aby zaujal istú časť voličov, a kedy je to úprimné. Ak by to bolo len úprimné, tak z toho ide des.“
Moje výroky sú vždy úprimné, nielen tie, ktoré sa týkajú Európskej únie, ale všetky do jedného. Neviem, z ktorých mojich výrokov ide na pána Hlinu des. To ste sa ho mali spýtať vy.
Pomôžem si Veronikou Remišovou, ktorá v januári povedala:
„Niektoré vyjadrenia predsedu Sulíka hraničia s antieurópskymi postojmi. Nigel Farage ako predseda Európskeho parlamentu? Veď to je absurdné.“
Jasné, že to je absurdné, veď pán Farage v súvislosti s brexitom v Európskom parlamente končí. Veľmi ma mrzí, že toto nebolo pochopené ako vtip.
V skutočnosti sa však snáď dá odhadnúť, čo majú predstavitelia KDH a OĽaNO na mysli. Spomeňme si napríklad na vašu tlačovku, kde ste na grafoch porovnávali krajiny, ktoré by mali byť súčasťou takzvaného jadra EÚ. Nevýhody jadra ste dokladali napríklad na počte teroristických útokov v týchto krajinách. Pritom pokojne ste mohli vyrobiť grafy so životnou úrovňou, s počtom odvrátiteľných úmrtí či výsledkami v školstve, kde sú tieto krajiny ďaleko pred nami. Otázka je, či si účelovo nevyberáte negatívne javy, aby ste cielene problematizovali postoj k EÚ či hlbšej integrácii.
Vybral som grafy, ktoré mali ľuďom otvoriť oči, že slepo sa hrnúť do akéhosi jadra, o ktorom dodnes nevieme, čo to je, je chyba. Povedzme si od prípadu k prípadu, čo to má znamenať. Ak ide o spoločnú ochranu vonkajších schengenských hraníc, som prvý, kto sa hlási k väčšej miere integrácie. No ak ide o spoločné ručenie za vklady či dvíhanie daní, tak som proti. Je tento postoj protieurópsky či extrémistický?
Nie, nikdy som nepovedal, že je to niečo extrémistické či protieurópske. Pýtam sa vás, či si cielene nevyberáte len negatívne javy a nepodsúvate ich tak, aby ste integráciu EÚ vykresľovali ako niečo zlé. Napríklad prieskum Polisu o jadre. Než ste si dali spraviť ten svoj, urobila táto agentúra v júni prieskum s otázkou: „Malo by podľa vás smerovať Slovensko do jadra Európskej únie, teda úzko spolupracovať s najvyspelejšími štátmi A-kategórie?“ Vtedy ste vy sám povedali, že takto položená otázka je sugestívna.
Áno, povedal som to. No potom som toto tvrdenie zobral späť a napísal som blog, že som sa mylne domnieval, že táto otázka je sugestívna. Nebola sugestívna, len bola neúplná. A ja som ju doplnil a zadali sme si svoj prieskum. Ani táto prvá otázka, ani tie naše sugestívne neboli. Sugestívna otázka by znela: chcete chutnú kolu, alebo chcete hnusnú kolu? To sú otázky, ktoré navádzajú na odpoveď.
Vy si myslíte, že vaše otázky, kde ste ľuďom podsúvali hypotetický scenár, teda či by chceli byť súčasťou jadra EÚ, ak by to znamenalo „zvyšovanie daní“, „platenie ďalších peňazí do Grécka“ či „súhlas s ďalšími prerozdeľovacími kvótami na utečencov“, na odpoveď nenavádzali?
Nevybral som si však nejaké nereálne príklady. Veď francúzsky prezident Emmanuel Macron sa začiatkom októbra jasne vyjadril, že on chce, aby bolo stanovené pásmo daňových sadzieb, a kto sa v tom pásme nebude nachádzať, tak nemôže ísť do jadra. Takisto Grécko. Veď my sme tam doteraz poslali 1,2 miliardy eur na neodvolateľných a bezpodmienečných zárukách. A hrozí, že od jesene 2018 budeme posielať peniaze znovu. V čom je toto hypotetické?
Nemáte pocit, že ste si vybrali len negatívne možnosti? Tak isto by ste sa mohli pýtať, či ľudia chcú ísť do jadra, ak by to znamenalo zvyšovanie minimálnej mzdy. Ak sa nemýlim, o tom sa debatuje tiež.
Chcel som ľuďom otvoriť oči, že jadro nám neprinesie pečené holuby, ako sa nám to snaží nahovoriť Robert Fico. Chcel som len docieliť, aby sme si pri každej jednej politike položili otázku, či to je výhodné pre Slovensko. Ak áno, súhlasme, ak nie, buďme proti.
Nie je táto vaša odpoveď dôkazom, že otázky vo vašom prieskume neboli neutrálne, ale že mali nejaký cieľ – ako vy vravíte, „otvoriť ľuďom oči“?
Nikdy som nepovedal, že tie otázky boli neutrálne. Len hovorím, že neboli sugestívne.
Veľmi rýchlo po komunálnych voľbách, na jar 2019, budú prezidentské voľby. Premýšľate nad nimi?
Áno.
Ako?
Kľúčové bude rozhodnutie prezidenta Andreja Kisku. Ak sa rozhodne kandidovať druhýkrát, tak už teraz z voleja vám viem povedať, že strana SaS ho podporí. I keď som sa s inými opozičnými pravicovými stranami o tom nebavil, je podľa mňa samozrejmá vec, že nebudeme jediní. Stojíme za prezidentom Kiskom, a i keď, prirodzene, máme drobné výhrady, je to s odstupom najlepší prezident, akého Slovensko kedy malo.
Strana SaS mala nedávno konferenciu v Modre, kde ste sa nechali kritizovať od niektorých novinárov a odborníkov. Ktorá výčitka vám najviac utkvela v pamäti?
Poviem vám takú, ktorú som si zobral najviac k srdcu:
„Volič chce stranu, ktorá prináša riešenia, sú tu samí búrači.“
Tam je ešte čo robiť. Zapísal som si aj, že dôležité je mať koaličný potenciál, i keď ten podľa mňa máme teraz najvyšší zo všetkých strán. Mali by sme sa však vyhýbať krokom, ktoré by s naším koaličným potenciálom hazardovali.
Čo to znamená? Že napríklad nebudete búšiť do Andreja Danka, aby ste si nepohnevali SNS, ktorá sa v realite minuloročných volieb objavovala ako váš možný koaličný partner?
Vylúčili sme zo spolupráce dve strany, Smer a ĽSNS. Pri zvyšných stranách počkáme, či budú v parlamente, kto ich tam bude viesť a aké silné budú. Potom uvidíme. Nie všetky strany sú pre nás rovnako prijateľné, máme partnerov, ktorých preferujeme viac, a aj takých, s ktorými by sme do koalície radšej nešli.
Napríklad?
Nespravím tú chybu, že ich budem menovať. To patrí k stratégii, neznižovať si koaličný potenciál.
Nestretávate sa s ľuďmi zo Smeru, strany, ktorú zo spolupráce vylučujete? Ani s takým Petrom Kažimírom?
Naposledy som sa s ním stretol na ministerstve financií, kde sa ma chcel priamo spýtať na náš postoj k uvoľneniu dlhovej brzdy. Tam som mu povedal, že to neprichádza do úvahy. Keď vás pozve na stretnutie minister financií, nie je dôvod tam neísť. Nakoniec, Peter Kažimír je jedným z mála politikov Smeru, s ktorými si aj tykám. Na žiadnej pravidelnej báze však s ľuďmi zo Smeru nekomunikujem. Ale pýtajte sa radšej na konkrétne mená, lebo takto sa mi to nevybaví.
Napadol mi ten Kažimír, lebo je predsa len z vášho fachu a aj opoziční politici vravia, že patrí k lepším ministrom tejto vlády a dajú sa uňho aj presadiť nejaké úpravy zákonov.
Ja takéto kšefty nerobím, ani veľmi nechcem, aby to robili naši ľudia. Človek sa totiž dostane do záväzku. Keď idete za ministrom Smeru, aby vám pomohol s nejakou technickou drobnosťou, ťažšie sa vám tá strana bude kritizovať.
Rozumiem, ale Miroslav Beblavý by vám možno povedal, že dostupnejšie a lacnejšie hypotéky pre ľudí za to stoja.
Veď ja mu nebránim, aby to robil. Len hovorím, ako to vnímam ja. Radšej mať tie hypotéky neskôr, ako si znižovať možnosti kritizovať vládu tam, kde si to zaslúži.
Na konferencii, ktorú som spomínal, ste sa pýtali, či by si SaS mala nechať Martina Poliačika. Martin Hanus z Postoja vtedy tú otázku označil za „rozkošnú“. Premýšľate nad tým, že by ste si ho nenechali?
Zistil som, že som dosť zlý moderátor. Tú debatu mal pôvodne moderovať Štefan Hríb, ktorý je skúsenejší, nakoniec som to robil ja. Táto otázka nebola šťastná.
Odíde Martin Poliačik?
To je otázka preňho.
Otázka pre vás – môže byť odídený?
Nebude odídený.
Môžu sa nejakí ľudia zo SaS objaviť v strane, ktorú zakladajú váš bývalý podpredseda Jozef Mihál s Miroslavom Beblavým?
Musíte sa spýtať ich. Ja osobne odchodu Jozefa Mihála dodnes nerozumiem a mrzí ma. Odchod nášho biznis krídla v roku 2013 považujem za najsvetlejší okamih v histórii strany. Odchod Joža Mihála ma však mrzí.
Ako sa pozeráte na priebeh vzniku Progresívneho Slovenska a strany Spolu Miroslava Beblavého?
Progresívne Slovensko je jasne ľavicová a silne etatistická strana. Čítal som ich programovú víziu a viem, že nielenže chcú, aby všetko riešil štát, ale potrebujú aj zavádzať nové dane, aby na to mali peniaze. Spomína sa tam daň z dedičstva, daň z darovania či daň z cukru. Je to silne ľavicová strana, ktorá pokojne môže nahradiť upadajúci Smer. Naopak, Jozef Mihál a Miroslav Beblavý sú pravicoví politici. Preto si neviem predstaviť, ako sa budú spájať.
Čo hovoríte na to, ako dopadli voľby v Banskej Bystrici?
Podľa očakávania. Som rád, že sme prispeli k víťazstvu Jána Luntera, a teší ma porážka Mariana Kotlebu. Martin Klus sa zachoval – na slovenské pomery – neobvykle zodpovedne, lebo jasne a bez akýchkoľvek pochybností podporil Jána Luntera. Veď, pamätáme si ešte, ako to bolo s podporou Andreja Kisku do druhého kola prezidentských volieb.
Nie je Martin Klus teraz pre stranu SaS vhodným a dobrým kandidátom na primátora Banskej Bystrice?
Je. Pozdáva sa mi táto myšlienka, ale ešte som sa o tom nerozprával ani len s ním samotným.
Posledná otázka. Kde sa vidíte o desať rokov?
Vidím sa skôr mimo politiky ako v nej. Chcem sa vyhnúť veľkohubým tvrdeniam typu, že v roku 2014 už nebudem v politike, ako to predviedol Robert Fico. Ale, na druhej strane, nechcem sa dožiť dôchodkového veku v politike. Môj život mimo politiky bol pestrejší, slobodnejší, finančne zaujímavejší a mal som neporovnateľne viac súkromia.
