Ad: Čo hovorí PS v návrhu o nájomných bytoch, ktorý podráždil SaS.
Progresívne Slovensko prišlo s návrhom povinného odpredaja bytov, konkrétny návrh znie takto:
„Zvýšime počet bytov v nájomnom bývaní miest a obcí vďaka zavedeniu povinnosti pre vlastníkov nehnuteľností pri odpredaji ponúknuť najprv túto nehnuteľnosť pre samosprávu a až potom pre komerčný trh. Povinnosť sa bude vzťahovať len na nehnuteľnosti, ktoré tvoria 6 a viac bytov, a ponuka sa bude riadiť trhovými cenami, vďaka čomu súkromný majiteľ nepríde o zisk.“
Poďme sa teda zamyslieť nad podstatou tohto návrhu.
Fáza 1: Najprv rozdeľme ľudí, ktorí práve hľadajú bývanie, na dve časti. Na tých, ktorí si môžu dovoliť byt prenajať alebo kúpiť (z úspor alebo na hypotéku), a tých, ktorí si to dovoliť nemôžu.
Aj keď to nie je politicky korektné, realita je taká, že do tej prvej skupiny patria väčšinou ľudia, ktorí sa viac snažili. Ktorí sa viac učili, ktorí viac makali, ktorí viac šetrili, aby mali lepšie bývanie.
Títo ľudia sa práve obzerajú po vyhovujúcom byte vo svojej obci/meste a logicky hľadajú to najlepšie v rámci svoich finančných možností.
V tomto momente vstúpi na trh verejná ruka, teda obec, ktorá potrebuje byty pre ľudí, ktorí si ich nemôžu dovoliť získať (formou nájmu alebo hypotéky) na voľnom trhu. Kúpi od developera napríklad bytovku so 60 bytmi, čím tieto byty stiahne z voľného trhu.
Na voľnom trhu je v tomto momente o 60 bytov menej, teda ponuka sa znížila, no tá prvá skupina ľudí, ktorí si môžu dovoliť kúpiť byt na voľnom trhu, ostala rovnako veľká. Inými slovami, dopyt ostal rovnaký. Čo sa stane, ak dopyt ostane rovnaký, ale ponuka klesne? Správne: stúpne cena.
V prvom momente sme dosiahli to, že pre skupinu ľudí, ktorí by si byt mohli kúpiť na voľnom trhu, lebo sa snažia, klesol výber bytov a cena stúpla. Týmto bol narušený princíp zásluhovosti – kto sa viac snaží, aj viac má. Zvykne sa tomu hovoriť aj morálny hazard.
Fáza 2:
Obec či mesto kúpili bytovku so 60 bytmi za trhovú cenu, aby ich mohli posunúť ľuďom za cenu nižšiu ako trhovú cenu. Na tomto obec logicky prerobí, a preto rozdiel vykryje z daní ľudí. Keďže tí, ktorí sa viac snažia, platia aj viac daní, budú to práve oni, ktorí „zaplatia“ to, že počet bytov na voľnom trhu klesol a ich cena vzrástla. To naozaj nie je motivácia snažiť sa.
Zároveň vzniká otázka, komu tých 60 bytov obec pridelí. Keďže cena je nižšia ako trhová, bude viac záujemcov ako bytov. Obec spraví napríklad príjmový test a napríklad stanoví, že byt môže dostať len ten, kto má príjem nižší ako 1000 eur. To je aj logické, lebo ten, kto má príjem 1500 eur si byt môže kúpiť sám (i keď práve jemu sme byty predražili a už jeho 1500 stačiť nemusí a zároveň na dotovaný byt nárok nemá).
Fáza 3:
Čo je to vlastne trhová cena a ako sa stanoví? Trhovú cenu vie stanoviť len trh a nikto iný a už vonkoncom nie nejaký úradník na obci. Lebo z podstaty veci je trhová cena práve tá, za ktorú je predávajúci ochotný predať vec, ktorá mu patrí, a zároveň za tú istú cenu je kupujúci ochotný kúpiť vec, ktorá mu patriť bude.
Keď si človek kúpi byt, je to jasné. V čase t sa dohodne s developerom na kúpe konkrétneho bytu x, ktorý mu bude následne patriť. No úradník nekupuje byt ani pre seba, ani za svoje, len míňa peniaze cudzích ľudí na vec, ktorú dostane niekto, kto si ju inak dovoliť nemôže.
Takáto situácia je semenišťom korupcie. Lebo úradník môže zaplatiť aj viac, ako by musel (veď jeho peniaze to nie sú), a následne sa vie developer odmeniť. Preto bol prijatý zákon o verejnom obstarávaní a to je záležitosť na celé mesiace.
Aby sa toto nedialo, má Sergej Kára pripravené riešenie, ktoré v utorok povedal pre Denník N:
„Sergej Kára z PS zdôrazňuje, že samospráva bude v prípade záujmu o nehnuteľnosť povinná uhradiť trhovú cenu stanovenú nezávislým znaleckým posudkom.“
Takže už nejde o trhovú cenu, ako sa píše v programe PS, ale o trhovú cenu stanovenú nezávislým znalcom. Otázka je, kto tohto znalca vyberie? Ak ho vyberie obec, bude to znalec závislý od obce a „trhová“ cena bude tendenčne nižšia, čo developerov bude viesť k tomu, že nebudú stavať bytové domy (alebo budú stavať len päťbytové a to povedie k tomu, že hranica šiestich bytov klesne) alebo si budú musieť nejak vopred dohodnúť s obcou (možno za všimné), aby im dala pokoj s predkupným právom.
Ak znalca vyberie developer, bude znalec závislý od developera a „trhová“ cena bude tendenčne vyššia (a s tým aj vyššia pravdepodobnosť korupcie). Ale možno ten znalec vždy nejakým zázračným spôsobom spadne z neba.
Záver:
Tento návrh bude určite deformovať trh, zvýši byrokraciu a najmä nemotivuje k zodpovednému správaniu.
