Najviac sa budú tešiť banky.
Návrh Smeru ráta s preplatením troch štvrtín nárastu splátky hypotéky. Ak teda niekto platil doteraz úrok 1% a po novom (po takzvanej refixácii) bude platiť 5%, tak je to nárast o 4 percentuálne body, z ktorej mu štát preplatí 3 p.b. Pre klienta stúpne efektívna úroková sadzba z 1% na 2%. To znie skvele, realita je však iná.
Po prvé, klientom nie je dovolené zmeniť banku v prípade, že pomoc štátu chcú obdržať. Banka si teda môže s klientom robiť čo chce, napríklad napariť mu úrok 9%, čo by bol nárast o 8 percentuálnych bodov. Z týchto 8 p.b. zaplatí štát 6 percentuálnych bodov a klient 2 p.b. Pre klienta to je nárast z 1% na 3%, čo je stále lepšie, ako „trhových“ 5%.
V normálnom prípade, čiže bez štátnej podpory, by klient okamžite utekal do inej banky, keby mu tá jeho povedala, že dvíha úrok z 1% na 9%. Avšak v prípade štátnej dotácie nemá dôvod nikam utekať, lebo bude platiť 3% a zvyšných 6% doplatí štát. No a banka namiesto „trhových“ 5% dostane parádnych 9%.
Banke totiž žiadny zákon nezakazuje stanoviť úrokovú sadzbu, akú ona uzná za vhodné. Jediné, čo bankám bráni v tom, aby uletela s úrokovými sadzbami, je konkurencia. Tú však Smer úspešne vypol. A preto je vylúčené, že hypotekárna pomoc bude stáť rozpočtovaných 15 mil. €. Bude to minimálne desaťnásobok!
Po druhé, pomoc nedostanú tí, ktorí si dovolili tú nehoráznosť zarábať viac ako 2.250 € v hrubom mesačne, to je v čistom 1.660 €. Takže, ak máte povedzme 200 tisíc € hypotéku a splátka Vám stúpne zo 643 € (1% úrok) na 1073 € (5% úrok) a vy ste si dovolili zarábať viac ako 1.660 v čistom, môžete sa ísť pásť. Nedostanete nič! Asi netreba dopĺňať, že v Bratislave ani 1.660 eur čistý príjem a ani 200 tisíc € hypotéka nie sú nič mimoriadne.
Po tretie, na túto spackanú „akože“ pomoc zamestná štát ďalších 300 úradníkov. To je zrejme prvý krok k naplneniu záväzku z Programového vyhlásenia vlády znížiť stav úradníkov o 5 percent.
Aké je riešenie? Jednoduché! Stačí sa dohodnúť s bankami, že zastropujú nárast splátok hypoték na úrovni nárastu priemernej nominálnej mzdy za posledné tri roky, to je 27%. Banky by teda na základe dohody so štátom zvýšili splátku hypotéky najviac o 27%, v príklade vyššie by to znamenalo nárast zo 643 € na 817 € (a nie na 1.073 €). Takýchto extrémne nárasty postihnú približne 1% až 2% všetkých hypoték, to je cca 6 až 12 tisíc zmlúv.
Ešte v lete sme takéto riešenie s niektorými veľkými bankami predrokovali, stačilo to dotiahnuť. A 300 úradníkov by mohlo robiť niečo osožnejšie.
