Na jar budúceho roka končí deviatim (z trinástich) ústavným sudcom funkčné obdobie. Nie je dobré, ak takýto veľký počet sudcov volíme naraz, jednak kvôli politickej orientácii a tiež kvôli kontinuite práce ÚS. Preto sa poslanci zamýšľajú nad zmenou voľby ústavných sudcov a aj …
… ja si dovolím predostrieť návrh, ktorý som prezentoval aj Gáborovi Gálovi, toho času ministrovi spravodlivosti.
Ako prvé, aby sa nestávalo, že budeme voliť 9 sudcov na jedenkrát, mala by voľba byť priebežná. To znamená, že ak má každý sudca funkčné obdobie 12 rokov a je ich 13, mohli by sme voliť každý rok jedného (každý 12. rok by sme volili dvoch) alebo každé dva roky dvoch, alebo každé štyri roky štyroch, ako navrhlo združenie Via juris a pod.
Kvôli nižšie uvedenému spôsobu voľby by bolo najlepšie voliť každé tri roky troch sudcov. Tento priebežný systém by sme museli najprv navodiť, to znamená, že na jar 2019 by sme museli výnimočne zvoliť troch sudcov na 12 rokov, troch na 9 rokov a troch na 6 rokov. Od roku 2022 by sme potom volili každé tri roky troch sudcov na 12 rokov.
Spôsob voľby – každý poslanec má jeden hlas
Považujem za nesprávne, aby každý volič mal toľko hlasov, koľko sa volí kandidátov. Napríklad do VÚC, ak má byť za obvod zvolených povedzme 6 poslancov z 50-ich, má každý volič 6 hlasov. Toto robí z pomernej voľby väčšinovú a je v rozpore so zastupiteľskou demokraciou (viac k voľbám tu).
Niečo podobné je to pri voľbe ústavných sudcov v parlamente. Ak chceme zvoliť troch sudcov (povedzme z 10-ich), tak nemusí mať každý poslanec tri hlasy. V tom momente sa totiž vytráca zastúpenie opozície, lebo ak sa všetci poslanci koalície zhodnú na troch menách, budú zvolení len oni.
Ak by ale mal každý poslanec iba jeden hlas, aj opozícia si vie zvoliť svojho kandidáta. Na zvolenie je totiž potrebných max. 50 hlasov. Inými slovami, kandidát na ústavného sudcu, ktorý dostane 50 hlasov, bude s istotou zvolený a týchto 50 hlasov (a väčšinou bude stačiť aj menej) opozícia pri troche koordinovanosti zabezpečiť vie.
Okrem toho považujem za samozrejmosť, aby voľba bola verejná. Voliči majú predsa nárok dozvedieť sa, ako hlasovali „ich“ poslanci. Áno, môže sa stať, že sudca bude rozhodovať o poslancovi, ktorý mu hlas nedal, nuž tak v týchto ojedinelých prípadoch nech poslanec namieta zaujatosť.
Skutočnosť, že týmto spôsobom najmenej dve tretiny volených sudcov nezíska kvalifikovanú parlamentnú väčšinu, teda 76 hlasov, nepovažujem za problém. Veď ani napríklad pri jednokolovej voľbe primátora či starostu víťazný kandidát tiež nezíska nadpolovičnú väčšinu všetkých hlasov, a tá nemusí byť ani pri schvaľovaní bežných zákonov v NR SR.
Zhrnuté, každý poslanec by mal jeden hlas a zvolený by boli tí traja sudcovia, ktorí spomedzi všetkých kandidátov získajú najviac hlasov.
Budúcu jar by sme museli výnimočne vyriešiť tak, že by sa volilo v troch kolách. V prvom kole by poslanci volili troch sudcov na 12 rokov. V druhom kole, ktoré môže byť hneď na druhý deň, by volili troch sudcov na 9 rokov a mohli by sa uchádzať aj neúspešní sudcovia z prvého kola, no a v treťom kole by sa volili traja sudcovia s funkčným obdobím 6 rokov. Samozrejme, sudcovia zvolení na menej ako 12 rokov by mohli po skončení ich funkčného obdobia výnimočne kandidovať opäť.
Čo s trinástym sudcom?
Ústavný súd má 13 sudcov, uvedeným spôsobom by sme ich ale zvolili len 12 (traja sudcovia každé tri roky s 12-ročným funkčným obdobím). Nepárny počet sudcov je pritom dôležitý, a preto navrhujem zvýšiť počet sudcov na 15. Vtedy je možné ich voliť vždy po troch (po troch je dôležité kvôli tomu, aby bol zvolený aspoň jeden opozičný kandidát) a zároveň by sme mali pri plnom obsadení ÚS nepárny počet sudcov. Voľba by bola vždy, keď niektorým trom sudcom skončí funkčné obdobie.
Čo s prezidentom?
Pri takto navrhnutej voľbe by sme mohli zrušiť pravidlo, že prezident si vyberie vždy z dvoch. Neviem, kde sa toto pravidlo nabralo, ale ani pri iných voľbách ho nemáme. Napríklad pri generálnom prokurátorovi vymenuje prezident (pokiaľ sa nevolá Gašparovič) zvoleného kandidáta a hotovo. Aj pri voľbe ústavných sudcov by sme mohli takto postupovať, to znamená, že prezident vymenuje troch zvolených sudcov a inak do voľby nevstupuje.
Ak by sme ústavných sudcov volili uvedeným spôsobom – priebežne a jedným hlasom, bola by požiadavka 90-ich hlasov potrebných na zvolenie bezpredmetná, keďže účasť opozície by sa dosiahla iným spôsobom. Dokonca si myslím, že zastúpenie sudcov by bolo rozmanitejšie (koalícia by si zvolila svojich, opozícia svojho), keďže tí sudcovia, na ktorých je dohoda koalície a opozície (90 hlasov) vôbec nemusia byť tí najlepší, stačí ak budú so všetkými zadobre a nikomu neublížia
Vaše konštruktívne diskusné príspevky potešia, posnažím sa odpovedať.
