… budú mať parlamentné voľby a už vidím, ako sa pred ľudí postaví nejaký Ficopopoulos a povie im: „Voliči, medzinárodne finančné koncerny Vám všetko zobrali neoprávnene. Zvoľte mňa, ja Vám všetko vrátim. Ako prvé Vám dám 13. dôchodok.“
Tieto riadky som písal v máji 2010, teda pred skoro piatimi rokmi a včera sa do bodky naplnili.
Grécke parlamentné voľby vyhral Alexis Tsipras s jeho stranou Syriza
Grécke parlamentné voľby vyhral Alexis Tsipras, lebo sľúbil niečo, čo v Grécku v tejto dobe nie je zlučiteľné s vyrovnaným štátnym rozpočtom. Tu niektoré chuťovky:
- Podpora pre chudobné rodiny pri platení elektriny a bývania
- Zabránenie straty domu z dôvodu nedostatku peňazí
- Obnovenie štátneho rozhlasu
- Zrušenie nedávneho zvýšenia dane z nehnuteľností
- 300 tisíc pracovných miest
- Zvýšenie minimálnej mzdy na 750 eur
- Príplatok k dôchodkom nižším ako 700 euro
Alexis Tsipras má teraz štyri možnosti
Je vysoko pravdepodobné, že Alexis Tsipras sa stane novým gréckym premiérom a so 40-imi rokmi najmladším v histórii. V tom prípade má plus mínus štyri možnosti, jedna horšia než druhá:
- Tsipras bude pokračovať v šetrení, naštve tým svoju členskú základňu (hnutie Syriza pozostáva z 9 ministraničiek a v roku 2009 dosialo 4,6%), jeho parlamentný klub sa rozpadne a čoskoro budú nové voľby. Nové voľby môžu byť, aj ak Alexis Tsipras nenájde koaličného partnera.
- Tsipras bude pokračovať v šetrení, no poslanecký klub Syriza sa mu nerozpadne (lebo byť poslancom je príjemné), zato zaručene naštve svojich voličov. Grécko bude pokračovať v motaní sa v kruhu.
- Tsipras šetriť prestane, EÚ mu to odpustí a tiež odpustí Grécku značnú časť dlhu. Na tento scenár hrá Tsipras – žiť nad pomery a nechať si to zaplatiť „zodpovednými európskymi politikmi“. My na Slovensku budeme s hrdosťou prispievať na Tsiprasove sľuby, napríklad na príplatky k dôchodkom nižším ako 700 eur.
- Tsipras šetriť prestane, v EÚ mu to neprejde, lebo veď už francúzske a nemecké banky zachránené sú a grécky štát vyhlási platobnú neschopnosť. Následne opustí eurozónu. Aj v tomto prípade na to doplatíme, ale zrejme len jednorazovo vo výške dnes vystavených záruk.
Moje slová sa napĺňajú …
Vôbec ma neteší, že sa moje slová napĺňajú a viem, že som zďaleka nebol jediný, ktorý na takýto scenár ako aj na ekonomické súvislosti upozorňoval. Veď nakoniec, pred voľbami 2010 SDKÚ rovnako ako my svojim voličom sľubovala, že do Grécka nepôjde ani cent. A prvú pôžičku vo výške 800 miliónov sme aj v auguste 2010 spoločne zamietli.
Trištvrte roka neskôr (v apríli 2011) potrebovalo Grécko ďalšie peniaze a my sme opäť povedali NIE, presne ako sme našim voličom sľúbili. Žiaľ SDKÚ a s nimi aj KDH a MOST otočili o 180 stupňov a začali sa hrať na „zodpovedných Európanov“. Ako zmyslov zbavení tlačili na nás, aby sme súhlasili s navýšením dočasného eurovalu. Pol roka sme vraveli, že s takým svinstvom súhlasiť nebudeme, lebo pre Slovensko sú to miliardové záväzky.
Napriek nášmu dôraznému šesťmesačnému upozorňovaniu spojila Iveta Radičová pod tlakom Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša hlasovanie o navýšení eurovalu s hlasovaním o dôvere vláde. Dovtedy sa tak stalo iba raz, za Mečiara, keď išlo o schválenie štátneho rozpočtu. Tu to však nedávalo najmenší zmysel. Dzurinda s Miklošom radšej obetovali vládu, ako by mali neposlúchnuť Brusel.
A tak došlo v utorok 11. októbra 2011 k hlasovaniu o navýšenie eurovalu, čo umožnilo Grécku poskytnúť druhý záchranný balík vo výške neuveriteľných 110 miliárd eur. Dovtedy nebolo možné poskytnúť z eurovalu peniaze krajine, ktorá ich nebude vedieť splatiť. Krátko na to Slovensko vystavilo neodvolateľné a bezpodmienečné záruky za vyše miliardy eur.
Ekonomická vlastizrada
Dnes, po výhre ľavicového Tsiprasa sme blízko k tomu, že do Grécka reálne pošleme peniaze, až do výšky jednej miliardy eur. To je na každého pracujúceho približne 500 eur. Nemusí sa tak stať, ale vystaviť bezpodmienečné a neodvolateľné záruky v prospech cudzej krajiny, navyše, kde je oprávnená obava, že k splateniu nikdy nepríde, je ekonomická vlastizrada. Preto som radšej obetoval moju stoličku, ako byť pod touto hrôzou podpísaný.
Žijeme v zvláštnej dobe
Ísť na maškarný ples v supermanovskom obleku (áno, aj s ponožkami v rozkroku) alebo ísť v krátkej košeli a v treskúcom lete na obed s veľvyslancami, ktorých roky poznám a s ktorými si tykám, to sú v ponímaní slovenských médií obrovské škandály, o ktorých treba výdatne písať. Ale podpísať neodvolateľné a bezpodmienečné záruky za vyše miliardy eur, súhlasiť s trvalým eurovalom, či „v predklone a potichu očakávať rozhodnutia inštitúcií Európy“, to je zrejme v najlepšom poriadku.
Len potom, milí Slováci, nečudujte sa, že 25 rokov od revolúcie zarába priemerný Rakúšan dvojnásobne viac.
P.S. ešte pre tých, ktorí v kuse točia o páde vlády: Skúste si predstaviť, že premiérka by navrhla spojiť hlasovanie o dôvere vlády s hlasovaním o zrušení zákazu interrupcií. Ako by asi hlasovalo KDH? Alebo že by spojila hlasovanie o dôvere vlády s hlasovaním o zrušení maďarských škôl. Ako by asi hlasoval MOST? Tiež by sa nenechali primitívne vydierať a nechali takú vládu padnúť. Dve nesúvisiace veci jednoducho nesmú byť spojené do jedného hlasovania.
