Predseda parlamentu a šéf SNS Andrej Danko v uplynulom týždni rozvíril v spoločnosti hladinu kritiky. Môže za to jeho prejav v Štátnej dume Ruskej federácie. Andrej Danko v ňom hovoril o slovanskej vzájomnosti, dobrých vzťahoch s Ruskom či spoločnej histórii. Jeden z troch …
… najvyšších ústavných činiteľov teraz čelí kritike ako z radov opozície, tak aj koalície. A čo na to hovorí sám Andrej Danko? Na túto, ale aj na ďalšie otázky odpovedal Andrej Danko spolu s predsedom strany SaS Richardom Sulíkom v diskusnej relácii RTVS “O 5 minút 12”.
Andrej Danko vyslal rozporuplné signály
Martin Strižinec: Premiér Róbert Fico práve dospáva nočnú vo fabrike v Lozorne. Hovorí o solidarite. Nový sociálny balík vlády ráta aj so zvýšením príplatkov nielen za nočné, ale aj za prácu počas víkendov a počas sviatkov. Komu pomôže a komu nepomôže? Aj o tom dnes budeme diskutovať. Vláda medzitým chystá modernizáciu armády. Ako napokon dopadne najväčší obchod za viac ako miliardu eur? A predseda parlamentu, Andrej Danko, stále obhajuje svoj prejav v ruskej Štátnej dume. Svoje slová však bude musieť vysvetliť aj poslancom Národnej rady. Pán predseda, myslím si, že nejde o to, že ste tam boli, ale čo ste povedali, o tom debatujeme posledné dni. Napríklad František Šebej hovorí, že ten prejav išiel úplne mimo smerovania našej zahraničnej politiky, a to je váš koaličný partner.
Andrej Danko: Ja som sa rozprával o svojom prejave s pánom Lajčákom, kedy vzniklo toto nedorozumenie, pretože v mojej delegácii bol štátny tajomník Parízek a v delegácii pána prezidenta bol pán Korčok, keďže pán minister zahraničných vecí nemal celé informácie a necítil som, ani som nedostal žiadnu výhradu k obsahu mojho prejavu, preto by som bol veľmi rád, aby aj na výbore, ktorý prijal uznesenie v rozpore s rokovacím poriadkom Národnej rady, aby som z úst pána Šebeja počul tú výhradu, a preto som to pozvanie aj prijal, čo konkrétne v mojom prejave zaznelo v rozpore s politikou Slovenska v rámci Európskej únie a v rámci našich povinností.
Martin Strižinec: Jemu napríklad prekážali hrubé fejly a nezmysly, čo navyše prekrúcajú históriu a keď ste sa dotkli slovanskej vzájomnosti, tak sa pýtal, či je to tá vzájomnosť, čo umožňuje Rusom zabíjať Ukrajincov na Ukrajine? Pán Sulík, súhlasíte s pánom Šebejom v tomto smere? Vy nieste v Národnej rade, ale SaS je práve za to, aby predseda parlamentu vysvetlil svoje slová počas tej návštevy. Čo budú Vaši poslanci žiadať?
Richard Sulík: Ja to vnímam ako veľmi rozporuplné signály, keď predseda parlamentu na jednej strane podpíše deklaráciu o tom, ako strašne patríme k Európskej únii, o tom ako sa chceme o jasnú a zodpovednú komunikáciu proeurópskej orientácie starať a veľmi krátko na to ide do ruskej dumy a tam rozpráva o panslávskej vzájomnosti, zároveň ale nepoukáže na to, že Krym bol obsadený alebo anektovaný v rozpore s medzinárodným právom. Tak toto dokopy robí strašne zlý dojem. Veľmi to irituje a tiež si myslím, že niekoľko zahraničných partnerov sa pýta, že čo to teda má znamenať.
Martin Strižinec: Vyvolalo to nejaký rozruch počas toho, Andrej Kiska v europarlamente, tak sa debatovalo aj o tom?
Richard Sulík: Prepáčte ešte, v porovnaní s prezidentom. No chcem k tomu prezidentovi povedať. Ja tiež nesúhlasím so všetkým, čo povedal Andrej Kiska na pôde Európskeho parlamentu a tiež si myslím, že mali odznieť kritické tóny, ale minimálne sa mu nedá vyčítať, že to bolo v rozpore s tou deklaráciou, ktorú, tak ako aj pán Danko krátko predtým podpísal.
Martin Strižinec: Ktorá z tých pasáži je pre vás nejakým spôsobom spochybneniahodná?
Richard Sulík: Napríklad hovoriť o pánslavskej vzájomnosti v krajine, ktorá nám sem v roku 1968 poslala tanky a potom tu dvadsať rokov boli a nakoniec to sa pánovi Dankovi aj veľmi krátko na to vrátilo, keď armádna televízia hodnotila tento skvelý počin z roku 1968 ako bratskú pomoc. Toto sú také veci, ktoré by jednoducho nemali byť a sú úplne zbytočné.
Martin Strižinec: Pán Sulík, aké máme mať vzťahy s Ruskom?
Richard Sulík: Samozrejme, je dobré mať s každou krajinou korektné vzťahy, aj ja som sa viackrát vyjadril, že bez účasti Ruska nebude vojna v Sýrii ukončená, to je všetko v poriadku, no ale bol tu spomenutý český prezident pán Zeman, že teda on tam išiel s veľkou delegáciou, ale pán Zeman dva týždne predtým, ako tam išiel, nepodpísal deklaráciu, ako strašne patríme do Európskej únie. Ja pána Danka až tak nekritizujem v tomto, mne to celkom vyhovuje, lebo v podstate tým, že krátko po podpísaní deklarácie sa predseda parlamentu vyberie do ruskej dumy a rozpráva o panslovanskej vzájomnosti, vlastne urobil z tej deklarácie zdrap papiera a je to jasný dôkaz toho, že to celé bolo len ubohé Ficovo divadlo o tom, ako strašne my musíme ísť do Európskej únie, ako musíme so všetkým súhlasiť a to jedna vec a ďalšia vec je, sú tu tie sankcie, ja si tiež nemyslím, že tie sankcie sú správne, ale keď sa raz hlásim k Európskej únii, tak jednoducho budem raziť jednotnú politiku a potom áno, musíme súhlasiť aj s tými sankciami, poďme vo vnútri EÚ diskutovať, či sú dobré alebo zlé, ale keď raz predseda parlamentu povie, že no tie sankcie, ako na to nemal pán Danko odvahu, aby povedal, že sankcie treba zrušiť, ale zároveň prezident sa k nim prihlási, tak toto sú len zmätočné signály, ako mňa ako opozičnému politikovi to celkom vyhovujú celé tieto omáčky, čo sme doteraz počuli, v poriadku, len ešte raz, navonok to Slovensko vyzerá veľmi rozporuplne, na jednej strane hrrr do Európskej únie, čo raz väčšia integrácia, nepýtajme sa čo to stojí, to je zakázané, to je reč premiéra Fica, v podstate aj prezidenta Kisku, a tretí ktorý podpíše deklaráciu je predseda parlamentu, ide do ruskej dumy a tam rozpráva o pánslavskej vzájomnosti. Toto je jediná moja kritika, ale ja súhlasím s tým, že Rusko je kľúčový hráč a treba ho tak vnímať, to je v poriadku, ale napriek tomu, ja by som do ruskej dumy neliezol.
Rozhodli veľkí o malých
Martin Strižinec: Pán Sulík, Andrej Danko obviňuje vašich poslancov, že sa spolčili s Kotlebovcami, aby zvolali ten výbor. Čo na to hovoríte?
Richard Sulík: Za to, že Kotlebovci hlasujú za nejaký náš návrh, my skutočne nemôžeme. My sme dali návrh, lebo sme boli presvedčení, že je správny a teraz odkiaľ my máme vopred vedieť, či to podporia, nepodporia alebo nejakí iní poslanci, no tak toto spájať považujem za smiešne.
Martin Strižinec: Poďme k jadru Európskej únie. Na tej ceste mali zádrhel, sídlo Európskej liekovej agentúry napokon nebude v Bratislave, hoci sa hovorilo, že patríme medzi favoritov, ale v Amsterdame. Pán Sulík, čo sa o tom hovorilo v Bruseli, v Štrasburgu? Boli sme tým favoritom? Alebo neboli napokon? Alebo rozhodli tí veľkí o tých malých.
Richard Sulík: Nebola to nejaká veľká téma v europarlamente, ja som tam žiadne nejaké intenzívne debaty nezachytil, ale plne súhlasím s Róbertom Ficom, veľkí hráči si urobili s malými hráčmi čo chceli. Na toto by bolo dobre, keby premiér pamätal aj vtedy, keď tam v predklone robí ústupky prezidentskému, francúzskemu prezidentovi Macronovi v Salzburgu, kde zradil záujmy slovenských autodopravcov, ide o nejakú konkrétnu smernicu, kde naša vláda mala rok, jeden celý rok postoj, že je proti, Róbert Fico otočil, zrazu veľký kamarát s prezidentom Macronom, tu je výsledok. Nedostali sme ani len tie hlasy od Paríža.
Vy ste predtým spomínali, že vás sklamalo to, že nás Bulharsko, Rumunsko nepodporilo a že “východoeurópsko” má držať pokope. Ja si myslím, pán Danko, týmto akurát len prehlbujete priepasť medzi západnými a východnými krajinami, ja teda by som nejako toto Rumunsku, Bulharsku nezazlieval, ale čo by som ja osobne zazlieval, je, že nás nepodporilo Francúzsko, lebo práve Francúzsko a bol to ten istý človek, ten istý prezident, Emmanuel Macron, ktorému slovenský premiér spravil veľké ústupky v Salzburgu a že sme nedostali od Paríža žiadne body pri hodnotení agentúry. Bratislava mala len 15, prvý mal 25, druhý 20, takže nejaké, 2 alebo 3 body z Francúzska, by to nejako nespasili, ale že nemal v sebe ani ten francúzsky prezident trošku tohto zmýšľania, že tu mi spravila malá krajina ústupok, ja sa za to revanšujem, toto si myslím, je naozaj na zamyslenie a o to viac to potvrdzuje to, čo hovorím celé mesiace, majme na pamäti v prvom rade slovenské záujmy a nie, že francúzsky prezident si niečo želá, tak Róbert Fico v predklone mu tam robí hneď veľké ústupky.
Nákup vojenskej techniky je netransparentný
Martin Strižinec: Poďme sa teraz venovať už domácim témam a začneme veľkým nákupom vojenskej techniky, predstavte si miliardu a k tomu ešte 200 miliónov eur, toľko ideme minúť na modernizáciu armády a mnohí hovoria, že by celý ten proces mohol byť o veľa transparentnejší, aj prezident, Andrej Kiska. Minister obrany mal podľa vlády iba rokovať o rôznych možnostiach nákupu, v skutočnosti už deň po získaní poverenia od vlády jeho úradníci podpisovali prvé dokumenty, písali o nich včera noviny, konkrétne denník N na základe informácie od Martina Dubéciho, je to naozaj transparentné, pán Danko? Všetko, čo sa tu chystá? Ako je možné, že má sa hľadať iba partner, ale už je jasné, že to budú ti iní. Konec koncov aj Ľubomír Galko hovorí, že ono sa to môže skončiť ešte dobre, čo teraz v tejto fáze tomu celému vyčítate Vy, pán Sulík?
Richard Sulík: Zrejme najprv to, že nebolo výberové konanie, už k tým menším transportérom, k tým 400 kusom, tam teda už bolo sľúbené, ale k týmto 80 väčším nebolo výberové konanie, zmluva bola v režime utajenia v podstate zbytočne lebo Česi porovnateľnú zmluvu nemali problém odtajniť. Štátny tajomník Ondrejčák o tomto nevedel, zato šéf Úradu Hoľko, nominant pána Danka, ten je informovaný úplne o všetkom a evidentne tam ťahá nitky. Transportérov malo byť najprv 66 teraz ich je zrazu 80, ale čo je podstatné, pred dvomi rokmi podpísala vláda Róberta Fica memorandum s Poliakmi, že na tom istom podvozku vyrobené transporty by sme od nich mohli brať, tá verzia sa volá Scipio, a z toho zrazu padlo. My podpíšeme medzivládne memorandum o dodávke týchto a zrazu to neplatí, čiže, viete pán Danko, to nie je tak, že ukazujete na mňa rukou, že podá kto nechce, podá kto si myslí, že máme nakúpiť zahraničné, vláda, ktorej ste vy súčasťou, teda respektíve Róbert Fico, ktorý sedí vo vláde, si to isté myslel pred dvomi rokmi, preto lebo nerozumiem, na čo máme vyvíjať, čo je vyvinuté, postaviť sa k tomu tak, že je lepšie, keď si to vyvinieme my tu, no tak poďme si nadzvukové stíhačky začať vyvíjať, poďme si vyvíjať všetko, to takto nefunguje, keď je raz niečo.
Martin Strižinec: Dobre a ten zámer, o ktorom hovorí Andrej Danko, že oživiť ten zbrojársky priemysel u nás, dať mu šancu.
Richard Sulík: Áno, oživíme firmu Way Industries, ktorá patrí akémusi zubárovi a ešte rodine okresného predsedu pána Danka zo Sniny, no to je super. A ten argument, tých že 150 pracovných miest, to je úplne smiešne. Nám tu chýbajú tisícky pracovných síl, chcú argumentovať 150 pracovnými miestami je úplne od veci. Ide o to, že taký transport ako z Poľska vie byť možno o milión eur lacnejší, tak si vynásobme 80 transportérov po milióne eur, aký je tam pekný tučný rozdiel, toto je pointa.
Martin Strižinec: Spochybňuje sa transparentnosť, pán Danko, čiže povedzte takto, garantujete transparentnosť celého procesu zo strany SNS a Vašich nominantov vo vláde?
Andrej Danko: Ale samozrejme, že musíme garantovať. Ale veď preto sa ja s týmito lobbistami, s ktorými sa títo ľudia stretávajú, ani stretávať nechcem. Pre mňa je veľmi dôležité, aby si tu miesto našli slovenskí výrobcovia. Ak toto nedosiahneme pri tak veľkom objeme financií a nakúpime povedzme tak podozrivo, ako to urobili Česi, myslím, nechcem teraz strieľať číslo za 7 miliónov vojenské vozidlá, a potom vznikajú rôzne problémy. A takisto sa mi nepáči ten obrovský lobbing pri lietadlách, v prospech Gripenu, ja si myslím, že F-16 sú takisto veľmi dobré lietadlá.
O čo ide pri 13. a 14. plate?
Martin Strižinec: Poďme sa rozprávať o sociálnom balíku vlády, v ktorom sú napríklad aj 13. a 14. platy. Už som na začiatku relácie spomínal, že premiér má za sebou nočnú, bol si vyskúšať montovanie nejakých plastových súčiastok v automobilovom priemysle, pretože ten balík ráta aj so zvyšovaním príplatkov za prácu v noci, počas víkendov a sviatkov. Vy ste k tomu pridali, pán Andrej Danko, 13. a 14. platy. Ozývajú sa podnikatelia, najmä tí, ktorí stále ešte nemajú až takú dobrú situáciu, dajme tomu ako je tu na západnom Slovensku, že im to skomplikuje život. Čo na to hovoríte?
Andrej Danko: Ja sa snažím v tejto vláde naozaj presadiť pravidlo, že ak niečo chceme od podnikateľov, musí sa k tomu pristúpiť aj na strane štátu, takže v prvom rade som veľmi rád, že máme predbežnú dohodu, že k 1. januáru 2019 nebude v štátnej správe nikto zarábať pod minimálnou mzdou a že teda budú dosiahnuté 480 eur, na ďalšej strane musím povedať, že v rámci koalícii sú rôzne politické strany, ja som sa snažil na začiatku naozaj ten stredný podnikateľský stav, najmä živnostníkov, pomôcť im paušálnymi výdavkami, zrušili sa daňové licencie, o jedno percento klesla daň z príjmu. Áno, ja som z tých ľudí, ktorí si myslia, že daňovo-odvodové zaťaženie musí byť vo vzťahu k podnikateľom znižované, preto som veľmi rád, že sa nám podarilo dohodnúť v rámci tohto opatrenia také vyváženie a to je to, že prvýkrát, pokiaľ podnikateľ bude vyplácať odmenu zamestnancovi, dovolenkovú alebo vianočnú, bude štát ustupovať od dane z príjmov sociálnych a zdravotných odvodov, dokonca v roku 2019 v decembri, ak nabehne podnikateľ na tento systém, ktorý na západe je bežný, pretože 13., 14. plat je systémom odmien, tak jednoducho bude úplne oslobodenie okrem tých odvodov daní, ktoré vyžaduje smernica. Keď to poviem laicky, ak dnes dá podnikateľ 500 eur odmeny zhruba 620 eur ho to stojí, 380 eur dostáva človek, v roku 2019 pokiaľ to tak bude, bude dostávať takmer 480 eur čistého a podnikateľa to bude stáť nejakých 510 eur. To je reálny krok k tomu, aby sme na určitej dávke znížili odvody o daňové zaťaženie. Je naozaj veľkým problémom Slovenska.
Martin Strižinec: Otázne je, že či viac ľudí dostane teda nejaké odmeny budúci rok lebo mnohé firmy dávajú odmeny už aj teraz. Myslíte si, že táto legislatívna zmena dopraje tie odmeny väčšiemu počtu ľudí, pán Sulík?
Richard Sulík: Ako prvé by som chcel kvitovať pán Danko, že je to dobrovoľné, čo ste vymysleli, to považujem za plus, že nenútite podnikateľov nejako presne sa správať, ako vy si myslíte, že by to bolo dobre. To, čo ste povedali pred chvíľkou, že doteraz je to nejaké chaotické odmeňovanie. Neviem, či to však je v poriadku, treba to nechať na tých zamestnávateľov, na zamestnancov, prípadne na odbory. Toto je oblasť, do ktorej nemusí vstupovať štát. No a teraz o čo ide pri tom 13. a 14. plate. Ide o to, že práve takéto dve čiastky, pán Danko to nazýva, že odmeny, ale všetok plat je odmena za prácu, no ale práve takéto dve čiastky budú oslobodené. Ja si myslím ďaleko rozumnejšie a jednoduchšie by bolo, keby sa to teda prerátalo, čo to spraví na celoročné mzdy a povedzme, keby tie zdravotné odvody o jeden percentuálny bod klesli alebo 1,5, tak aby to v sume bolo to isté, lenže takýmto sociálnym inžinierstvom my komplikujeme systém lebo teraz zase sa tu vymýšľajú nejaké nové výnimky, nové pravidlá a toto je tiež vec, ktorá komplikuje zamestnávateľom život a úplne zbytočne. No ale ešte raz, aspoň teda že to nie je povinné, tak ok, no tak chápem to ako vašu politiku, tak dobre no.
Martin Strižinec: Čo si myslíte, lebo podnikatelia hovoria, že najmä v tých regiónoch, kde je ešte stále vysoká nezamestnanosť, že tam to bude veľký problém.
Richard Sulík: S príplatkami v zásade súhlasím, ale veľmi nesúhlasím so spôsobom, akým to vláda robí, preto lebo nebolo k tomu pripomienkové konanie, nebola k tomu tripartita, tam až teraz niekedy má byť údajne a neboli vyčíslené dopady na podnikateľské prostredie. Toto všetko nebolo urobené, len hrrr nejaké príplatky. A teraz problém je v tom, že tie príplatky sú viazané väčšinou na nejaké absolútne veličiny, respektíve veličiny, ktoré sú na celom Slovensku rovnaké, to znamená priemerná mzda alebo minimálna mzda, to máte všade rovnaké, pokojne sa môže stať, že nejaké príplatky niekde na východe alebo v hladovej doline budú problém pre toho zamestnávateľa, zatiaľ čo tu v Bratislave tie príplatky problém zrejme nebudú. Preto by bolo ďaleko chytrejšie tie príplatky, síce nižším percentom, ale predsa len viazať na mzdu toho zamestnanca, čiže keď niekto zarába veľa, dostával by vyššie príplatky, keď zarába málo, dostával by menšie. Máme tu takúto kozmetiku, ale zároveň Róbert Fico betónuje nízke mzdy tým, že dováža tisíce pracovníkov zo Srbska, ktoré aj tak robia za o veľa nižší peniaz a bránia tomu, aby tie mzdy skutočne rástli, toto tu je len taká kozmetika na zalepenie očí voličom.
