Dag Daniš: Prečo sa prípadný bankrot Grécka, ktorý sa blíži a niekedy vyzerá neodvratne, automaticky spája s odchodom z eurozóny? Pretože podľa mňa tieto dve veci až tak úzko nesúvisia. Samozrejme, že sa predpokladajú, ale veď Grécko pokojne môže povedať:
„Sorry, zbankrotovali sme, nesplatíme týchto x miliárd eur, ale euro si podržíme.“ Richard Sulík: Táto otázka je určite namieste. Mňa čo prekvapuje, tak povedzme v nemeckej tlači sa vždy bankrot Grécka a odchod z eurozóny spájajú, ale ja to vidím inak.
Dag Daniš: Lebo tam nie je nutná kauzalita.
Richard Sulík: Nie, nie je, ale ja si myslím, že odchod Grécka z eurozóny by bolo škoda nespojiť s bankrotom Grécka.
Prečo celá grécka ekonomika „zdochýňa“
Dag Daniš: To áno, ale ja som to chytil z opačného konca, že Gréci môžu povedať: „Prepáčte, nám došli peniaze, my nesplácame úvery, tým pádom sme zbankrotovali a život ide ďalej, máme tu euro…“
Richard Sulík: Ale nevyriešili sme podstatný problém. Podstatný problém je, že euro je pre nich príliš silné. Pozrite, keby nebola eurozóna, tak výmenný kurz medzi drachmou a nemeckou markou by sa naďalej zhoršoval. A dnes to nejde, lebo to bolo naveky zafixované. Poviem Vám konkrétne čísla. V roku 1970 1 marka stála 9 drachiem. O 30 rokov neskôr v roku 2000, kedy bolo zavedené euro, stála 1 marka 170 drachiem. A tam to niekde zafixovali a povedali: „Toto bude naveky platiť.“ Ale vývoj ide ďalej. Vývoj výmenných kurzov odzrkadľuje vývoj konkurencieschopnosti, a tie sa naďalej od seba driftovali. Dnes je výsledok taký, že pre Nemecko je euro príliš slabé. Nemci exportujú o život a pre Grécko je euro príliš silné, Grécko dováža paradajky z Holandska, čo je úplný nonsens. A toto je podstatný problém, prečo celá grécka ekonomika zdochýňa, a to nevyriešia len tým, že vyhlásia bankrot grécka, to vyriešia len tým, že opustia eurozónu. Čiže nebavme sa o tom, či bankrot Grécka áno alebo nie, ale bavme sa o tom, že opustiť eurozónu. Keď už ju budú opúšťať, tak z ich pohľadu, samozrejme, je dobré začať s čistým štítom.
Bankrot Grécka a odchod z eurozóny aj po 5 rokoch
Dag Daniš: To je jasné, že potom by nastal bankrot Grécka a mali by čistý stôl. Pán Sulík, je známe, že Vy ste v roku 2010 navrhli, aby Gréci odišli z eurozóny a aby sa spojil aj bankrot Grécka, aj odchod Grécka z eurozóny. Prešlo 5 rokov. Čo by ste navrhli dnes? Lebo dnes to už vyzerá oveľa zložitejšie, je tam oveľa viac peňazí, aj nás Slovákov.
Richard Sulík: Navrhol by som to isté, bankrot Grécka aj jeho odchod z eurozóny, len, bohužiaľ, tie straty budú približne trojnásobné. Ale ani dnes neexistuje iné riešenie. Grécko skrátka v eurozóne nemá šancu prežiť. To je holý fakt. To je skrátka základná ekonomická logika a keď si ľudia v Bruseli, ktorí o tom rozhodujú, povedia, že: „Nie, my poručíme vetru, dažďu,“ tak jediné, čo docielia, je, že budú ešte chvíľu naťahovať čas a o to drahší potom bankrot Grécka a jeho odchod z eurozóny bude.
Gréci chcú ostať v eurozóne
Dag Daniš: To je pravda, ale samotní Gréci chcú ostať v eurozóne, napriek tomu, že to pre nich nie je výhodné a že by drachma bola vyslobodením.
Richard Sulík: To je pravda, ale kto sú samotní Gréci?
Dag Daniš: Aj grécka vláda, ale aj samotní ľudia, ktorí sa boja o svoje úspory v bankách.
Richard Sulík: Ale keď sa spraví prieskum medzi obyvateľstvom, kde 95 % ľudí nie sú ekonómovia, tak aký to má zmysel sa ich vôbec pýtať? Veď ja sa bavím o ekonomických súvislostiach, nie o tom, že kto, čo chce. Áno, ja chápem, že Gréci chcú ostať v eurozóne a dostávať ďalšie peniaze, ale to skrátka nejde. A jediné riešenie teda je, že po bankrote Grécka Gréci opustia eurozónu. Tam iná možnosť neexistuje.
