Vo štvrtok 6. apríla 2017 schválil Európsky parlament bezvízový styk s Ukrajinou. O zrušení vízovej povinnosti rokovala Ukrajina s Európskou úniou od roku 2008.Bezvízový styk pre Ukrajinu by mal začať platiť od júna a vzťahuje sa aj na Gruzínsko. Rozhodnutie musia ešte …
… formálne potvrdiť všetky členské štáty EÚ. Návrh podporilo 521 europoslancov. Zo Slovákov sa ako jediný zdržal hlasovania predseda najsilnejšej opozičnej strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík. Prečo bezvízový styk s Ukrajinou nie je v súčasnosti správne rozhodnutie, vysvetlil predseda liberálov vo svojom videoblogu pre .týždeň.
Bezvízový styk s Ukrajinou – nemali by sme zanedbávať vlastnú bezpečnosť
Na poslednom zasadnutí europarlamentu sme hlasovali o zrušení vízovej povinnosti pre Ukrajinu. Ja som sa tohto hlasovania zdržal, lebo v zásade si myslím, je dobré, keď má Európska únia s okolitými krajinami bezvízový styk, ale nesúhlasím s tým, aby sa rušila vízová povinnosť pre Ukrajinu práve teraz, lebo na východe Ukrajiny sú stavy blízke vojne alebo možno dokonca rovno vojna. Víza sú bezpečnostným opatrením. Napríklad Amerika dlho odmietala mať so Slovenskom bezvízový styk, a to tak dlho, kým nebolo menej ako 3 % žiadostí zamietnutých. Amerika má dodnes vízovú povinnosť voči Poľsku, Rumunsku, Bulharsku a všetko je v poriadku, všetci chápu, že to je určitý bezpečnostný prvok. Za toto som bol kritizovaný, že ako som si mohol dovoliť urobiť takýto nesolidárny krok a nesúhlasiť s bezvízovým stykom pre Ukrajinu, ale my Ukrajine pomáhame dosť. 60 % plynu ide do Ukrajiny cez reverzný tok cez Slovensko. Nechcem ani vedieť, koľko plynu je medzičasom nezaplateného, ktorý Európska únia dodala Ukrajine. Ale zároveň si myslím, že bezpečnosť by mala byť na prvom mieste. To je pekné hrať sa na solidaritu, na pomoc, atď., ale nemali by sme zanedbávať vlastnú bezpečnosť a uzavrieť bezvízový styk s Ukrajinou, s krajinou, na ktorej území je vojna, je jednoducho nesprávne.
Kde bol Ivan Mikloš v apríli 2008?
Ozval sa aj Ivan Mikloš, toho času pôsobiaci na Ukrajine, že teda ako som si mohol dovoliť byť takýmto „ne-Európanom“ a že som Putinovým neviem čo. Rád by som sa teda Ivana spýtal, kde on bol v apríli roku 2008, kedy sa hlasovalo v NR SR o Lisabonskej zmluve. Lisabonská zmluva je pre fungovanie Európskej únie rozhodne významnejší dokument ako bezvízový styk s Ukrajinou a od veľkého geopolitického Európana by sa dalo čakať, že zahlasuje za Lisabonskú zmluvu, ale nie Ivan Mikloš. On sa, predstavte si, zdržal hlasovania.