Strana Hlas požaduje „nastaviť silnú ruku štátu nad trhom potravín“, Sme rodina chce pod značkou Agrokomplex celý reťazec a „súčasťou tohto reťazca bude aj vlastná sieť obchodov s potravinami“. Krutá realita je, že fungovať nebude jedno ani druhé.
Realita totiž neberie ohľad na zbožné želania a infantilné predstavy politikov. Realita je dopyt, ponuka a rovnovážna cena a realita sú aj smernice Európskej únie.
Peter Pellegrini má šťastie, že jeho voličom stačí podhodiť niečo o „silnej ruke štátu“ a hotovo. Na ich webe nenájdete ani ťuk o tom, ako konkrétne má vyzerať a čo presne má robiť tá silná ruka štátu. I keď s jedným návrhom prišli ešte v parlamente: stanovenie maximálnych prirážok potravín.
Maximálne prirážky na potraviny
Toto si treba predstaviť tak, že reťazec kúpi maslo za dve eurá a môže si pridať maximálne 40 percent, výsledná cena teda bude 2,80. Má to však háčik. Čo ak si reťazec nájde firmu X, ktorá kúpi maslo od výrobcu za dve eurá a predá ho reťazcu za 2,50? Potom je dovolená konečná cena 3,50. Či zákonom donútime reťazce kupovať vždy len priamo od výrobcu? V prípade zahraničných výrobcov si potom dohodnú tie „vychcané“ reťazce províziu a cenu priamo od výrobcu 2,50. To neskontroluje nikto, no dopomôžeme tomu, že podiel slovenských potravín ešte viac klesne. To fakt len ľudia, ktorí v živote nepodnikali, si môžu naivne myslieť, že vybabrú s trhom.
Štátna sieť obchodov s potravinami
Toto je rovnako naivná a nefunkčná predstava. Taký reťazec treba najprv vybudovať a potom riadiť. Kto chce vidieť, ako štát dokáže niečo vybudovať, nech sa pozrie na nemocnicu Rázsochy, a kto chce vidieť, ako štát dokáže niečo riadiť, nech si podá ľubovoľnú žiadosť na Slovenský pozemkový fond.
V prípade Kollára by vstúpili do hry ešte aj jeho nominanti a ako prvé by pouzatvárali (pre štát) nevýhodné, zato dlhodobé nájomné zmluvy. Veď veľká rodina stojí kopec peňazí.
A navyše treba dávať pozor aj na nedovolenú štátnu pomoc, lebo to sa zase nepáči EÚ. Nám sa, naopak, nemusí páčiť, že štátna pomoc je v niektorých prípadoch nedovolená, ale to nezmeníme, lebo sme členmi EÚ.
Skutočné riešenia sú iné – konkurencia, nižšie náklady, správna podpora
Najviac pomôže konkurencia. Na Slovensku máme päť veľkých reťazcov, ak ich tu bude sedem, bude konkurenčný boj silnejší. Medzičasom poľská Biedronka ohlásila príchod na slovenský trh. To je najefektívnejší spôsob, ako dosiahnuť zníženie cien. A naopak: čím je konkurencia nižšia, tým ľahšie sa dosahujú vyššie zisky.
Druhý spôsob sú nižšie náklady. Pár rokov dozadu tu profesor Jahnátek zo Smeru v pozícii ministra pôdohospodárstva riešil miliónové pokuty. Samozrejme, že ak prijmeme takú absurdnú vec ako pokuta jeden milión eur za hnilý kaleráb na predajni, pričom táto pokuta je aj reálne udelená v 38 prípadoch, tak reťazce (aj keď tieto pokuty ešte reálne nezaplatili, lebo sa o ne so štátom súdia) si vytvoria opravné položky. Množstvo kontrol a ďalších potrebných povolení, poplatkov a príplatkov tiež zvyšujú náklady na predaj.
A do tretice, naši poľnohospodári nevyrábajú to, čo by si politici želali. To sa však dá ľahko zmeniť. Ak je priveľa repky olejnej a primálo našej poctivej slovenskej mrkvy, treba zmeniť podporu – neplatiť na hektár rovnaké dotácie bez ohľadu na to, čo sa pestuje, ale čím je výroba sofistikovanejšia, náročnejšia, tým nech je dotácia vyššia. Mimochodom, takto to máme v programe.
