Britská premiérka Theresa May nedávno predstavila 12-bodový plán, ako by mal vyzerať brexit, teda odchod Veľkej Británie z Európskej únie. Touto stratégiou odchodu tak Briti jasne deklarovali svoju ďalšiu nezávislosť od európskych štruktúr. Ako však môže tento tzv. tvrdý …
… brexit skutočne vyzerať a aký bude mať dopad na zvyšné členské štáty EÚ vrátane Slovenska? A čo čaká Slovákov dlhodobo žijúcich vo Veľkej Británii po brexite? Tak aj o týchto témach hovoriliv diskusnej relácii Slovenského rozhlasu „Sobotné dialógy“ europoslanec a predseda SaS Richard Sulík, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Lukáš Parízek (SNS) a predseda Zahraničného výboru NR SR Františej Šebej (Most-Híd ).
Odchod zo spoločného trhu neznamená, že Británia nevyvezie do EÚ už ani špendlík
Braňo Dobšinský: Veľká Británia je siedmy najvýznamnejší obchodný partner Slovenskej republiky. Tam máme aktívne saldo 2,5 miliardy eur, to znamená, viac vyvážame ako dovážame. Pán Sulík, vy hovoríte, že prejav Theresy Mayovej je studená sprcha pre Európsku úniu a stále hovoríte, že Británia si pomôže sama a že Únia ju potrebuje viac. Prečo to hovoríte? Keď porovnám dve čísla. Veľká Británia má aktuálne 61 miliónov obyvateľov, otázkou je, či bude Veľká Británia v tomto zložení aj o rok, o dva, vzhľadom na Škótsko, Severné Írsko, Gibraltár. Únia má bez Británie 500 miliónov obyvateľov. Keď vyjednáva 60-miliónova krajina s 500-miliónovou, kto viac koho potrebuje?
Richard Sulík: Toto si myslím, je úplne nesúvisiace, keď sa budeme tváriť, že čím viac obyvateľov, tým je tá krajina mocnejšia, bohatšia, tak potom Švajčiarsko by muselo byť strašne slabučké alebo by sa tým ľuďom tam muselo strašne zle dariť. Máte iné krajiny, ktoré na dohody nepristúpili a darí sa im dobre. Jednoducho to je nesúvisiace, kde je koľko miliónov ľudí. Ale každopádne odchod zo spoločného trhu, čo vyhlásila britská premiérka, toto samotné vyhlásenie dôsledné je, lebo ak by chceli v tom spoločnom trhu ostať, tak Európska únia má úplne jasné podmienky, a síce musia akceptovať migrantov, rozhodnutia európskych súdov, musia platiť miliardy eur do rozpočtu. Aj rozhodnutia európskych súdov sú dôležité, čo by Británia musela akceptovať, ale už by nebola pri tom vyjednávacom stole, už skrátka by len dostala oznámené, že čo majú akceptovať. Čiže, tu je pre logické, že povedali: „V poriadku, my teraz vystúpime, opustíme ten spoločný trh, aby sme nemuseli platiť miliardy eur do rozpočtu EÚ a začneme vyjednávať nanovo.“ A tam si myslím, že keď emócie opadnú, lebo výroky typu „bude ich to bolieť, postaráme sa o to“, to sú emotívne výroky, sú úplne zbytočné. Keď to opadne, veď vyjednávania budú trvať 15 – 18 mesiacov, budú oveľa pokojnejšie a vecnejšie o tom debatovať. A teraz si pozrieme tie čísla, lebo odchod zo spoločného trhu neznamená, že Británia už ani špendlík nevyvezie do Európskej únie a naopak, Európska únia nič nevyvezie do Británie, len znamená to, že si budú navzájom účtovať clá. No tak kto bude viac postihnutý? Oni majú záujem zachovať spoločný trh, Európska únia by tiež mala mať ten záujem, ak bude postupovať racionálne, lebo vyváža oveľa viac.
V záujme Slovenska je urobiť s Britániou dohodu o voľnom obchode
Braňo Dobšinský: Vy ste ekonóm. Ako môžu colné dohody po brexite ovplyvniť slovenskú ekonomiku. Ak tam budú clá a preváži to brexitárse krídlo alebo politika, ktorú avizoval aj Trump, ktorá je na hrane protekcionizmu, že treba zaťažiť väčšími daňami autá z tretích krajín atď., tak nebude ten dopad negatívny? Negatívny odhad dopadu brexitu sa posunul z 0,3 na 0,5 % HDP.
Richard Sulík: Ono to zas pri raste 2 – 4 % nie je nejaká dráma, ale ten dopad brexitu bude obzvlášť pre Slovensko citeľný, lebo my vyvezieme takmer za 2 miliardy eur áut do Veľkej Británie, veď Slovensko je automobilová veľmoc, nedôjde k rozumnej dohode, naparí sa tam 10 % clo, lebo na autá účtuje Únia 10 %. Tak logicky budú autá v Británii o 10 % drahšie, to znamená, menej ľudí si ich kúpi, to sú základné ekonomické zákony, no tak potom my tu menej áut vyrobíme, bude na to potrebných menej ľudí, čiže toto bude ten postih. V záujme Slovenska je urobiť s Britániou dohodu o voľnom obchode, to je vlastne ten spoločný trh. A pozrite s Amerikou chceme mať dohodu o voľnom obchode a tam nikto nedošiel s podmienkami, že Amerika musí platiť do spoločného rozpočtu EÚ. Takú dohodu o voľnom obchode, ako je s Kanadou, treba spraviť aj s Britániou. Slovensko musí mať ako prvá krajina na tomto eminentný záujem.
Braňo Dobšinský: Z vášho pohľadu, ak neprevládnu nejaké hysterické reakcie, tak nás to nebude významne bolieť?
Richard Sulík: Nie, ak dôjde k takej dohode o voľnom obchode, tak potom nás to nebude nijako bolieť.
Podstata vyjednávania je, že každý v niečom ustúpi, po vystúpení britskej premiérky ku brexitu ani nie sú všetky otázky zodpovedané, ale myslím si, že úplne jasne povedala, že sa odmietajú podriaďovať rozhodnutiam európskych súdov, že odmietajú platiť miliardy eur do rozpočtu, odmietajú prijímať migrantov. Toto si myslím padlo veľmi jasne, to sú body, z ktorých môžeme vychádzať. A k tomu trhu, spoločný trh je ich myšlienka, aj mne osobne bude ten zdravý rozum Britov v Únii chýbať, ale to už teraz nemá zmysel oplakávať. Každopádne ja to nevidím tak, že tým, že oni odchádzajú zo spoločného trhu, že teraz Británia nechce viac obchodovať s Európskou úniou, ale povedali: „V poriadku, pokiaľ to terajšie nastavenie spoločného trhu má byť za podmienok miliardových platieb, akceptovania a podriadenia sa európskym súdom a tých migrantov, tak my z toho spoločného trhu zatiaľ odchádzame.“ A z toho logicky vyplýva, že nanovo sa začne vyjednávať, ako bude nanovo nastavený vzájomný obchod. A nemusí to byť spoločný trh, môže to byť pokojne dohoda o voľnom obchode. Európska únia bude takúto dohodu chcieť.
Brexit nebude príliš retroaktívny
Braňo Dobšinský: Pán Sulík, ako to vidíte vy, čo sa týka postavenia Slovákov vo Veľkej Británii vzhľadom na slová Theresy May. Vyzerá to tak, že tí ľudia, ktorí tam sú, by sa ich brexit nemal až tak veľmi dotýkať. Otázkou je, že ľudia zo Slovenska odchádzajú a tam bude väčší problém.
Richard Sulík: Oni zrazu nezačnú vyhosťovať tých ľudí, ktorí tam už žijú. Brexit nebude príliš retroaktívny. Ľudia, ktorí tam žijú, tak tam budú žiť ďalej aj po brexite. Možno sa budú musieť častejšie registrovať, vybaviť si nejaké povolenia, ale nepočítam s nejakými veľkými zmenami. Iná vec sú ľudia, ktorí tam chcú ísť žiť a tam treba na rovinu povedať, v záujme Slovenska nie je, aby ľudia húfne odchádzali. Slovenská republika im v tom nemá čo brániť, do roku 1989 bránila dosť, ale to neznamená, že Slovenská republika má teraz vyjednávať podmienky, aby sa emigrovali čím ľahšie.
Braňo Dobšinský: Dobre, jednoduchý protiargument. Hovoríte, že by to nemal byť problém, ale napríklad niektoré banky už avizovali, že ak brexit dopadne natvrdo, tak sa budú sťahovať. Ak začne problém britskej ekonomiky, tak prvé riešenie bude, že firmy budú prepúšťať. A tí ľudia budú prepúšťaní a budú sa asi vracať. Je to tak?
Richard Sulík: Jasné, že keď dôjde k nejakej recesii, napríklad keď poklesne vývoz Británie do Európy, tak budú ľudia prepúšťaní, tak ako keď poklesne vývoz Slovenska do Británie budú ľudia prepúšťaní, čiže preto obojstranne nie je záujem tie vzťahy úplne zrušiť. Naopak, je záujem na dohode o voľnom obchode. Ale brexit je skrátka významná udalosť . Nemá zmysel sa na to dívať z pohľadu roka alebo dvoch a treba sa na to pozrieť z pohľadu dvadsiatich alebo štyridsiatich rokov. A dôjde skrátka k určitej reindustrializácii. Bankári netvoria brutálne pridané hodnoty, to sú väčšinou nejaké čísla na papieri, keď tam ženú akcie do výšky, tak keď oni nebudú, to nebude pre Britániu reálna strata. To, čo sa ale bude po brexite diať, že bude rásť podiel priemyslu na britskej ekonomike, preto, lebo bude klesať podiel finančného priemyslu, to pre nich dlhodobo nie je zlé. Chvíľku to možno pocítia, ale napr. keď autá zo Slovenska budú o 10 % v Británii drahšie, tak to znamená, že sa viac oplatí vyrábať v tom rozsahu autá v Británii, no tak bude tam potrebných viac ľudí.
Braňo Dobšinský: To bude potom znamenať, že my prídeme o Jaguár?
Richard Sulík: To si nemyslím. Keď raz urobili také rozhodnutie, oni to tu chcú hlavne pre európsky trh.
