Hneď na úvod: plán mám, jasný, avšak nie úplne triviálny. Preto som sa rozhodol napísať tento rozsiahly blog, ktorý je určený pre voličov SaS a osobitne mojich krúžkovačov, ktorých zaujímajú súvislosti.
Je tomu fakt už 15 rokov, čo som napísal blog s nadpisom Zakladám stranu, a vtedy by som nikdy nebol povedal, že projektu SaS venujem toľko rokov môjho života. Zažil som toho naozaj veľa, aj pozitívneho, a dúfam, že som krajinu spravil aspoň trošičku lepšou (tu sú napríklad moje výsledky na MH). Áno, bola aj kopa chýb, kopa nezmyselných konfliktov, kopa nepochopenia a obrovský kopec hejtu.
Napríklad vypitý bar (nech už boli okolnosti akékoľvek) pútal mediálnu pozornosť nekonečne viac ako asi desaťtisíc krát vyššia suma, ktorá „len tak“ pristála v štátnom rozpočte a z jej časti sa začal stavať priemyselný park v Rimavskej Sobote. Hovorím o 35 miliónoch eur za súhlas s prevodom 49 % akcií VSE, ktoré prešli z nemeckého RWE na nemecký EON. Pre porovnanie, Fico bol v podobnej situácii trikrát (SSE, SE a SPP), trikrát súhlas dal a trikrát vybavil pre štát figu borovú.
Toto je asi najväčší rozdiel oproti životu v súkromnej sfére. Že nie ste odmeňovaní podľa výkonu, ale podľa rečí a povier o výkone a podľa rozdávania z cudzieho. Výsledok je, že po 30-ich rokoch samostatnosti je naša krajina na chvoste EÚ a tam aj ostane tak dlho, kým voliči nebudú voliť rozumom.
Keď už sme pri odmeňovaní, tak moje príjmy počas podnikania boli násobne vyššie, ako sú moje príjmy v politike. To len pre ilustráciu, prečo sa slušní a schopní nehrnú do politiky.
Konštatujem, no nesťažujem sa, lebo okrem peňazí existuje aj iný motivátor a to je ten povestný dobrý pocit. Či už z toho, keď vám prejde daňová reforma, alebo keď Volvo podpíše investičnú zmluvu za niekoľko miliárd eur a zamestná tisíce Slovákov na východe. Alebo keď po šiestich rokoch strát v celkovej výške pol miliardy eur (za vlád Fica) dostanú vaši nominanti matku SPP do zisku.
Samozrejme, kto chce ísť do politiky, musí s tým žiť, rovnako ako s veľkým množstvom klamstiev, útokov a obvinení a ak sa raz za čas naozaj chcete brániť, môžete ísť akurát tak na lampáreň. Napríklad za Ficove ohováranie o kokaínových žúrkach som ja, čo som sa kokaínu v živote nedotkol, podal tri trestné oznámenia a všetky tri boli zamietnuté. Sťažnosti proti zamietnutiu rovnako.
Takto nejako prešlo 15 rokov, za ten čas som spolu s mojim tímom päťkrát po sebe dostal SaS do parlamentu. To sa tiež takmer nikomu nepodarilo a tiež toľkokrát bol náš program vyhodnotený ako najlepší. To ale zaujíma len zopár ľudí a ja som veľmi rád, že medzi nich patríte, keďže ste sa dočítali až sem.
Myslím si, že moja celková bilancia voči spoločnosti je pozitívna. Realita je však taká, že sme na šiestich percentách, dostal som historicky najmenej krúžkov, zato kopu mailov, aby som zvážil odchod z pozície predsedu strany. Áno, množstvo voličov, možno dokonca väčšina, chce, aby som stranu viedol ďalej, no jednoducho je tu aj nie málo hlasov tých, ktorí chcú vidieť zmenu na predsedníckej stoličke SaS.
Príklad Dzurinda
Ignorovať tieto hlasy znamená, že prerastú do verejnej objednávky. Presne toto sa stalo Mikulášovi Dzurindovi. Ruku na srdce, lepšieho premiéra sme doteraz nemali. Nielen preto, že nás dotiahol do EÚ a NATO, ale aj preto, že vo veľkom realizoval reformy (už len to, že som dostal priestor na daňovú reformu, hovorí veľa; pre porovnanie si pozrite štvornásobného premiéra, ktorý vždy všetko brzdil). SDKÚ mala síce aj korupčné kauzy (ktoré SaS nikdy nemala), ale aj tak nikto z premiérov nemá pozitívnejšiu bilanciu ako Dzurinda, nech je, aký je.
Napriek tomu, Mikuláša Dzurindu museli pomaly dlátom dostať z predsedníckej stoličky. A keď ho už odtiaľ proti jeho vôli dostali, logicky stranu opustil a dnes je SDKÚ minulosťou.
Toto určite nechcem zažiť, už len z úcty k mojim 15-im rokom venovaných SaS a k jej skvelým členom. Oželel som príliš veľa, aby úspešný projekt poctivej liberálnej a jedinej pravicovej strany skončil.
Meníme predsedu SaS
Preto na budúcom kongrese, ktorý bude v sobotu 23. marca 2024, končím ako predseda. Toto moje rozhodnutie nie je jediné, k tomu však neskôr.
Dostal som mnoho mailov o tom, ako som si mal, resp. ako si mám vychovať nástupcu, lenže presne takto to nefunguje. Lebo môj „žiak“ by bol príliš málo samostatný a bol by na smiech. Alebo by došlo k brutusovskej dráme, ako to predviedla Angela Merkelová či Andrej Danko, ktorí pri prvej príležitosti utopili toho, kto ich tam dostal. Na to fakt nemám najmenšiu chuť. Preto chcem predsednícku stoličku prenechať v dobrom, po dohode, a najlepšiemu kandidátovi pre SaS a pre Slovensko.
A zároveň chcem zabezpečiť kontinuitu. Totiž, ako spomínam vyššie, veľa ľudí mi píše aj opak, teda aby som ostal tam, kde som, lebo majú obavu, že SaS prestane byť pravicovou a liberálnou stranou. Týmto voličom odkazujem, že nemusia mať obavy, keď prestanem byť predsedom. Ostávam totiž členom SaS, poslancom za SaS (NR SR alebo EP) a možno budem aj čestným predsedom.
Čestný predseda SaS
Teraz zopár „insajderských“ detailov. Chcem hrať s otvorenými kartami, a preto opíšem celý proces.
Na marcovom kongrese navrhnem vytvoriť funkciu čestného predsedu SaS a dúfam, že sa mi podarí presvedčiť účastníkov kongresu, že to je dobrá myšlienka. Jediná kompetencia čestného predsedu bude takzvané relatívne právo veta. To znamená, že čestný predseda bude mať možnosť vrátiť republikovej rade (RR) jej ľubovoľné rozhodnutie na opätovné prerokovanie a potom bude potrebných 9 hlasov (z 13) namiesto jednoduchej väčšiny.
Je zrejmé, že táto kompetencia obmedzuje právomoci RR, a nie predsedu. Právomoci predsedu ostávajú nedotknuté, žiadne predsedove rozhodnutie nebudem vedieť zvrátiť, takže odmietam reči o tom, že nový predseda bude Sulíkovou bábkou. Potrebu relatívneho práva veta ukázala história, pamätníci vedia.
Kto bude novým predsedom?
Odpoveď je jednoduchá: ten, koho zvolí kongres. V SaSke totiž vládne v tomto najväčšia možná demokracia – každý člen môže kandidovať, predsedu volia všetci členovia SaS, ktorí osobne prídu na kongres, a to v tajnom hlasovaní. Mimochodom, takto isto volíme aj členov Republikovej rady, takže reči o tom, že SaS nie je demokratická strana, sú kompletne od veci.
Budem oporou každému predsedovi, ktorého zvolí kongres.
Preto som sa aj rozhodol už päť mesiacov pred kongresom oznámiť svoje rozhodnutie, že ako predseda strany končím: aby mal každý člen, ktorý zvažuje kandidatúru, dostatok času sa svojim voličom (čiže členom SaS) predstaviť.
Jedno meno však rezonuje viac a to je Braňo Gröhling. Dovoľte mi vysvetliť, ako k tomu došlo. Ako píšem vyššie, navrhnem kongresu zmenu stanov. To je u nás dosť zriedkavá udalosť, lebo sú potrebné dve tretiny všetkých členov a preto sa vydám po Slovensku a na siedmich stretnutiach predstavím osobne členom SaS tieto zmeny (nie len relatívne právo veta čestného predsedu, ale aj rôzne technické spresnenia). Spolu so mnou sa všetkých stretnutí môžu zúčastniť aj moji podpredsedovia (Gröhling, Galek a najnovšie Janka Cigániková) a práve Braňo Gröhling povedal, že absolvuje všetkých sedem stretnutí.
Naďalej však platí, že predsedu volí v tajnom hlasovaní kongres zo všetkých prihlásených členov strany. A áno, samozrejme, že len spomedzi členov.
Kandidujem do Europarlamentu
Domácu politiku bude teda v prvom rade tvoriť nový predseda s jeho tímom a s našim poslaneckým klubom. Myslím, že je dôležité im vytvoriť priestor a už sa poznám, montoval by som sa do príliš veľa vecí a všetci dobre vieme, že cintoríny sú plné nenahraditeľných ľudí.
Aj preto som sa rozhodol kandidovať do Európskeho parlamentu a garantujem, že hlas demokratického a sebavedomého Slovenska bude v Bruseli počuť.
V rokoch 2014 až 2019 som už europoslancom bol a myslím, že moja bilancia bola solídna, veď posúďte sami, tu je odpočet mojej práce za roky 2014 až 2019.
EÚ je síce jedinečný projekt, no je to aj večné stavenisko a neustála obhajoba záujmov Slovenska. Či už ide o spoločnú ochranu hraníc, o boj proti novým daniam alebo o nepresúvanie nových kompetencií do Bruselu, všade tu sa treba jasne ozvať a dôsledne obhajovať pozície. Je to boj, s ktorým už mám skúsenosti a mám aj výsledky.
Venovať sa chcem v prvom rade prepotrebnej reforme EÚ (tu som už dávnejšie pripravil vlastný návrh), ktorá nesmie skončiť v ďalšej centralizácii.
Ďalšia výhoda môjho prípadného zvolenia do EP je, že ako náhradník za mňa nastúpi do NR SR náš podpredseda a expert na energetiku Karol Galek, ktorý bude cennou posilou mojim kolegom v poslaneckom klube SaS.
A navyše, neskromne si myslím, že moji voliči ma chcú v prvom rade vidieť vo vláde, kde zanechám po sebe hmatateľné výsledky. V NR SR ma zatiaľ vie plne zastúpiť viacero kolegov, ktorým sa tam bude lepšie dýchať, lebo nebudú terčom rôznych psychopatov.
A čo bude potom? Potom budem kandidovať do NR SR
Avšak najneskôr o tri roky po eurovoľbách budú opäť voľby do NR SR (september 2027). A vtedy budem k dispozícii. Plný síl, pripravený zabojovať o to, aby SaS bola opäť vo vláde.
Preferenčnými hlasmi mi voliči môžu dať najavo, či mňa osobne chcú vidieť vo vláde. Ako to má fungovať? Jednoducho. Ak bude SaS vo vláde, bude podľa výsledku rýchlo zrejmé, na koľko ministerstiev máme nárok, povedzme na tri. Ak budem patriť medzi troch kandidátov SaS s najvyšším počtom krúžkov, budem sa uchádzať o ministerskú pozíciu a myslím, že moji kolegovia v strane toto nielen pochopia, ale aj podporia.
Zostávam na Slovensku, lebo preň viem ešte veľa urobiť
Nie, nesťahujem sa do Austrálie. Veľakrát som povedal, že na dôchodku by som tam rád strávil pár mesiacov v roku, ale tento čas ešte neprišiel. Nevrátil som sa v 22 rokoch z Nemecka preto, aby som teraz, keď môžem niečo pre svoju krajinu urobiť, zdúchol preč. Dnes mám 55 rokov, do dôchodku najmenej 10 rokov, voľby do NRSR najneskôr o 4 roky, takže Austrália počká.
A úplne na záver veľké poďakovanie
Ani jeden z týchto plánov by nebol možný bez vás, bez našich skalných voličov. Mám na mysli naše tvrdé jadro pozostávajúce z niekoľko desaťtisíc voličov, ktorí nám to pravidelne hodia. Vy ste to všetko pochopili, viem, že aj mnohé odpustili a preglgli, ale nakoniec ste si vyhodnotili, že voliť SaS je správne. Z celého srdca vám za to ďakujem. Ste ďalším z dôvodov, prečo mi ani náhodou nenapadlo iné, ako snažiť sa o vašu priazeň aj naďalej.
Opäť platí, že si rád prečítam váš názor, najmä ak ste voličom SaS, avšak nie niekde na FB, kde je na môj vkus príliš veľa hejtu, ale napíšte mi ho prosím na richard@sulik.sk. Pekný deň prajem :-).
