Budúci vývoj v Grécku výrazným spôsobom zasiahli ostro sledované predčasné parlamentné voľby, ktoré sa konali v nedeľu 25. januára 2015. A neželaný scenár sa tak naplnil. Predčasné voľby v Grécku totiž vyhrala strana SYRIZA, ktorá je známa tvrdým odporom voči úsporným …
… opatreniam Európskej únie. A aký bude nasledujúci vývoj v Grécku? O tom už ďalej hovorí europoslanec Richard Sulík. Čo sa stane najbližšie v Grécku? Samozrejme, celý svet s napätím pozerá, čo sa tam bude diať a ľudia momentálne nevedia, či nový grécky premiér Alexis Tsipras je taký chytrý alebo to jednoducho nemá len domyslené a všetci čakajú na jeho ďalšie kroky. Ani ja si teda nedovolím predpovedať ďalší vývoj v Grécku, ale je niekoľko faktov, ktoré skrátka sú faktami, a z ktorých treba vychádzať.
Stalo sa to, čoho sme sa obávali
Po prvé, stalo sa to, čoho sme sa obávali a pred čím sme varovali – Gréci nereformovali.
Naďalej je v Grécku veľmi vysoká miera bariér v podnikaní, takisto majú zastaraný daňový systém, ktorý nemotivuje podnikať atď.
Napriek tomu tzv. trojka, tá expertná skupina, si vynútila znižovanie deficitu, keďže ekonomika nerástla. To vlastne len znamenalo, že sa šetrilo na rôznych sociálnych výdavkoch a odniesli si to tí najchudobnejší, ktorí sa nevedeli brániť. Alebo sa zvyšovali dane, a to si odniesla stredná trieda.
Grécko nemá šancu prežiť v eurozóne
Grécko vôbec dnes nie je v dobrom stave a grécka ekonomika nie je schopná žiť v eurozóne.
Po tretie, vývoj v Grécku je ovplyvnený tým, že Grécko, ako som práve teraz povedal, nemá šancu prežiť v takej menovej únii, kde sa nachádza aj Nemecko a Holandsko. Jednoducho vývoj produktivity, dynamika tých ekonomík, je príliš odlišná na to, aby Grécko dlhodobo dokázalo žiť v eurozóne. Možno, že ďalších 5 rokov alebo 10 sa bude tento marazmus naťahovať, budú ďalšie balíčky, ďalšie odpočítania dlhov, ale zásadný problém sa nevyrieši.
To je taký, že jedno a to isté euro je pre Nemecko príliš slabé a pre Grécko príliš silné.
To je aj dôvod, že grécky priemysel sa nachádza na úrovni 70-tych rokov. To spôsobila záchrana trojky, že vrátila Grécko o 40 rokov dozadu, že nezamestnanosť je jedna z najvyšších na svete, viac ako 25 %, a že ekonomika už 6 rokov po sebe stagnuje.
Aj keď bude teraz mierne rásť, Grécko stratilo 10 až 20 rokov.
Ďalší vývoj v Grécku ovplyvní zvyšujúca sa platobná neschopnosť
Štvrtý dôležitý fakt, ktorý ovplyvňuje vývoj v Grécku je, že zajtra končí lehota, dokedy malo Grécko opäť raz urobiť nejaké reformy, ktoré, samozrejme, neurobilo, a na túto lehotu je viazaných 1,8 miliardy eur, ktoré do Grécka možno neprídu. Čo, samozrejme, môže výrazne zvýšiť pravdepodobnosť platobnej neschopnosti.
Sľuby mimo reality
No a po piate, nový grécky premiér Alexis Tsipras dal predvolebné sľuby, ktoré sú mimo akejkoľvek reality. Sľúbil zvýšenie minimálnej mzdy na 750 eur, sľúbil príspevok pre také dôchodky, ktoré sú nižšie ako 750 eur, sľúbil, že mzda do prvých 1000 eur sa nebude zdaňovať. Nezdaniteľné minimum má byť 1000 eur.
A takýchto sľubov nájdete spústu v jeho programe. Je to jednoducho nesplniteľné, resp. ich splnenie by stálo desiatky miliárd EUR a je nezlučiteľné s nejakým čo len primárnym vyrovnaným rozpočtom.
Vývoj v Grécku má dva hlavné scenáre
Ako už bolo povedané, nikto nevie teraz povedať, aký bude vývoj v Grécku, ale v zásade existujú dva také hlavné scenáre.
Po prvé, Grécku sa nejaký dlh odpustí, a vtedy bude Slovensko reálne platiť z tých záruk, ktoré sme vystavili, ktoré vystavili naši koaliční partneri za výdatnej spolupráce strany Smer. A potom je naozaj oprávnená otázka, či naši dôchodcovia musia platiť vyššie DPH len preto, aby v Grécku mohli mať dôchodky 700 eur.
Ak sa nestane toto, stane sa iný scenár, ktorý je momentálne pravdepodobnejší, a to, predĺži sa splatnosť. To znamená, že Gréci, ktorí majú dnes dlhy v nepredstaviteľnej výške 320 miliárd eur, čo je asi 8-krát viac ako Slovensko, tak povie sa im, dobre, vy tie peniaze všetky dlžíte naďalej, ale dáme vám takú dlhú splatnosť, že teraz to vôbec neriešte, dáme vám splatnosť 50 rokov.
To sa, samozrejme môže stať, aj sa to možno stane, ale treba povedať že Grékom to veľmi nepomôže, lebo už dnes majú priemernú splatnosť svojich vydaných dlhopisov 32 rokov, čo je už dnes strašne dlhá doba.
A druhá vec, ktorú môže eurozóna urobiť je povedať Grékom, že nielenže budete mať strašne dlhú splatnosť vašich vydaných dlhopisov, ale dáme vám aj veľmi nízky úrok. Ani to moc vývoju v Grécku nepomôže, lebo Gréci dnes majú priemerný úrok na všetky svoje dlhy 2,4 %, čo je menej ako má napríklad Nemecko v priemere na všetky svoje dlhy.
A nové dlhy, ktoré Grécko dnes urobí, sú úročené iba na 0,6 %, čiže už môže im akurát platiť, bude úrok negatívny, čiže toto Grécku reálne nepomôže.
Vývoj v Grécku poškodí Slovensku
Na druhej strane, taký vývoj v Grécku poškodí Slovensku. Už dnes to škodí Slovensku, pretože tieto peniaze sú blokované v našom štátnom dlhu, nevie ich Slovensko použiť, nevie si požičať na investície. Keby tie bezpodmienečné a neodvolateľné záruky neboli, tak dnes by si mohlo Slovensko požičať 1 miliardu 150 miliónov eur a postaviť za ne diaľnicu. Nemuselo by platiť 4-krát viac za nejaký pofidérny PPP projekt Toto nemôžeme robiť.
Odporúčanie Kažimírovi a Ficovi
A preto na záver by som chcel vrele odporučiť ministrovi financií Petrovi Kažimírovi a premiérovi Robertovi Ficovi, keď majú čo len štipku zodpovednosti voči peniazom, ktoré patria slovenským daňovníkom, aby sa zdržali dvoch vecí:
- Po prvé, aby nesúhlasili s predĺžením existujúcich úverov, lebo Slovensko bude o tú dobu, o ktorú by úvery mali byť predĺžené, to je o 15 alebo 30 rokov, o to dlhšie bude mať Slovensko tieto peniaze síce ako súčasť svojho verejného dlhu, ale nebude ich vedieť použiť.
- A po druhé, aby v žiadnom prípade nesúhlasili s ďalšími zárukami, lebo aj toto je jedna z opcií, ktorá zásadne ovplyvní vývoj v Grécku, že Grécko dostane tretí záchranný balíček.
