Posledné mesiace sa šéf SNS Andrej Danko s obľubou venuje politickej kultúre, pričom práve tá parlamentná dosiahla počas jeho úradovania nové dno. Nespomínam si totiž na nikoho iného, vrátane velikánov slovenskej politiky ako Pašku či Gašparoviča, počas koho úradovania by sa …
… v Národnej rade riešili horalky, doťahoval by sa jej predseda s niektorým poslancom o to, kto patrí na psychiatriu a úradne sa otvárala a čítala pošta poslancom. Trápne bozkávanie výložiek nechajme bokom.
Od Paľa Hrušovského, ktorý, pri všetkých mojich výhradách voči nemu, viedol z môjho pohľadu Národnú radu najdôstojnejšie, je Andrej Danko vzdialený na svetelné roky. No a teraz sa tento Andrej Danko rozhodol „zlepšovať“ politickú kultúru tým, že chce zákonom diktovať, ako majú politické strany presne vyzerať. Lenže o tom rozhodujú voliči, ktorá strana má a ktorá nemá byť v parlamente. A platí to aj pre stranu Borisa Kollára či Igora Matoviča. A aj pre stranu Mariána Kotlebu. Demokracia totiž nie len tá jej časť, ktorá sa páči väčšine či Dankovi.
Ale, aby som sa dostal k podstate, pozrime sa bližšie na stranu, ktorú vedie Andrej Danko, na SNS. SNS má vraj 5.000 členov, čo je na slovenské pomery veľa, no ich kvalita nebude zrejme ohurujúca – z troch ministrov a niekoľkých štátnych tajomníkov, ktorých SNS nominovala, nie je jeden jediný členom SNS. To SaS, ktorá sa ako čerstvo vzniknutá strana s vtedy ani nie s 300 členmi dostala v roku 2010 do parlamentu a hneď aj do vlády, postavila 4 ministrov a 3 štátnych tajomníkov z vlastných radov. Áno, viem, spravili sme aj množstvo začiatočníckych chýb, ako to tak u čerstvo vzniknutej strany (za posledných 25 rokov jedinej na zelenej lúke) býva.
Vo voľbách do VÚC personálna bieda SNS pokračuje
Andrej Danko „vydíloval“ súhlas s jednokolovou voľbou županov za to, aby mohol v každom kraji postaviť, testovať a budovať svojich ľudí. Výsledok je však taký, že v košickom kraji postaví bývalú členku SDKÚ, v trenčianskom kraji postaví bývalú členku SaS a v prešovskom kraji pri nominácii župana Danko hrubo poruší vlastné stanovy. A v Bystrici sa zľakol a nenavrhol nikoho a práve tam mohol nejaký kovaný národniar odobrať zopár hlasov Kotlebovi, proti ktorému Danko údajne bojuje. V žilinskom kraji vypomohol starý káder Mikolaj. Pýtam sa, kde je tých päť tisíc členov SNS? A najmä, kde sú tie nové tváre?
Keď už sme pri stanovách politických strán, tie, ktoré má SNS, sú priam etalónom demokracie: (1) členom predsedníctva sa môže stať len ten, koho navrhne predseda (v SaS môže kandidovať hociktorý člen a volí ho priamo kongres), (2) kongres zvoláva len predseda, a to len raz za štyri roky (v SaS každý rok a automaticky), (3) mimoriadny kongres vie zvolať len predseda (v SaS okrem predsedu aj štvrtina členov strany alebo polovica členov Republikovej rady alebo Dozorná a rozhodcovská komisia), (4) o kandidátke do NRSR rozhoduje na konci dňa len predseda (v SaS ju schvaľuje Republiková rada) a (5) delegátov snemu (ak teda raz za uhorský rok k nemu dôjde) určujú okresné rady, avšak predseda „v prípade personálnych otázok má právo veta.“ (v SaS sú účastníkmi kongresu všetci jej členovia, čo je jedna z výhod nízkeho počtu členov).
A úplný vtip je kompetencia predsedu SNS číslo 14: „V zastúpení SNS sa zúčastňuje na celoštátnych televíznych a rozhlasových besedách, poskytuje rozhovory a dáva články do printových médií. Touto činnosťou môže poveriť ktoréhokoľvek člena SNS.“
Politická strana SNS je vodcovská, diktátorská strana a nijak by ma neprekvapilo, keby Erdoganova AKP mala demokratickejšie, menej diktátorské stanovy.
Andrej Danko ani omylom nie je demokrat, iba ako demokrat pózuje. No v skutočnosti demokraciu potláča. Nielen vo vlastnej strane, ako sa aktuálne mohli presvedčiť prešovskí členovia SNS, ale aj v našom politickom systéme.
