Dohoda medzi EÚ a Tureckom | V dňoch 15. a 16. decembra sa konal v Bruseli samit európskych lídrov. Medzi dominujúce témy patrili najmä migrácia, bezpečnosť, hospodársky a sociálny vývoj či Brexit. Štvrtkový večer preto patril relácii Správy a komentáre na RTVS.
Jej hosťami boli predseda strany Sloboda a Solidarita a europoslanec Richard Sulík a poslanec NR SR a prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška. Nosnou témou bola predovšetkým dohoda medzi EÚ a Tureckom a s ňou spojené povinné kvóty pre utečencov, ale tiež vojna v Sýrii a situácia v meste Aleppo.
Zástupná vojna v Sýrii
Marta Jančkárová: Keď mám parafrázovať slová starostu Aleppa, došlo už aj na skutky nielen na slová?
Richard Sulík: Zo strany Európskej únie rozhodne nie, ani nemá na moc aké veľké skutky dôjsť. Je to taká zástupná vojna v Sýrii preto, lebo sú tam angažované mocnosti. Tak v prvom rade tie svetové, Rusko a Amerika, ale aj Irán a Saudská Arábia, čo sú takí trvalí a výrazní nepriatelia, tiež vedú v Sýrii svoju zástupnú vojnu. No a ja teda už dlhšie tvrdím, že pokiaľ nedôjde k dohode Ameriky a Ruska na tom, že vojnu v Sýrii už naozaj ukončia, tak to trápenie bude ešte dlho pokračovať.
Európska únia musí byť schopná chrániť svoje hranice
Marta Jančkárová: Faktom je, že Európska komisia teraz nedávno zverejnila správu, podľa ktorej Turecko v podstate nepokročilo v tom, aby napĺňalo podmienky, ktoré by mali viesť k bezvízovému režimu. Myslíte si, že tú dohodu medzi EÚ a Tureckom udržia práve peniaze?
Richard Sulík: V Turecku bol pred niekoľkými mesiacmi pokus o puč a odvtedy pod vedením prezidenta Erdogana sa Turecko vlastne dosť posunulo smerom k diktatúre. Dohoda medzi EÚ a Tureckom už predtým mala veľmi slabé šance, že bude naozaj fungovať, teraz má ešte menšie. Európska únia robí jednu obrovskú chybu, že vôbec sa dostáva do takejto závislosti na Turecku, potom, samozrejme, prezident Erdogan si môže klásť rôzne podmienky. Európska únia jednoducho musí byť schopná chrániť svoje hranice bez toho, či to Turecko chce, alebo nechce. A na toto sa treba koncentrovať. To, bohužiaľ, ale európski lídri nerobia, ale mám nádej, že oni časom pochopia. A napríklad Európsky parlament už odhlasoval, že opatrne s tým Tureckom. Je to síce len taká výzva, ale predsa je to taká prvá lastovička. Ja by som sa teda rozhodne na Turecko nespoliehal. Európski lídri tú chybu v tomto momente ešte robia.
Dohoda EÚ s Tureckom počet migrantov neznížila
Marta Jančkárová: Ale napriek tomu, čo hovoríte, tak európski lídri sa teraz sústreďujú na ten aspekt, ktorý priniesla dohoda EÚ s Tureckom. Zhodne skonštatovali, že tá dohoda skutočne výrazne obmedzila prílev utečencov a práve túto filozofiu chcú použiť aj vo vzťahu k niekoľkým africkým krajinám.
Richard Sulík: Nesúhlasím s tvrdením, že dohoda EÚ s Tureckom znížila počet migrantov. To, čo naozaj znížilo počet migrantov, bolo uzavretie hranice medzi Macedónskom a Gréckom na popud Rakúska. To po prvé. Po druhé, je čistá ilúzia si myslieť, že dokážeme tým ľuďom zodvihnúť životnú úroveň tak, aby oni prestali utekať. Keď im ju zdvihneme mierne, tak akurát budú mať peniaze na to, aby si zaplatili cestu. Toto je určite zlý spôsob. Čo treba robiť, je, uzavrieť hranice. Ono sa už k tomu schyľuje. Politici zvyknú vyčerpať všetky ostatné možnosti predtým, ako pristúpia k tým správnym, ale toto sa už pomaly deje, lebo už majú obrovské množstvo utečencov v Nemecku.
Taliansko musí konať
A Taliansko musí konať. Taliansko má veľkú armádu, má 40 vojnových lodí, má stovky lodí na pobrežnú hliadku, jednoducho musí konať a nepustiť ich. Následky ústretového gesta Angely Merkelovej vidíme teraz tu, 3,5 tisíc mŕtvych ľudí vo východnom Stredomorí je výsledok ústretového gesta Angely Merkelovej. V západnom Stredomorí, kde Španielsko zavrelo hranicu a povedalo „nie“ a kto sem príde, bude vrátený, je 100 mŕtvych ľudí. Je pekné, že ja budem teraz ústretový, ale obzvlášť, keď ide o európskych lídrov, musia myslieť aj na tie následky. Treba chrániť hranicu. A čo s tými utečencami, ktorí prídu aj tak? Na to treba prenajať územie či v Líbyi, či v Tunise, či Egypte a tam treba zriadiť utečenecký tábor a tam ich treba doniesť.
Sme proti kvótam
Marta Jančkárová: Slovensko prišlo s návrhom tzv. efektívnej solidarity, ale nestretlo sa to s pochopením európskych lídrov. Čo bude ďalej počas maltského predsedníctva?
Richard Sulík: Myslím si, že je dôležité, aby tí, ktorí zastupujú Slovensko počas predsedníctva, aby zotrvali na tej pozícii. My sme proti kvótam.
Marta Jančkárová: Nehrozí rozpad Európskej únie, keď je tak rozdelená na tejto otázke?
Richard Sulík: Úplne Únie asi nie, ale tí západoeurópski lídri si musia uvedomiť, ako ďaleko to chcú hnať. Ako dlho nám chcú vnucovať migrantov, ktorých jednoducho my nechceme.
