Dvojrýchlostná Európa | Ako bude v budúcnosti vyzerať Európa? Po brexite je na stole Junckerova tzv. Biela kniha s piatimi možnými scenármi. Zatiaľ najreálnejšia alternatíva je dvojrýchlostná Európa, teda „kto chce robiť viac, nech robí viac“. Robert Fico sa prihlásil …
… k tomu, že by chcel byť súčasťou jadra EÚ. Predseda SaS a europoslanec Richard Sulík však upozorňuje, že pre Slovensko nie je nevyhnutné hrnúť sa do jadra. Pre členské štáty EÚ je totiž úplne prirodzené, aby si zachovali svoju suverenitu a neodovzdávali všetky kompetencie do Bruselu. O kladoch a záporoch pri napĺňaní scenára o dvojrýchlostnej Európe hovoril Richard Sulík v Sobotných dialógoch na Rádiu Slovensko.
Mečiarove amnestie mohli byť rovno zrušené
Braňo Dobšinský: Ste presvedčený o tom, že nejaký čas budú Mečiarove amnestie už minulosťou a dostane sa spravodlivosti zadosť?
Richard Sulík: Chcem veriť, že to tak bude, ale úplne presvedčený nie som. To sa nechám prekvapiť. Ako dobre viete, my sme pôvodne mali iný návrh, to je ten tzv. návrh pána Budaja, kde nebol súčasťou procesu ústavný súd, kde mali Mečiarove amnestie zrušiť len poslanci. Urobili sme ústupok v tom, že sme povedali, v poriadku, poďme sa baviť o tom vládnom návrhu a budeme s ním súhlasiť, ale čistejšie podľa môjho názoru by to bolo, keby sa prijal návrh poslanca Budaja, lebo ten tam neťahá ústavný súd a Mečiarove amnestie mohli byť rovno zrušené.
Braňo Dobšinský: Pri hlasovaní ste dali voľnú ruku vašim poslancom?
Richard Sulík: Áno, naši poslanci mali zelenú kartu a rozhodovali sa v závislosti od toho, koľko našich pripomienok bude prijatých. Tých pripomienok bolo päť, všetkých päť bolo rozumných, nakoniec boli prijaté dve, tak niektorí poslanci si povedali, že dve je málo. Som presvedčený, že keby bolo prijatých všetkých päť pripomienok, tak by všetci poslanci za SaS hlasovali za túto zmenu ústavy. Ale nie je to podstatné, lebo zmena ústavy prešla veľkým počtom hlasov a keď príde v krátkej dobe k hlasovaniu o samotnom zrušení Mečiarových amnestií, tak budú úplne všetci poslanci SaS za zrušenie amnestií.
Dvojrýchlostná Európa je reálna
Braňo Dobšinský: Momentálne Európa čelí Brexitu už reálne. Na stôl sa dostala Junckerova tzv. Biela kniha, tých 5 scenárov a zazneli slová nemeckej kancelárky Angely Merkel aj o tom, že v hre je dvojrýchlostná Európa. Z vášho pohľadu je scenár dvojrýchlostnej Európy reálny?
Richard Sulík: Áno, vyzerá to tak, že dvojrýchlostná Európa je reálna. Ale chcem oponovať jednej veci, ktorú ste povedali, a síce, že kto nebude stíhať, nebude v prvej lige. To nie je pravda. Kto sa nehrnie do toho, aby odovzdával čoraz viac kompetencií do Bruselu a strácal čoraz viac suverenity. To nie je o stíhaní. Gréci nestíhajú vôbec nič, len sa všade ako prví hlásia a na tom najlepšie vidieť, ako Európska únia nefunguje. Čiže áno, tento scenár číslo 3 o dvojrýchlostnej Európe, ktorý predložil Juncker – „Tí, ktorí chcú robiť viac, budú robiť viac“, je reálny. Myslím si, že Slovensko s ním vie žiť, len nech sa nehrabe do tej prvej skupiny, ktorá stoj čo stoj chce čím viac kompetencií odovzdať do Bruselu.
Braňo Dobšinský: Robert Fico sa prihlásil k tomu, že by chcel byť súčasťou toho jadra.
Richard Sulík: Ale napredovať rýchlejšie to je zavádzajúci pojem. Oni sa tu ženú do nejakých Spojených štátov európskych, čoraz viac integrácie. Ja zastupujem tých voličov, ktorí si nemyslia, že je dobré čoraz viac suverenity odovzdať do Bruselu, ktorí si nemyslia, že je dobré harmonizovať celoeurópsky dane, ktorí si nemyslia, že je dobré, aby sme súhlasili s prerozdeľovacími kvótami na utečencov, lebo toto všetko znamená tú čoraz väčšiu mieru integrácie.
O ekonomické výhody neprídeme
Braňo Dobšinský: Pán Sulík, v rámci vášho scenára, čo sa týka budúcnosti Európy, hovoríte, že treba odovzdávať nejaké kompetencie späť na národné štáty. Na druhej strane, ak sa tie kľúčové štáty rozhodnú, že chcú federálnejší model, tak je na miske váh buď byť s nimi, a to sú ekonomické výhody, alebo nebyť s nimi, trvať si na svojom a prísť povedzme o nejaké ekonomické výhody.
Richard Sulík: O aké konkrétne ekonomické výhody by sme mali prísť ?
Braňo Dobšinský: No v hre sa ocitli aj slová o „minischengene“ a podobne.
Richard Sulík: My sme v schengenskom priestore na základe nejakej zmluvy. Tam sú pravidlá, pokiaľ sa toho držíme, my nemáme o čo prísť. Toto, čo vy hovoríte je strašenie! Aké ekonomické výhody? Vy si myslíte, že nám budú platiť za to, že odovzdávame kompetencie do Bruselu? To je celá pomýlená debata. My nemáme prísť o aké ekonomické výhody.
Čo znamená robiť viac?
A keď sa bavíme o tom, že tie krajiny, ktoré chcú robiť viac, nech robia viac a Robert Fico povie, že my musíme byť v prvej lige, tak si musíme ale aj povedať, že čo znamená robiť viac. Ja hovorím, že to znamená harmonizáciu daní, sociálnych systémov, spoločné ručenie za všetky vklady a množstvo ďalších príkladov toho, ako sa stále viac integrujeme. Ak sa stále viac budú snažiť natiahnuť na celú Európu jednotné pravidlo, to bude Slovensku škodiť. A keď vy, pán Paška, hovoríte, to tvrdím ja tu interpretáciu, tak povedzme mi, čo znamená v dvojrýchlostnej Európe robiť viac, keď tam nebude harmonizácia daní alebo prerozdeľovacie kvóty? Veď robiť viac znamená všetko dať do jedného hrnca. Dnes je to tak, že členské krajiny sú povinné prijímať všetky politiky, napr. Euro. Česi nemajú Euro, vyhýbajú sa mu, kde môžu, ale sú povinní ho prijať. Keby bol prijatý ten scenár číslo 3 o dvojrýchlostnej Európe, tak by takáto povinnosť padla. Potom príde napr. návrh na stôl povedzme spoločný európsky prokurátor a ja teda nesúhlasím s tým, aby slovenských občanov súdil niekto iný ako slovenský sudca. Máme tu na to vplyv, lebo ten vplyv znamená, raz za 4 roky demokratické voľby. Keď budeme integrovať, o život posielať kompetencie do Bruselu, my tu môžeme jedného dňa napr. zrušiť voľby. Myslím si, že je to úplne prirodzené chcieť, aby si štát zachoval svoju suverenitu. Keď odsuniete kompetencie do Bruselu, tak ten dosah, ak nejaký vôbec je, je nepriamy a výrazne sme sa zbavili možnosti rozhodovať o našom vlastnom osude. To, že tu teraz máme vládu, ktorá je na zaplakanie, to, že je tu množstvo korupčných káuz, to sú síce nepríjemné veci, ale občania Slovenska tu majú možnosť to v roku 2020 najneskôr zmeniť. Tu nie je na výber domáci neporiadok a super dobre fungujúci bruselský systém. Nie, tu je na výber systém, na ktorý máme vplyv raz za 4 roky cez priame, tajné voľby a rozhodujeme o našom osude my sami alebo systém, kde sa pravidlá stanovujú v Bruseli, na ktorý máme vplyv prakticky nulový.
