EÚ | Olivový olej, príklad ako prichádzame o slobodu

V lepších reštauráciách je príjemným zvykom mať na stole fľašku s olivovým olejom a balzamikovým octom. K tomu postrúhaný parmezán a biely chlieb či bageta a čakanie na jedlo sa výrazne skráti. Samozrejme, to by nebola EÚ, keby jej byrokratická mašinéria nezasiahla.

Nebude si len tak nejaký hosť v nejakej reštaurácii kvapkať nejaký olivový olej na chlieb. Vyše 60 tisíc bruselských úradníkov predsa musí dennodenne obhajovať svoju existenciu a svoje x-tisícové platy a tak vymýšľajú jednu kravinu za druhou.

Olivový olej a vykonávacie nariadenie EÚ

Najnovšie vymysleli, že olivový olej nesmie byť na stole v otvorenej fľaške, či kanvičke a nesmie sa dolievať. Olivový olej musí byť v originálnych fľaškách, ktoré sa nesmú dať znovu napĺňať. Údajný dôvod je, že EÚ chce chrániť spotrebiteľa pred tými hnusnými majiteľmi reštaurácii, ktorí by zákazníkov zrejme najradšej otrávili.

A tak od prvého januára budúceho roku vstúpi do platnosti vykonávacie nariadenie*, podľa ktorého musí byť olivový olej v originálnych fľašiach, ktoré sa nedajú znovu naplniť. Možno to je spôsob, ktorým EÚ bojuje proti odpadu, ktovie.

Nariadenie bruselských úradníkov sa týka len olivového oleja

Nariadenie sa týka len olivového oleja. To znamená, že akýkoľvek iný olej, povedzme slnečnicový, smie naďalej byť len tak v kanvičke na stole. Samozrejme aj ocot, soľ a korenie. Tiež víno smie byť podávané v karafe. Len olivový olej, táto nebezpečná, priam jedovatá látka, ktorá má na svedomí už milióny životov, musí byť v špeciálnych fľašiach. Lebo musíme chrániť nesvojprávneho zákazníka, ktorý zrejme nie je schopný si ani len zaviazať šnúrky na topánkach.

A keďže máme na svete reguláciu, potrebujeme aj kontrolu (podľa článku 7) a sankcie v prípade nedodržania (článok 8) a raz ročne poriadnu správu o tom všetkom (nový článok 10). To si vyžiada zopár úradníkov navyše, samozrejme platených z našich daní.

Regulačná zúrivosť EÚ je skutočne obdivuhodná

Toto je problém celej EÚ, že do všetkého strká nos. Regulačná zúrivosť je skutočne obdivuhodná a jedného dňa budeme mať na všetko príslušnú smernicu.

Ani si neuvedomujeme, ako prichádzame o slobodu.

Za posledných 20 rokov sme v rámci pekne znejúceho pojmu „aproximácia práva“ prijali obrovské množstvo smerníc a nariadení, ktoré stále viac obmedzujú náš každodenný život. Aké je riešenie? Vo väčšine prípadov „neriešiť“. Tisíce rokov žije ľudstvo bez Vykonávacieho nariadenia č. 29/2012 a nič sa nestane, keď bude žiť naďalej. A naša vláda? Namiesto toho, aby sa proti tomuto humbugu jasne postavila, súhlasí s každou kravinou.