Richard Sulík sa dňa 18.05.2016 zúčastnil politickej talkshow „Menschen bei Maischberger“, ktorú vysiela nemecká stanica TV ARD/Das Erste. Hlavnou témou diskusie bola Budúcnosť Európy, a to predovšetkým – otázka Brexitu, prezidentských volieb v Rakúsku či dohody o utečencoch s …
… Tureckom. Ďalšími hosťami relácie boli Edmund Stoiber zo strany CSU, bývalý člen strany FDP Jorgo Chatzimarkakis, vyslaný novinár ARD pôsobiaci v Bruseli Rolf-Dieter Krause, poslankyňa Európskeho parlamentu za Zelených Ska Keller a komentátor Werner Schneyder.
EÚ by podľa Richarda Sulíka mala byť len štíhlym nástrojom pre spoločný trh, voľný pohyb osôb, tovarov a služieb, a nie inštitúciou, ktorá centralisticky diktuje členským štátom nezmyselné predpisy a regulácie. V súvislosti s migračnou krízou taktiež opätovne poukazuje na skutočnosť, že ľudia v členských štátoch s danou politikou EÚ nesúhlasia a začínajú sa, ako v rakúskom prípade podpory pána Hofera, voči imigrantom jasne vymedzovať. EÚ musí podľa Richarda Sulíka prehodnotiť svoje kompetencie a zlepšiť efektivitu riešenia neustálych hospodárskych kríz, kde priestor na zlepšenie vidí predovšetkým priamo v Európskej komisii.
Kriticky tiež poukazuje na porušovaniec dohodnutých pravidiel pre Grékov a vyjadruje nesúhlas s tým, že práve kancelárka Merkelová – bez celoeurópskeho mandátu – je hlavnou vyjednávacou osobou s Tureckom v otázkach utečeneckej krízy. Rovnako vyčíta Nemecku, že ako najväčšia a najbohatšia krajina EÚ dostatočne nevyužilo svoju dominanciu na vynútenie si dodržiavania pravidiel, predovšetkým voči Grékom. Hoci spochybňuje prijatie samotného mechanizmu prijímania utečencov, oceňuje zásluhu Rakúska na uzatvorení macedónsko-gréckej migračnej cesty, čo zároveň považuje za posun v utečeneckej kríze.
Prepis talkshow: Európa – začal jej záverečný odpočet?
Sandra Maischberger: Je rok 2016 osudovým rokom pre EÚ? Podpora EÚ zo strany občanov v priebehu niekoľkých týždňov dramaticky klesla, Briti hlasujú o možnom vystúpení, grécka a utečenecká kríza pokračuje. To všetko hrá do karát odporcom EÚ a najbližšiu nedeľu by sa jeden z nich mohol stať prezidentom v Rakúsku.
Komentátor: Téma v relácii Sandry Maischberger: Európa – začal jej záverečný odpočet?
Maischberger: Európa sa rozdrobuje, a tým pádom utrpenie pretrváva. Pán Sulík, neboli by ste v skutočnosti smutný, keby EÚ prestala existovať?
Sulík: Áno, ak sa bavíme o EÚ v takej podobe, v akej vznikla, čiže s tou veľkou myšlienkou spoločného trhu, voľného pohybu osôb, tovarov, služieb a kapitálu. Keby sme sa držali tohto, bolo by to dnes oveľa lepšie. Keby sme nemali takúto EÚ, tak by som bol skutočne smutný. Ale nebol by som smutný, ak by prestala fungovať EÚ, ktorá mi diktuje objem môjho splachovača a výkon môjho vysávača. Myslím si, že toto je chybou EÚ. Vyvinula sa smerom, ktorý pôvodne nebol v pláne. A dnes sa EÚ – konkrétne Komisia v Bruseli – pokúša diktovať a vnucovať všetko možné. A to sa samozrejme ľuďom nepáči.
Maischberger: Pán Sulík, netýka sa to aj Vás ako Východoeurópana s jasným stanoviskom, ktoré zastupujete, čiže „nie, nechceme prijať utečencov“? A to napriek tomu, že napríklad aj Rakúšania ich možno budú prijímať?
Sulík: Samozrejme, že nie. Pri našom vstupe do EÚ predsa nebolo podmienkou, že teraz musíme prijímať utečencov, pretože nám to prikazujú pani Merkel alebo pán Juncker.
Ska Keller: Je to ale podmienkou medzinárodného a európskeho práva.
Sulík: O tom ale nebola reč, pani Keller, že by sme z toho dôvodu museli prijímať utečencov. A Rakúšania si úplne správne neželali vládu, ktorá vpustí 90 tisíc všelijakých ľudí napriek tomu, že to nechcú. Vláda to ignorovala až príliš dlho a teraz ľudia volia pána Hofera. Tento vývoj je úplne logický, úplne.
Ska Keller: A keď je potrebné sa riadiť európskymi hodnotami a európskym právom, tak Vás to prekvapuje.
Sulík: Pani Keller, Vy sa riaďte európskymi hodnotami a ja sa budem riadiť tým, čo chcú slovenskí občania. A garantujem Vám, že nechcú aby …
Schneyder: Tento pán je skutočný Európan.
Maischberger: Pán Sulík, ste skutočný Európan?
Sulík: Ja sa tak skutočne cítim, ale mali by sme si konečne povedať, v čom spočíva idea Európy a čo by mala robiť Európska Únia.
Schneyder: Dúfam, že ste pochopili, že to bol vtip.
Sulík: Áno, to som už pochopil, toho sa nebojte. Pamätám sa na citát pána Junckera, ktorý je dnes predsedom Európskej komisie: „My niečo dohodneme, predstavíme to a počkáme nejakú dobu, čo sa stane. Keď nenasleduje žiaden veľký nárek a protesty, lebo väčšina vôbec nepochopila, čo sme to schválili, pokračujeme ďalej – krok za krokom, až nič nebude možné zvrátiť“. Pán Stoiber povedal, že problémom je to, že Komisia chce mať stále viac právomocí a ľudia tomu nerozumejú. Ja si však nemyslím, že problémom je toto, ale to, že Komisia so svojimi právomocami nevie narábať a produkuje jednu krízu za druhou už približne 8 rokov.
Krause: Pán Sulík, pri všetkej úcte Vám musím znovu niečo povedať. Pri vstupe Vaša krajina musela podpísať množstvo vecí, vrátane ženevského dohovoru o utečencoch a zmlúv EÚ, a teraz ich nechcete dodržiavať.
Sulík: A čo konkrétne, prosím, nedodržiavame?
Krause: Napríklad právoplatné rozhodnutie rozdeliť po Európe 160 tisíc utečencov. Toto rozhodnutie bolo prijaté v plnom súlade s pravidlami a Vaša krajina ho nechce dodržiavať.
Sulík: Nie, tak to predsa nie je.
Krause: Ale je to tak …
Sulík: Toto rozhodnutie mali prijať premiéri a prezidenti, no namiesto toho bolo úplne nesprávne presunuté na ministrov vnútra, ktorí nemajú právo veta.
Krause: Znovu ma prerušujete.
Sulík: Vy ste ma prerušili prvý. Nechajte ma prosím dohovoriť a potom uvidíme ako to je.
Krause: O tomto nemusia rozhodovať šéfovia vlád, ale môže o tom rozhodnúť aj Rada ministrov.
Sulík: Nie, malo to byť na šéfov vlád, a preto proti tomu Slovensko namietalo. Počkajme si teda na rozhodnutie. Keď sa nakoniec povie, že ich prijať musíme, týchto približne 1.600 ľudí prijmeme. Ale dobrovoľne to neurobíme.
Krause: 1.600 ľudí.
Sulík: Myslím, že toto číslo je obrovské.
Chatzimarkakis: Pán Schneyder práve povedal, že pán Sulík je typický Európanom.
Sulík: Musíme chrániť slovenských občanov.
Maischberger: Chcete reagovať na pána Schneydera?
Chatzimarkakis: Áno, pán Schneyder, Vy ste povedali, že pán Sulík je typický Európan a máte úplnú pravdu. Presne toto je typicky európske.
Sulík: To bolo myslené ironicky.
Chatzimarkakis: Áno, bolo to myslené ironicky, posmešne. Dohodneme sa na určitých veciach alebo sa o nich bavíme, ale nedodržiavame ich. Je to zložitejšie, ale občania sú už jednoducho ľahostajní. Preto je to úplne typické a preto musíme nájsť nový model – v tomto máte úplnú pravdu – musíme nájsť nový základ a možno by sme sa mali baviť o nových modeloch, lebo ten terajší nefunguje a politici ako pán Sulík to tiež využívajú, sťažujú sa naň a ženú veci do absurda. Vďaka za upozornenie, pán Schneyder.
Sulík: Keby sa na Slovensku konalo referendum o vystúpení, Slováci by nevystúpili a vidím za tým predovšetkým 4 najväčšie dôvody: Schengen, euro, eurofondy a voľný trh. Pozrime sa teraz na Britov: Schengen nechceli tak či tak. V eurozóne takisto nechceli byť – na to majú „opt-out“. Eurofondy nedostávajú, ale financujú ich – celú dobu iba doplácajú. Áno, Británia je čistým prispievateľom po celú dobu členstva v EÚ. A štvrtý bod je voľný trh, do ktorého sa môžu zapojiť v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru alebo cez niečo ako TTIP. Tým pádom nemajú žiadny poriadny dôvod zostať v EÚ. Preto tipujem, že o niečo prevážia hlasy za vystúpenie – to je ale iba môj tip, možno sa mýlim.
Stoiber: On si to želá.
Sulík: Ešte by som chcel povedať pár slov na pána Stoibera. Pravidlá – to je to najdôležitejšie. Pred pár rokmi sme sa stretli tiež a vtedy ste viackrát povedali, že pani Merkel robí vynikajúcu prácu. To bolo pri záchrane Grécka. Tam sa ale predsa jednalo výlučne o porušovanie pravidiel. Tam sa porušovali pravidlá ako na bežiacom páse. Potom sa, pán Krause, čudujete, že ľudia ako napríklad ja – národný politik zo Slovenska – hovoria, že takto to nejde.
Krause: Ja hovorím to isté.
Sulík: Slovensko zaplatilo medzičasom 2 miliardy EUR vo forme garancií pre Grécko. 2 miliardy!
Keller: Vo forme garancií.
Sulík: Áno, ale tieto garancie sú vo verejnom dlhu. Keď sme vstupovali do EÚ, vzťahovali sa na to určité podmienky. Napríklad Článok 125 Lisabonskej zmluvy hovorí, že každý štát je za svoje dlhy zodpovedný sám. My sme vstúpili aj pod touto podmienkou. A potom – v tom čase som bol predsedom parlamentu – som videl celkom zblízka ten tlak na nás, že musíme zaplatiť za Grécko a ak to nespravíme, sme zlí Európania. Potom sa nemôžeme čudovať, že majú občania plné zuby takej Európy, v ktorej sa porušujú pravidlá. A čo znepokojuje mňa ako Slováka je to, že o utečeneckej kríze vyjednáva pani Merkel. Nemci majú možnosť pani Merkel odvolať, ale ja takúto možnosť nemám. Slováci nemajú možnosť odvolať pani Merkel. Prečo vyjednáva ona? Kde je pani Mogherini?
Maischberger: Podľa Vás proti Vám pani Merkel poštvala utečencov, ale na druhej strane teraz veľmi popohnala dohodu s Tureckom. Ba dokonca sa dá povedať, že to možno bol nemecko-turecký nápad so silnou podporou zo strany Nemecka. Tým sa predsa utečenecká kríza vyriešila. Čiže nie je to tak, ako povedal pán Chatzimarkakis, že potrebujeme líderstvo a bez neho riešenie nenájdeme dupľom?
Sulík: Tak ja si myslím, že utečenecký problém bol v prvom rade vyriešený uzatvorením macedónsko-gréckej – a Rakúsko na tom malo najväčšiu zásluhu. To bolo už niekoľko týždňov predtým. A samotná dohoda s Tureckom prináša takisto riziká, na ktoré som už upozorňoval. Napríklad sa jedná o bezvízový styk. Pán Stoiber povedal na začiatku tohto vysielania – toto som si aj zapísal, že chybou je príliš silná nemecká dominancia. Nemyslím si, že toto je problém. Nech má Nemecko pokojne dominanciu – je to najväčšia krajina, najmocnejšia, najvyspelejšia, a tak ďalej. Čo ale považujem za chybu je, že Nemecko svoju moc nevyužilo na to, aby trvalo na dodržiavaní pravidiel. Európske spoločenstvo je v prvom rade zmluvné spoločenstvo. To ste povedali Vy sám: ak pravidlá nedodržiavame, je jedno či sú dobré alebo zlé. Musíme sa samozrejme snažiť, aby pravidlá boli čoraz lepšie, ale platné pravidlá musia byť dodržiavané.
Maischberger: Tak napríklad pri otázke utečencov sa rozhodlo o kľúči na prerozdeľovanie, ale ten Vy nerešpektujete.
Sulík: No moment! Nie, nie. Za prvé, kľúč na prerozdeľovanie bol prijatý za veľmi zvláštnych okolností. Avšak Európska komisia už v roku 2009 voči Grécku začala proces „infringementu“, teda konania o porušení povinnosti, kvôli porušovaniu Schengenskej dohody. Za 6 rokov sa nestalo nič. A potom sa čudujeme, že tam zrazu sú utečenci.
