Po vyhnaní doterajšieho prezidenta Janukovyča z hlavného mesta mierumilovnými demonštrantmi potrvá pár týždňov, kým sadne navírený prach a bude zrejmé, kto je kto, kto s kým a kto bude Ukrajine vládnuť a kto akože vládnuť. Jedno či to bude Júlia Tymošenková …
…prezývaná aj „plynová princezná“ alebo bývalý majster sveta v boxe Vitalij Kličko, ktorý je na západe oveľa väčšou hviezdou ako doma alebo niekto úplne iný. Masívne finančné problémy si počkajú na každého z nich.
Ukrajina je na ceste do štátneho bankrotu a ak nedostane v najbližších mesiacoch záchranný úver, bude musieť vyhlásiť platobnú neschopnosť.
Už pred revolúciou bola ukrajinská ekonomika v dezolátnom stave a „revolucovanie“ posledné tri mesiace tento stav ešte zhoršilo.
Najväčšie problémy ukrajinskej ekonomiky
Ukrajinské HDP už druhý rok nerastie, za deficit verejných financií by sa ani Gréci hanbiť nemuseli (8,4% v roku 2012), dovozy sú výrazne vyššie ako vývozy (viac ako 10% HDP) a HDP na obyvateľa je polovica oproti Rumunsku, štvrtina oproti Slovensku a desatina oproti Nemecku. K tomu všetkému rapídne klesajú devízové rezervy.
To sú vyčísliteľné problémy. Medzi ďalšie a možno ešte väčšie problémy patrí obrovská korupcia, zastaraný priemysel a prebujnená administratíva. Ukrajina skratka musí nutne zvýšiť svoju konkurencieschopnosť.
Situáciu na Ukrajine azda najlepšie dokreslí, ak porovnáme vývoj HDP na hlavu s Ruskom. Len jeden a pol desaťročia dozadu boli tieto dve krajiny porovnateľné, dnes je situácia diametrálne odlišná:
Ukrajina teda súrne potrebuje pomoc, hovorí sa o 35 miliardách amerických dolárov na tento rok. Zároveň však musí robiť reformy, bojovať proti korupcii a obmedziť vplyv oligarchov na politiku.
Preboha, nech len Európska únia nezachraňuje Ukrajinu
Súdruhovia v Bruseli nielenže nevyriešili hospodárske problémy veľkých krajín Európskej únie ako Taliansko či Španielsko, oni si nedokázali poradiť ani len s malými krajinami ako Portugalsko (10,5 mil. obyvateľov) či Grécko (11,3 mil. obyvateľov). Ukrajina ma 45 miliónov obyvateľov a pre Európsku úniu bola by priveľkým sústom.
„Záchrancovia“ z takzvanej Troiky svojimi zásahmi fakticky zlikvidovali grécky priemysel, ktorý je dnes na úrovni 70-ich rokov. Výsledok je 27 percentná nezamestnanosť v Grécku (najvyššia na svete) a druhý najvyšší verejný dlh na svete (170%).
Eurofondy, s nimi spojená korupcia a dokopy nič neriešiaci protikorupčný úrad OLAF sú zas dôkazom, že Európska únia nielenže nedokáže bojovať proti korupcii, ale ešte ju aj podporuje.
No a pod reformami si bruselskí súdruhovia predstavujú nereálne klimatické ciele, nezmyselnú sociálnu ochranu a regulačné šialenstvo. Myslím, že jediná krajina na svete, ktorá by si mohla dovoliť „záchranu“ Európskou úniou, je Nórsko.
Najväčší problém sú však financie, a to nie je zďaleka len 20 miliárd eur alebo 35 miliárd dolárov, o ktorých sa písalo. To je takpovediac len vstupný poplatok. Na riešenie štrukturálnych problémov ukrajinského hospodárstva bude potrebný násobok tejto sumy a bude to trvať veľa rokov. Do toho všetkého prídu každé štyri roky demokratické voľby a kľudne sa môže stať, že ukrajinskí voliči budú mať plné zuby reforiem a celej Európskej únie a zvolia si nejakého paka, ktorý im sľúbi istoty.
Reálne hrozí, že Ukrajina sa stane pre Európsku úniu druhým Gréckom.
Takže Ukrajina si „záchranu“ Európskou úniou nemôže dovoliť, EÚ si zase nemôže dovoliť dobrodružstvo menom Ukrajina. Preto sa treba poobzerať po inom záchrancovi a tým je Medzinárodný menový fond (MMF), ktorého členmi je 184 štátov, medzi nimi všetky štáty Európskej únie.
Hlavnou úlohou MMF je pomáhať svojim členom pri problémoch s platbami. MMF svoju pomoc podmieňuje reformami, a preto je to tá inštitúcia, ktorá by mala zachraňovať Ukrajinu. Koniec koncov, už sa im také niečo párkrát podarilo.
