Eurozóna । Richard Sulík: V Grécku sa schyľuje k veľkému finále. Samozrejme, nielen v Grécku, ale aj v celej eurozóne. V podstate štyri mesiace odkedy bol predĺžený druhý záchranný balík, sa vyjednáva o tom, že koľko teda budú tí Gréci šetriť a aké budú robiť reformy. Gréci, …
… samozrejme, šetriť nechcú, ani nebudú. Tvrdím to 5 rokov. Reformy sa im tiež veľmi robiť nechce, ale chcú peniaze. Eurozóna na druhej strane vraví:
„My vám tie peniaze dáme, len prosím vás pekne niečo urobte, aby sme tu neboli za úplne trúby, že dávame peniaze len tak.“
A to Gréci odmietajú.
Musím povedať , idú na to veľmi fíkane a presne prekukli politiku eurozóny, ktorá je v podstate postavená na tom, že silou mocou proti akejkoľvek ekonomickej logike chcú udržať všetky krajiny v eurozóne. Nemajú dlhodobo šancu, ale keďže nie sú to peniaze politikov, no tak míňajú peniaze daňovníkov, a to im je úplne jedno.
Buď eurozóna sklopí uši, alebo Grécko zbankrotuje
Problém je ale teda v tom, že po prvé, Gréci odmietli hrať túto hru eurozóny, na rozdiel od predošlej vlády a pomerne sebavedome vravia:
„Tu máte nejaký návrh opatrení a ďalší už nebude.“
Toto povedal povedal grécky minister financií a už odmieta predkladať nejaký ďalší balík. Teraz si eurozóna bude musieť premyslieť, čo spraví – buď sklopí uši a dá Grécku aj tak tie peniaze, ide konkrétne o 7,2 miliardy eur, ešte zbytok toho druhého záchranného balíka a ďalších 10,9 miliardy eur, čo sú peniaze, ktoré boli pôvodne určené na záchranu bánk a chcú to presunúť na financovanie vládnych výdavkov a splácanie existujúcich dlhov tým, že budú robiť nové.
Takže buď v podstate bez nejakých výraznejších podmienok eurozóna tieto peniaze pustí, a potom môžu čakať obrovské problémy najmä v Španielsku, kde zaručene vyhrá strana Podemos, ktorá vlastne hovorí to isté ako grécka vládna strana Syriza, alebo nedajú tieto peniaze, a potom Grécko od 1. júla v podstate zbankrotovalo.
Grécko držia pri živote ELA úvery
A to preto, lebo momentálne Grécko držia pri živote takzvané ELA úvery. To sú núdzové úvery, ktoré síce schvaľuje Európska centrálna banka, ale generuje ich Grécka národná banka. Medzičasom to je takmer 100 miliárd eur, čiže riadna paleta, ktorú treba prirátať k tým existujúcim 330 miliardám celkového dlhu, a to vlastne teda drží Grékov pri živote, ale problém je, že ELA úvery nesmú byť poskytnuté, ak neprebieha žiaden záchranný program. Ten posledný, ktorý mal pôvodne končiť koncom roka 2014 bol ešte za čias minulej vlády predĺžený najprv do 28. februára, a potom za už tejto vlády predĺžený do 30 júna. Dnes máme 16. jún, majú 14 dní na to, aby sa dohodli. Problém je, že túto dohodu musí ešte schváliť napríklad nemecký parlament, ale aj niektoré iné parlamenty, čiže sú tam nejaké technické lehoty. Ja odhadujem okolo 22. júna je všetkým známe, že je koniec, ale ten vlak, ktorý sa veľkou rýchlosťou rúti na betónovú stenu, narazí až 1. júla, kedy prestanú platiť ELA úvery a Grécko bude musieť vyhlásiť platobnú neschopnosť, nielen deklaratórne, ale aj fakticky.
Dve možné alternatívy pre eurozónu
Z tohto celého plynie pre eurozónu, jej obyvateľov a voličov jedno obrovské ani nie ponaučenie, ale skôr uvedomenie si, že eurozónu v podstate čakajú len dve možné alternatívy: buď bude z eurozóny fiškálna únia, kedy budeme mať jeden spoločný rozpočet a kedy sa vlastne dlhodobo budú transferovať peniaze zo severu na juh alebo z hlúpejších krajín do šikovnejších krajín, alebo druhá alternatíva je rozpad eurozóny.
Takto ďaleko to došlo a došlo to tam preto, lebo tí, ktorí mali eurozónu kvázi na zodpovednosti, Barroso, Juncker, Merkelová, Schulz, Hollande a všetci ďalší, tak neboli dostatočne odvážni na to, aby poctivo dodržiavali svoje vlastné pravidlá.
