Každý rok to isté divadlo. Francúzska vláda prisľúbi deficit menší ako 3 percentá v roku x a keď sa rok x blíži, sľub odsunie. V roku 2011 sľúbil vtedajší prezident Nicolas Sarkozy trojpercentný deficit pre rok 2013. Dva roky nato bol trojpercentný deficit sľúbený pre rok 2015 a čerstvo …
… „posunutý“ sľub je pre rok 2017. Skutočnosť je však tá, že Francúzsko má posledné roky deficit značne cez štyri percentá. Celkový verejný dlh je na úrovni 90% HDP. Takto nejak to ide dobrých 35 rokov, tak dlho je totiž tomu, čo Francúzsko naposledy hospodárilo vyrovnane.
Francúzske HDP
Na prvý pohľad sa môže zdať, že troj- či štvorpercentný nie je predsa žiadna dráma. Treba si však uvedomiť, že tie tri, či štyri percentá sa nevzťahujú na príjmy štátneho rozpočtu (to by skutočne nebol veľký problém), ale na francúzske HDP, teda súčet všetkých tovarov a služieb, čo je oveľa vyššia veličina.
Pierre Moscovici
Ďalší problém je, že za aktuálne nedodržanie deficitu je zodpovedný v prvom rade Pierre Moscovici, v čase od 2012 do 2014 vo funkcii francúzskeho ministra financií a aktuálne kandidátom na eurokomisára pre financie a menu – áno máte pravdu, presne tomuto sa hovorí spraviť z capa záhradníka. Nech pánboh chráni európske financie, ak tento pán by mal uspieť.
Francúzsky problém
Avšak s odstupom najväčší problém Francúzska (v ekonomickej oblasti) je neschopnosť reformovať prakticky čokoľvek. Výsledok je v podstate nulový rast, veľké deficity a rekordná nezamestnanosť:
Tento stav sa zaručene nezmení, pokiaľ budú vládnuť socialisti, to je do roku 2016 a je len veľmi malá nádej, že sa zmení potom. Francúzsko je totiž nereformovateľná krajina, ktorá je zároveň dostatočné vplyvná (navyše má v Taliansku a Španielsku silných spojencov) na to, aby si vydupala stále nové a nové výnimky. Celému tomuto predstaveniu asistuje Európska centrálna banka politikou lacných peňazí. Eurozóna sa má načo tešiť.
