Keď Eurozóna v rozpore s platnými pravidlami odklepla prvý (2010) a druhý (2011) záchranný balík pre Grécko, boli európski daňovníci ubezpečovaní, že po prvé, ďalšie peniaze nebudú potrebné a po druhé, Gréci sa zaviazali robiť úsporné opatrenia a takzvaná Troika bude …
… kontrolovať, či Gréci tieto úsporné opatrenia aj naozaj realizujú. To znie pekne, avšak skutočnosť je iná.
Verejný dlh Grécka je 180% HDP
Po prvé, verejný dlh Grécka je napriek všetkým prísľubom, reformám a úsporným opatreniam najvyšší v histórii a to približne 180% HDP. Týmto „hrdým“ číslom obsadili Gréci prvé miesto v Európe a druhé miesto vo svete (Japonsko má ešte väčší dlh, ten je však financovaný úsporami vlastného obyvateľstva).
Najvyššia nezamestnanosť na svete
Po druhé, priamy následok „zachraňovania“ a stoj čo stoj udržania Grécka v eurozóne je najvyššia nezamestnanosť na svete (28%), pokles HDP už šiesty rok po sebe a priemyselná produkcia na úrovni 70-ich rokov.
Verejný dlh naďalej rastie
Po tretie, grécky verejný dlh naďalej rastie. Gréci majú síce primárny prebytok (to znamená, že bez úrokov na verejný dlh majú príjmy vyššie ako výdaje, čo napríklad Slovensko nemá), ale majú tak strašne veľa dlhov, že úroky z nich spôsobujú ďalší rast verejného dlhu. Je to začarovaný kruh a tu najlepšie vidieť, že Gréci mali eurozónu ešte v roku 2010 opustiť, tak ako to SaS vtedy navrhovala.
Gréci meškajú s úspornými opatreniami
A po štvrté, so 153 úspornými opatreniami Gréci meškajú, ako píšu grécke noviny „Kathimerini“. Podľa platných dohôd by teraz nemali dostať žiadne peniaze, ale eurozóna a ani EÚ si ešte nikdy ťažkú hlavu z porušovania vlastných pravidiel nerobili. A tak začal staronový nemecký minister financií pripravovať podklady pre tretí grécky záchranný balíček, zaručene nie posledný.
