Grécko vydalo dlhopisy so splatnosťou 10 rokov a našlo dostatok investorov, ktorí ich kúpili. Grécko je teda je zachránené? Žiaľ, realita je iná.
Naposledy predalo Grécko 10-ročné dlhopisy v marci 2010, teda pred deviatimi rokmi a investori si vypýtali 6,25 percentný úrok, ktorý okrem základnej úrokovej miery zohľadňoval aj rizikovú prirážku. Obzvlášť v prípade Grécka bola riziková prirážka oprávnená, veď krajina mala vtedy 300 miliárd eur dlhov, čo bolo 130 percent HDP.
Krátko nato muselo byť Grécko zachraňované, lebo mu už žiadni investori nechceli požičiavať z dôvodu, že mali o svoje peniaze obavy. To je logické a pochopiteľné, keďže verejný dlh vo výške 130 percent HDP je riadna pecka.
Dnes je situácia úplne iná a preto investori Grécku opäť radi požičajú, dokonca nie za 6,25 percentný úrok, ale iba za 3,9 percenta. Iná situácia je v tom, že verejný dlh nie je 300 miliárd eur, ale 360 miliárd eur a to nie je 130 percent, ale 195 percent z HDP. Grécka ekonomika za tú dobu poklesla z 240 na 180 miliárd eur.
Ako je toto možné? Ako je možné, že investori požičajú Grécku za nižší úrok napriek oveľa horším číslam? A že vôbec požičajú, aj keď vidia, že dlhy rastú a rastú?
Pozrime sa na najprv na vývoj gréckeho dlhu:
Ako vidieť, grécky dlh roky smelo stúpal, lebo populisti sa predháňali v korumpovaní voličov kadečím zadarmo. Potom, na jar 2010, sa Grécko dostalo do platobnej neschopnosti a muselo byť „zachránené“. Dokonca v roku 2012 došlo k odpusteniu závratnej sumy takmer 100 miliárd eur (pre porovnanie: dlh Slovenska je 46 miliárd eur, čo je 51 percent HDP). A odvtedy grécky dlh opäť rastie a najmä v poslednom roku výrazne, o 26 miliárd eur. Koncom tohto roku dosiahne grécky dlh nový absolútny rekord.
Ako je teda možné, že investori opäť požičajú Grécku peniaze, dokonca za nižší úrok?
Možné je to tak, že do hry vstúpil „bohatý strýko“ s licenciou na tlač peňazí v podobe Európskej centrálnej banky, ktorý masívne porušil jedno základné pravidlo, uvedené v článku 123 Európskej zmluvy (Zmluvy o fungovaní EÚ).
To je článok, ktorý eurobanke zakazuje výkup dlhu národných štátov, napriek tomu to ECB robí a vlastne všetkým investorom hovorí: Nemajte najmenšie obavy, kľudne Grécku požičiavajte, ak bude problém, ECB to zaplatí. Konkrétne cez programy OMT a QE, cez ktoré už vykúpila verejný dlh najmä problémových krajín za neuveriteľných a najmä nepredstaviteľných 2 500 000 000 000 eur (2,5 bilióna €).
Investori sa teda nepozerajú na platobnú schopnosť Grécka, ale celej EÚ a socializácia dlhov veselo pokračuje ďalej. Len v Grécku sa reformuje o čosi menej, veď prečo by sa až tak snažili, keď bohatý strýko všetko garantuje?
