Moje ideály a ciele
Richard Sulík: Moje ideály a ciele
„Do politiky som neprišiel preto, aby som si nakradol.“ Chcem vidieť jedného jediného politika, ktorý by sa pod túto vetu nepodpísal. Podľa mojej skúseností je väčšina politikov buď neschopná alebo schopná všetkého a väčšina politikov, ak má možnosť niečo ukradnúť, či zobrať úplatok, tak to aj spraví. Dávno pradávno sa zo slovenskej politiky vytratila česť. Nečestní politici ukradli slová, ktoré patria tým málo čestným.
Všimnite si prácu mojich kolegov a mňa v uplynulých rokoch. Áno, aj my sme spravili veľa chýb, najmä tých začiatočníckych. Ale nemáme žiadne korupčné kauzy a myslím, že to je veľmi dôležité. Platinové sitká, nástenkový tender, Bašternák... to nie sú kauzy mňa ani SaS. Preto som aj presvedčený, že je obrovskou chybou, ak niektorí ľudia hádžu všetkých politikov do jedného vreca. Tým len legitimizujú tých, čo kradnú, obzvlášť tých, čo kradnú bez zábran.
Kradne, či nekradne, to je v dnešnej dobe s odstupom najdôležitejšia otázka u politika a ako som napísal vyššie, pre väčšinu politikov aj motivácia v politike byť.
Pripusťme ale, že niekto naozaj nešiel do politiky, aby si nakradol, aké sú potom jeho motívy a dôvody byť v politike? V mojom prípade to je snaha meniť pravidlá s cieľom spraviť život na Slovensku lepším. Rozhodne nie som národovec, ktorý by skákal cez vatru a vykrikoval „hej Slováci“, ale predsa len, Slovensko je krajina, kde sa cítim doma. Žil som 10 rokov v Nemecku, čakala ma tam, ak už nič iné, slušná kariéra pilota Lufthansy, ale vedome a nikdy neoľutujúc som sa
vrátil na Slovensko. Pri všetkých nedostatkoch cítim, že patrím sem. O to viac mám záujem prispieť k tomu, aby tých nedostatkov na Slovensku bolo čím menej.
Motívom môjho konania je ale aj ten neopísateľný pocit, keď stojíte na balkóne NR SR a väčšina poslancov schváli zákony, ktoré vznikli vďaka vám, ako sa mne stalo v roku 2003 pri Rovnej dani alebo keď založíte stranu a o 15 mesiacov neskôr ste dvojka v štáte (predseda NR SR).
A, ako tretiu motiváciu priznávam, že medzičasom ma politika baví. Je to ako so squashom. Ak ste ho nikdy
nehrali, nebude vás baviť, preto ak ho chcete začať hrať, zoberte si najprv na 10 hodín trénera, aby ste čím skôr prekonali tú prvotnú fázu získavania základných zručností. Aj keď sa človek učí celý život, predsa si dovolím povedať, že za sedem rokov v politike, som nadobudol základné zručnosti, strana je etablovaná, príjem europoslanca je slušný a práve teraz, v lete 2016, zažívam moje najlepšie obdobie v politike. Píšem to presne tak, ako to je, neprikrášľujem, nehrám sa na nekonečne obetavého a nehanbím sa za to, čo robím a čím som (aj keď by som bol radšej, keby som sa bol niektorým chybám vyhol).
Toľko k mojej motivácii vstúpiť do politiky, teraz k mojim cieľom. Ak chcem meniť pravidlá, musí byť SaS a zrejme aj ja osobne, súčasťou vlády. Nehrabem sa za premiéra, ale zároveň som na to pripravený, pripravený prevziať zodpovednosť. Áno viem, to je ďalšia taká otrepaná fráza, „pripravený prevziať zodpovednosť“, ale je to tak. Ak po najbližších voľbách, či už riadnych v marci 2020 alebo predčasných, bude SaS najsilnejšou pravicovou stranou a zároveň bude
možnosť pre vznik pravicovej vlády, pôjdem s odhodlaním a s pokorou do toho. Nezdupkám ako Nigell Farage alebo ako Boris Johnson pár dní po britskom referende. Budem premiérovať podľa môjho najlepšieho vedomia a svedomia a budem to robiť čestne. Tento sľub dávam voličom SaS a aj občanom SR, ktorí nás jedno z akých dôvodov nevolia.
Ak SaS nebude najväčšou pravicovou stranou alebo z iných dôvodov sa v pravicovej vláde premiérom nestanem, nevadí. Prijmem možnosť, samozrejme ak taká bude, byť ministrom a budem meniť pravidlá v rezorte, ktorý budem spravovať. V každom prípade, život mi veľa dal, som pripravený časť z toho vrátiť – tak, že sa pokúsim spraviť život na Slovensku lepším.