Richard Sulík sa v telefonickom interview pre nemeckú stanicu WDR vyjadruje k otázke zavedenia minimálnych kvót na prijatie migrantov. V súvislosti s predpokladaným prijatím 800 migrantov a moderátorov apel na humanistické ciele Európskej únie Richard Sulík …
… vysvetľuje, že neexistuje niečo ako základné ľudské právo na život v Európe. Z Afriky môžu prísť aj stovky miliónov migrantov a nie je riešením ich prerozdelenie v rámci Európy proti vôli obyvateľstva. Zároveň pripomína, že EÚ je predovšetkým spoločenstvom voľného a spoločného trhu pre jej 500 miliónov obyvateľov.
Riešenim by bolo zriadenie prijímacích centier v severnej Afrike
Ako možné riešenie otázky migrantov navrhuje zriadenie exteritoriálnych ústredných prijímacích centier v severnej Afrike na náklady EÚ, v ktorých by zotrvali po dobu individuálneho spracovania žiadostí o azyl. Žiadatelia by boli chránení a o ich žiadostiach by rozhodoval európsky sudca. Týmto postupom by sa malo predísť hromadnému zneužívaniu azylového systému.
Kvóty na prijatie migrantov nič neriešia
Nemožno očakávať, že EÚ bude schopná poňať a pomôcť ľuďom z celého sveta, to je iba ilúzia. Aj prijatie 800 utečencov Slovenskom by nebol žiaden problém, ale pri tomto čísle to, poznajúc „bruselskú salámovú metódu“ neskončí.
Prepis intervia ku kvótam na prijatie migrantov
Moderátor WDR:
„Je dosť smutné, že pre tisíce utečencov z Afriky a krajín Blízkeho východu sú vyhliadkami na Európu hradby, ktoré musela postaviť a cez ktoré sa do nej nedá vstúpiť bez toho, aby riskovali vlastný život. Snáď ešte horšia je však skutočnosť, že sa veľa európskych štátov, členských štátov EÚ, prieči prijatiu minimálnych počtov týchto ľudí hľadajúcich útočisko. Minimálny počet sa zdá primeraný v celoeurópskom porovnaní. Reč je o kvótach pre prerozdeľovanie utečencov. Na samite EÚ sa teraz chceli na takýchto dohodnúť, avšak niektoré z týchto krajín sa tomu zdráhajú. Česko a Slovensko k nim tiež patria a na telefóne už máme slovenského europoslanca Richarda Sulíka.
Dobré ráno, pán Sulík.“
Richard Sulík:
„Dobré ráno.“
WDR:
„Prečo do svojej krajiny nechcete prijať takmer 800 utečencov, čo je počet ktorý by EÚ predpokladala pre Slovensko? Úprimne povedané, je to predsa mizivé číslo.“
Richard Sulík:
„Áno, ale najprv sa opýtajme, prečo by sme mali pristúpiť ku kvótam na prijatie migrantov?“
WDR:
„Pretože, pán Sulík, patríte do EÚ a to je únia, ktorá sa angažuje aj za ľudské a humanistické ciele.“
Richard Sulík:
„Áno, ale to nie je žiadne základné ľudské právo, ak si niekto niekde vo svete povie: „Ja chcem žiť v Európe, a oni mu to musia odsúhlasiť.“ To je úplne zlý názor. Afrika je nevyčerpateľnou zásobou migrantov, z nej ich môžu prísť stovky miliónov. Skutočne nie je riešením ich prerozdelenie do Európy proti vôli obyvateľstva.“
WDR:
„Potom sme ale pravdepodobne niečo zle pochopili na tom, že EÚ sa volá spoločenstvom, ešte raz, ktoré sa angažuje za ľudské ciele. To pre vás nezohráva žiadnu rolu?“
Richard Sulík:
„Ja neviem, čo proti tomu máte. EÚ je v prvom a najdôležitejšom rade voľným a spoločným trhom pre jej 500 miliónov obyvateľov.“
WDR:
„Z vášho pohľadu to znamená, že čo by sa malo robiť, je v podstate nerobiť vôbec nič, nechať utečencov ďalej prichádzať cez Stredozemné more a prípadne ich nechať sa utopiť?“
Richard Sulík:
„Nie, to nie je pravda. To, čo by bolo potrebné urobiť, je zriadiť exteritoriálne ústredné prijímacie centrum na prijatie migrantov niekde v severnej Afrike, kde by museli zotrvať všetci až po dobu, pokiaľ by ich žiadosti o azyl neboli individuálne spracované.“
WDR:
„Keď hovoríte „niekde v severnej Afrike“, tak sa z toho dá jasne rozumieť, že by ste chceli oddeliť tento problém prijatia migrantov ďaleko od vlastnej krajiny aj od EÚ. Skutočne si však myslíte, že je to reálny spôsob, akým by sa mohla EÚ postarať o zriadenie takéhoto miesta pre niekde v Afrike?“
Richard Sulík:
„Áno, myslím si, že EÚ si môže prenajať nejakú časť krajiny od Líbye, Alžírska, Maroka, niekde v severnej Afrike a tam by si mohla, na svoje vlastné náklady zriadiť nejaké ústredné prijímacie centrum pre migrantov. Tak to malo aj Nemecko v 80.-tych rokoch.“
WDR:
„Pán Sulík ešte trochu nám vysvetlite, ako by to malo fungovať, keď v týchto menovaných krajinách vládne momentálne výrazná politická nestabilita, ako to pôjde?“
Richard Sulík:
„Ja neviem čo je na tom nepredstaviteľné, prenajme sa kúsok krajiny, ten sa ohradí a bude sa dbať na to, aby bol chránený, tam bude sedieť európsky sudca, ktorý bude rozhodovať o týchto žiadostiach o azyl. Keď už prídu utečenci, ktorí chcú – a to je veľmi dôležité – takmer všetci ilegálne ísť do EÚ, tak tam budú všetci posunutí.“
WDR:
„Prosím ešte raz nám vysvetlite, prečo musia byť všetci títo utečenci ilegálni, to pripomína to, čo povedal pán Horst Seehofer, že existuje hromadné zneužívanie azylového systému. Len ťažko možno o tom hovoriť, pretože v skutočnosti väčšina utečencov momentálne prichádza zo štátov, ktoré sa nachádzajú vo vojne alebo sú v kríze, a tiež majú právo na azyl pretože sú práve v prípade pochybností politicky prenasledovaní.“
Richard Sulík:
„To musí byť najprv vyšetrené, na to musí ale byť prítomný sudca, ktorý musí rozhodnúť, či majú právo a dostanú azyl. Dokiaľ sa to stane, môžu čakať v ústrednom prijímacom centre, čo je oveľa lepšie ako keby sa rozptýlili po Európe, kde by provokovali obyvateľstvo.“
WDR:
„Je pozoruhodné, pán Sulík, že vám je už jasné to, že najviac týchto ľudí sem prichádza ilegálne ešte pred tým, ako o tom vôbec nejaký sudca rozhodol.“
Richard Sulík:
„Áno, pretože tí, ktorí sem prichádzajú z Afriky, neutekajú pred vojnou, tí, ktorí prichádzajú z Ghany alebo centrálnej Afriky, už pred vojnou neutekajú. Pred vojnou snáď utekajú utečenci zo Sýrie, ale tí tvoria len menšinu z ľudí, ktorí prichádzajú z relatívne bezpečných krajín do Európy.“
WDR:
„Z „relatívne bezpečných krajín“ v Afrike, kde tiež pochybujeme o konfliktoch, o ktorých ale vieme príliš málo, avšak ľudia tam trpia aj napriek tomu.“
Richard Sulík:
„No ale ľudia trpia, trpia v Číne, Indii, a všade vo svete, a Vy veríte že Európa, teda EÚ je schopná pomôcť všetkým trpiacim sveta? To je len smiešna ilúzia.
WDR:
„V prípade Slovenska by však skutočne nebola pomoc všetkým, ale 800 trpiacim ľuďom. Čo je pre vašu krajinu ťažké na prijatí 800 migrantov?“
Richard Sulík:
„Slovensko by mohlo prijať 800 migrantov, ale to by bol len začiatok. Ja už poznám túto „salámovú metódu“ Bruselu. Dnes je to 800 a pozajtra 2000, a na to neexistuje žiaden dôvod. To nie je žiadne riešenie tohto problému, aby sa utečenci, toľko koľko ich je, jednoducho rozdelili do Európy.“
WDR:
„Malo by Slovensko zostať v EÚ, keď sa začne rozhodovať táto téma, avšak s nejakými ľudskými merítkami, alebo chceli by ste mať radšej na Slovensku znova hranice a hraničné kontroly?“
Richard Sulík:
„Pán redaktor, už musím povedať, že to je skutočne hlúpa otázka, ktorú ste mi položili. Čo má zotrvanie Slovenska v EÚ spoločné s tým, že sa priečime kvótam na prijatie migrantov alebo prijímaniu utečencov z Afriky?“
WDR:
„Tak o tom musíte rozhodnúť sami, my to teraz ponecháme tak. Ďakujem Vám, pán Sulík, Vaše stanovisko bolo jasné. To bol slovenský europoslanec Richard Sulík na otázku, či by mala EÚ prijať kvóty pre utečencov.“
