Pomerne často sa stretávam s návrhom, aby Slovensko bolo rozdelené na viac volebných obvodov. Návrhy sú rôzne, počnúc štyrmi obvodmi (Bratislava, západné, stredné a východné Slovensko), cez 8 (dnešné kraje) a 16 (historické župy) až po 78 (okresy). Zástancovia …
… viacerých volebných obvodov argumentujú najmä silnejším zastúpením regiónov, kde si voliči zvolia „svojho“ zástupcu, ktorého poznajú a ktorý bude bojovať za ich záujmy.
Jeden volebný obvod pre homosexuálov
Hneď prvá otázka je, prečo má byť takéto zastúpenie nejakej skupiny voličov práve regionálne?
Prečo majú mať obyvatelia Levočského okresu svojho zástupcu v NR SR a prečo, napríklad homosexuáli, svojho zástupcu mať nemajú? Alebo menšiny. Ak žije na Slovensku 10 percent Maďarov a 10 percent Rómov, mali by sme podľa logiky regionálneho zastúpenia vyčleniť 15 mandátov len pre maďarských a 15 mandátov len pre rómskych kandidátov. Navyše, v každom kraji, okrese, aj v každej obci sú niektorí voliči ľavičiari, iní zas pravičiari, ďalší sú liberáli, iní zas konzervatívci… V žiadnej entite sa teda nepodarí nájsť jedinú osobnosť, ktorá zastúpi všetkých občanov.
Volebný obvod zhodný s platnosťou noriem
Som presvedčený, že dnes uplatňovaný princíp je správny:
Veľkosť volebného obvodu by mala byť presne taká, aké je územie, na ktorom budú platiť normy schválené volenými poslancami.
Ak teda ide o komunálne voľby a VZN (všeobecné záväzné nariadenie) na území obce platí, územie obce by malo byť jedným volebným obvodom, tak to aj v menších obciach je. V prípade VÚC by mal byť celý kraj volebný obvod, lebo to, čo „vuckárski“ poslanci schvália, platí na území celého kraja. A ak Národnou radou prijaté zákony platia na území celého Slovenska, tak je správne, aby celé Slovensko bolo jedným volebným obvodom.
V Národnej rade totiž nejde o to, kto vybojuje pre svoj okres viac eurofondov, ale o to, aké budú prijaté zákony platné pre celé Slovensko. Práve preto by mal mať každý volič možnosť voliť ktorékoľvek kandidáta. Ak ale zavedieme povedzme 8 volebných obvodov a nejaký kvalitný kandidát X bude môcť kandidovať len v jednom z nich, tak zákonite sme siedmim osminám (87,5%) voličov upreli možnosť voliť práve tohto kandidáta X.
20 strán v parlamente
Existujú však aj ďalšie dôvody ponechať jeden volebný obvod. Napríklad, aby bolo dodržané päťpercentné kvórum. Dnes sa vďaka volebnému kvóru dostanú do parlamentu len tie strany, ktoré získali viac ako 5 percent, čo je najmenej 8 poslancov. Menej ako 8 poslancov nie je možné získať, a to považujem za správne, lebo činnosť v NR SR je tímová hra. Už len z toho dôvodu, aby boli obsadené výbory.
Predstavme si, že nejaká strana bude kandidovať len v jednom z ôsmich obvodov a získa niečo vyše päť percent. Potom bude mať v NR SR jedného jediného poslanca. Už dnes máme v NR SR 8 strán (SMER, KDH, OĽaNO, MOST, SDKÚ, SaS, NoVa a Sieť) s tým, že dve strany (NoVa a Sieť) majú len jedného jediného poslanca. SaS má 6 poslancov a aj to je málo. Ak zavedieme viacero obvodov, môže sa stať, že v parlamente bude 20 strán, z ktorých možno polovica bude mať jedného alebo dvoch poslancov. Myslím, že takéto trieštenie by sme nemali chcieť, parlamentná politika je tímová práca.
Jeden volebný obvod – lepšie zastúpenie voličov
Druhý problém je oveľa vážnejší, čím viac volebných obvodov vznikne, tým viac meníme pomernú voľbu na väčšinovú. Predstavte si, že by sme Slovensko rozdelili na 150 volebných obvodov, v každom získa SMER 30 percent a 7 ďalších strán získa po 10 percent. V NR SR by sme však mali 150 poslancov SMERu, zatiaľ čo pri dnešnom jednom volebnom obvode by mal SMER 45 poslancov a 7 strán po 15-tich poslancoch.
Ako vidieť, jeden volebný obvod garantuje maximálne možné pomerné zastúpenie a čím viac volebných obvodov vytvoríme, tým viac sa pomerné zastúpenie mení na väčšinové. Inými slovami …
Čím viac volebných obvodov, tým menej voličov bude mať v NRSR svojho zástupcu.
