Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker dnes predniesol svoj posledný prejav o stave Európskej únie. Názory politikov na jeho obsah sa v zásade rôznia. Podľa úvodného slova predsedu Komisie nemal byť prejav o stave Európskej únie odpočtom jeho práce.
Podľa predsedu SaS a europoslanca Richarda Sulíka z veľkej časti odpočtom jeho práce za posledné štyri roky bol. R. Sulík priznáva, že Európska únia je dnes v lepšom stave, ako bola pri nástupe pána Junckera. Od jednotnej Európy sme však dnes viac vzdialení, ako sme boli pred 4 rokmi. Celý prejav o stave Európskej únie komentoval šéf liberálov vo svojom videoblogu.
Prejav o stave Európskej únie – odpočet Junckerovej práce
Richard Sulík: Jean-Claude Juncker mal dnes svoj posledný prejav o stave Európskej únie.
Napriek všetkej mojej kritike aj napriek mojim výhradám voči nemu osobne konštatujem, že Európska únia je dnes v lepšom stave, ako bola pri nástupe pána Junckera.
Sčasti za to môže rast svetovej ekonomiky, ktorý sa napríklad prejavil tak, že v Európskej únii pracuje historicky najviac ľudí. Sčasti za to môžu aj opatrenia Európskej komisie, či už v oblasti energetickej únie alebo digitálneho trhu.
Napriek tomu, že Jean-Claude Juncker úvodom upozornil, že sa nejedná o odpočet jeho práce, z veľkej časti bol jeho prejav práve odpočtom jeho posledných štyroch rokov vo funkcii predsedu Európskej komisie. Podľa Junckera boli predložené všetky plánované aktivity zo strany Komisie, z nich 50 percent sa už podarilo aj zrealizovať, 20 percent je na dobrej ceste a 30 percent niekde uviazlo.
Od jednotnej Európy sme vzdialení
Napriek tomu, že Jean-Claude Juncker vo svojom prejave o stave Európskej únie niekoľkokrát spomenul jednotu Európy ako nevyhnutnú pre jej ďalšie fungovanie, opak je pravdou. Vo viacerých krajinách, a to je reakcia aj na pána Junckera, boli zvolené vlády, ktoré sú kritické voči Európskej únii – v Čechách, v Taliansku, v Rakúsku. No a v iných krajinách zasa posilnili eurokritické sily, ako napríklad v Holandsku alebo aktuálne vo Švédsku. Nehovoriac o brexite, kde Jean-Claude Juncker prstom nepohol, aby Britov udržal v Európskej únii. Toto ide aj na jeho vrub.
Od jednotnej Európy sme dnes viac vzdialení, ako sme boli pred 4 rokmi.
Migrácia – najväčší problém EÚ
Aktuálne sú najväčším problémom migranti. Je síce pravda, že ich počet klesol, no to nie je ako s horúčkou, že keď máte vysokú teplotu a o 2 dni táto klesne, je po probléme. Tu nie, tu sa problémy kumulujú. Keď teda príde jeden rok do krajiny milión migrantov a z toho sú obrovské problémy a druhý rok, nasledujúci, už len 20 percent, tak problémy nie sú o 80 percent menšie, ale o 20 percent vyššie. Migrácia je najväčší problém Európskej únie a musím povedať, že Junckerove návrhy v tejto oblasti sú neprijateľné.
Po prvé, on hovorí, že musíme otvoriť cesty pre legálnu migráciu. To tu doslova dnes pri svojom prejave povedal. Po druhé, chce, aby vo všetkých oblastiach bolo zavedené väčšinové hlasovanie, to znamená aj v oblasti migrácie, kde teda menšie krajiny budú môcť byť prehlasované. No a po tretie, vraví, povedal to tak celkom šikovne, že majú byť prijaté návrhy, ktoré Komisia predložila v oblasti azylu. No tieto návrhy sa volajú Dublin IV. Obsahujú, je to tam napísané čierne na bielom, povinné kvóty a ktorá krajina tieto povinné kvóty nesplní, tak dostane pokutu 250 000 eur za jedného migranta, ktorého nezoberie. Juncker sa teda vyhol pomenovaniu týchto konkrétnych návrhov, pretože vedel, že to je veľmi rozporuplná téma, no ale tieto jeho návrhy sú naozaj neprijateľné. Som presvedčený, že každá krajina musí sama rozhodnúť o tom, kto bude na jej území žiť. No a z tohto pohľadu je najvyšší čas, že pán Juncker na čele Európskej komisie končí a ostáva dúfať, že nový predseda Komisie bude mať triezvejší pohľad na migráciu.
