Andrej Danko si môže gratulovať. Vyštval súkromného prepravcu zo slovenských koľajníc. Plne v zmysle zatuchnutého hesla SNS „cudzie nechceme, svoje si nedáme“. Veď kto to kedy videl, aby sa na železniciach motal nejaký súkromník, ktorý ponúkne lepšie služby za nižšie ceny.
Ešte by sa mohlo stať, že niekto sa začne zaoberať obrovskou prezamestnanosťou v štátnych železniciach a stratami, ktoré z nej plynú.
Dokonca by sa mohlo stať, že nejaký schopný manažér by na železniciach nekradol, osekal by výdavky, prepustil by prebytočných ľudí a od tých ostatných vyžadoval viac snahy.
Konkurencia na slovenských koľajniciach je očividne strašidelná predstava pre Andreja Danka, ktorý má inak plné ústa rečí o podpore podnikania. Len pre porovnanie: aj v telekomunikáciách sme mali len jedného štátneho poskytovateľa služieb. To bolo v čase, kedy sa na pevnú linku čakalo dva roky a párminútový hovor do Talianska stál majland.
Bola to práve konkurencia, ktorá nás v tejto oblasti posunula o svetelné roky dopredu.
Správne a funkčné riešenie by mohlo vyzerať nasledovne:
- Žiadne vlaky zadarmo, lebo to nie je verejný statok.
- Rovnaké podmienky (najmä výška štátnej dotácie) pre všetkých prepravcov.
- Štátny dopravca nesmie po zohľadnení dotácie vykázať stratu.
Avšak vďaka Robertovi Ficovi s jeho vlakmi zadarmo a Andrejovi Dankovi, ktorý „neznáša žlté vlaky“, nič také nehrozí. Títo dvaja páni úspešne betónujú naše železnice v minulom storočí.
Presne takouto „hospodárskou politikou“ doviedli komunisti krajinu do absurdného stavu. V teórii bolo všetko a veľa z toho zadarmo, v praxi ste dostali akurát tak figu borovú.
