Môj život v obrazoch
Môj život sa začína kalerábmi, o ktoré moja mama zrejme veľký záujem nemala.
Napriek tomu v roku 1968 prichádzam na svet. Odhadujem, že toto je moja najstaršia zachovalá fotka, z júna alebo júla 1968.
O pamperskách som mohol len snívať.
Moje prvé kroky v kozmonautickom overale, jar 1969.
Rok 1971 v škôlke, prírodný blond.
Tu mám 5 rokov, jar 1973, na môj vek primerane motorizovaný. V kočíku sa nachádza staršia z mojich dvoch mladších sestier, Petra.
Jar 1975, prvá trieda (horný rad, tretí sprava) na Modrej škole. ZDŠ Štefana Majora (dnes Ostredkova) 14, Bratislava.
Tu ma pasovali za iskričku, Slavín v apríli 1977. Keďže plánované hospodárstvo nemyslelo ma dlhé tesiláky, musel som mrznúť v krátkych a v pančuškách.
Naše prvé auto po emigrácii do Nemecka. Predali sme Poľský fiat a kúpili oplieskaný Mercedes.
S mojimi sestrami na bicykloch.
Tu som s oslíkom, oslík je vľavo. Mníchovská ZOO, leto 1981.
Naša prvá rodinná dovolenka po emigrácii, Taliansko 1982. Ja s mamou a sestrami, fotil otec.
Moja prvá škola v prírode v emigrácii, september 1983 v Severnom Tirolsku, 10. trieda. S viacerými spolužiakmi som sa na toto miesto presne o 30 rokov neskôr vrátil.
So sestrami na lyžovačke v Schwarzwalde. V pozadí druhé auto emigrantskej rodiny, Opel Senator ☺
Puberta prichádza a s ňu dlhé háro. Na fotke som so svojím otcom ako 16-ročný v roku 1984 v záhradnej reštaurácii.
Ako sa na správnu ateistickú rodinu patrí, absolvovala mladšia sestra sväté prijímanie, mňa to minulo. Úplne vľavo je moja stará mama (veriaca), ktorá z tejto ceremónie mala najväčšiu radosť.
Moja druhá škola v prírode, tentokrát lyžovačka v Južnom Tirolsku v Meransen na jar 1984. Týmto spôsobom lyžovať mi ostalo celý život – vyviezť sa na kopec a tam sa opaľovať.
Ako sa na správneho Čechoslováka patrilo, hrával som hokej, avšak bol som za šaláta. Na fotke som naľavo od bielej brankárskej helmy.
Môj najobľúbenejší učiteľ všetkých čias, Herr Fischer, ktorý nás učil matematiku na Technickom Gymnáziu vo Pforzheime v rokoch 1984 až 1987. Škoda, že táto jeho jediná fotka, ktorú mám, je neostrá.
Moja prvá bezrodičovská dovolenka v Južnom Francúzsku v Sanary, rok 1985. S kamošom, ešte jedným kamošom a jeho frajerkou.
Na Veľkú noc 1987 som bol so svojou prvou frajerkou Táničkou na dovolenke v Južnom Francúzsku.
December 1988, Mníchov. Ako sa na študenta fyziky patrí, riadne zarastený.
Jar 1989. Popri štúdiu som brigádoval ako strážnik, aj keď to takto nevyzerá. Strážil som Inštitút Maxa Plancka pre astrofyziku, čo pre študenta fyziky malo tú neoceniteľnú výhodu, že som mal k dispozícii celú inštitútnu knižnicu.
Máj 1989. Po kom to ten Filip je?
Wolfsthal, júl 1989. Búchanie srdca ako hrom. So sestrami som sa vybral na dovolenku na Balaton, kam sa vtedy už smelo ísť. Avšak keby že ideme do Československa, nechajú si nás tam. V pozadí Bratislavský hrad.
Marec 1990, prvýkrát opäť na Slovensku. So sesternicami vo Veľkých Uherciach.
Moja prvá kancelária, 19.október 1991, Predchodca FaxCopy, Press centrum, 17. poschodie.
Môj spoločník Roman Achimský a moja prvá zamestnankyňa Emília Kakulová na výstave Cofax v júni 1993 v Bratislave.
S mojím storočným kamarátom a mojou bývalou, v tom čase ešte budúcou ženou na výlete v Tatrách v lete 1993. Začínam plešavieť, lebo šípim, že o pár mesiacov sa budem ženiť.
Predtuchy sa potvrdili, svadbu som mal 18. decembra 1993.
Keď som oslovil vydavateľa od Tibora Huszára, či by mi Tibor neprišiel fotiť na svadbu, bolo mi povedané, že to je ako keby mi Marylin Monroe prišla spievať. Nakoniec sa to podarilo a s Tiborom Huszárom som mal nepravidelný, ale milý vzťah až do jeho smrti.
Potomok číslo 1, dcéra Alexandra, máj 1994.
Mama môjho otca so svojou pravnučkou, čiže s mojou dcérou Alexandrou. Jún 1994.
Toto sem síce nepatrí, ale zadarilo sa. Je to fotka z nášho balkónu na Ostredkoch v Bratislave (jún 1994). Asi sa začalo blýskať na lepšie časy.
Júl 1994, firma sa rozrastá.
S mojou vtedajšou ženou sme si kúpili Tatru 603 a chodili sme stanovať. Počúvadlo, leto 1994.
Bratislava september 1994, s dcérenkou Alexandrou, prvé vnemy.
Celá širšia rodina sa zhodla, že takto nejako museli vyzerať Ľupták s Keltošovou, keď mali jeden rok. Moja dcéra Saška vpravo, jej bratranec Janko vľavo. Zlaté Moravce 1995.
Príchod druhého potomka, prvý deň Filipovho života. 19. október 1995, Bratislava, dnes už neexistujúca nemocnica Bezručova.
Rodinka sa rozrastá. Filip bol stále hladný. December 1995.
Na dovolenke. Sulíková potvrdzuje, že slovenské ženy sú krásne.
Moja mama s mojím synom. Bratislava, marec 1996.
Na tejto fotke má Filip rok a ešte nevie rozprávať. Že dojedol nám oznámil otočením taniera a dvihnutím rúk, bez ohľadu na to, či sa na tanieri niečo nachádzalo alebo nie.
Malý Budha s jeho staršou sestrou Saškou.
Moje deti s mojím otcom u rodičov v Nemecku, august 1999.
S mojimi deťmi pri Bratislavskom hrade v októbri 1999. Medzičasom som plešatý takmer ako dnes.
Saška vyše 6, Filip takmer 5 rokov, na túre vo Vysokých Tatrách.
S partiou na Donovaloch, Silvester 2000. Kamarátov syn chcel práve niekam zdúchnuť, avšak úloha znela jasne: mladý musí na obraz.
Saškine 8. narodeniny, Bratislava, máj 2002.
28.10.2003 v NRSR, deň kedy parlamentom prešla Rovná daň.
U mojich rodičov v Nemecku, november 2005.
V zasadačke ministra ako Počiatkov poradca, január 2007.
Potomok číslo 3, syn Hugo, september 2007.
Rok 2009, odovzdávame petičné hárky, vzniká strana Sloboda a Solidarita.
27.2.2009 podávam prvú kandidátku, za SaS kandidoval do Eurovolieb Ján Oravec.
Na občianske povinnosti nikdy nie je priskoro. Voľba prezidenta, jar 2009.
A je to tu, potomok č. 4, Viktória. November 2009.
Tak a tu ich mám všetkých štyroch, potomkov mojich. Marec 2010, tri mesiace pred prvými parlamentnými voľbami.
Kongres strany SaS vo Vyhniach, jar 2010. SaS nikdy nebola strana prerastených straníckych štruktúr.
Stretnutie všetkých dovtedajších predsedov parlamentov v decembri 2010. Zľava Schuster, Mikloško, Gašparovič, Migaš, Hrušovský, Paška a moja maličkosť.
Parlamentné voľby v roku 2010 nás posunuli do NR SR, mňa na kreslo predsedu parlamentu. Mal som kopu nových povinností, ale aj česť stretávať sa so zaujímavými ľuďmi. Rok 2011, návšteva Václava Klausa.
V kampani 2014 do Europarlamentu sme s Luciou hrali kabaret. Ja som bol eurokomisár, ona nedodržiavala európske smernice.
Všetky moje ratolesti pokope, túto krásnu fotku som dostal na Vianoce 2015.
Nečakané čaro politiky. Z neba padali také obrovské biele kusiská, že život v celej Bratislave na niekoľko hodín zastal. My sme postavili snehuliaka, ktorý je na obrázku vľavo.
Vo voľbách 2016 získava SaS vyše 12 percent. Zdá sa, že voliči nám naše začiatočnícke chyby konečne odpustili.