No, neviem, či to bude úplne prvé, ale určite bude jedno z prvých hlasovaní – voľba predsedu Európskej komisie. Európsky parlament bude po prvý krát hlasovať o kandidátovi vybranom na základe výsledku eurovolieb (hurá), avšak to, čo je na výber je doslova „prašť jak uhoď“.
Kandidáti na predsedu Európskej komisie
Európski ľudovci postavili kandidáta, ktorý je 30 rokov v Bruseli ako doma (Jean Claude Juncker) a nesie značnú spoluzodpovednosť za doterajší vývoj Európskej únie – v dobrom aj v zlom. Junckerov citát z konca roka 1999 hovorí v podstate za všetko: „My niečo dohodneme, predstavíme to a počkáme nejakú dobu, čo sa stane. Keď nenasleduje žiaden veľký nárek a protesty, lebo väčšina vôbec nepochopila, čo sme to schválili, pokračujeme ďalej – krok za krokom, až nič nebude možné zvrátiť.“. S týmto pánom na čele komisie zaručene k žiadnej zmene nedôjde.
Európski socialisti postavili kandidáta, ktorý sa vo svojom živote nezmohol ani len na maturitu (Martin Schulz) a v Európskom parlamente je dobrých 20 rokov. Od Martina Schulza rovnako nečakajme žiadne zmeny typu návrat kompetencií členským krajinám. Navyše, ako správny socialista sa Martin Schulz venuje oveľa radšej deľbe peňazí ako ich tvorbe.
Európski liberáli postavili síce kandidáta, ktorý má solídne vzdelanie (Guy Verhofstadt), avšak to výber nerobí ľahším. Guy Verhofstadt je totiž hrdý federalista a z Európskej únie by najradšej spravil spolkový štát. Aj preto je vedúcim členom takzvanej Spinelli group, ktorá sa zasadzuje o pokračovanie európskej integrácie.
Reformy nečakajme
V podstatných európskych otázkach nie je medzi týmito tromi kandidátmi prakticky žiaden rozdiel, čo je aj dôvod, že celoeurópska volebná kampaň (no schválne, kto si všimol, že také niečo vôbec prebieha?) bola riadne nudná.
Navyše, všetci traja sa narodili v západnej Európe pár rokov po vojne, kedy napríklad taká SPP (Spoločná poľnohospodárska politika) dávala zmysel, lebo bol skutočne nedostatok potravín.
Títo traja páni zaručene žiadnu reformu EÚ nenaštartujú a tak bude moje prvé hlasovanie bude u všetkých troch „Proti“.
Konzervatívny socialista
Ale možno bude nakoniec všetko inak, zákulisný mocenský boj beží na plné obrátky. Medzičasom nemecká SPD tlačí na kancelárku Merkelovú, aby podporila Junckera (čítate správne, socialisti vyzývajú konzervatívnu političku, aby podporila konzervatívneho kandidáta). Tá s tým váhala, lebo Cameron sa vyhrážal, že Británia vystúpi z EÚ, ak prejde Juncker a to preto, že doma na neho (na Camerona, ak strácate prehľad) tlačí Farage, ktorý dosiahol to, že po sto rokoch vyhrala voľby iná strana ako konzervatívci alebo socialisti.
Prvé zasadnutie Európskeho parlamentu bude prvého júla, to je takmer mesiac času, možno sa nakoniec zjaví štvrtý kandidát. Avšak veľké nádeje si robiť netreba 🙂
