Pred presne sto rokmi bol prvýkrát uplatnený letný čas, Nemcami v prvej svetovej vojne. Dôvodom mali byť úspory palív v prvej svetovej vojne. Ako vojna skončila, skončil aj letný čas. Opätovne bol letný čas zavedený v druhej svetovej vojne opäť Nemcami a pridali sa aj …
… USA a Veľká Británia. Zrejme aby si nemýli časy boja a odpočinku. Pár rokov po skončení druhej svetovej vojny bol letný čas opäť zrušený. Až do roku 1980, kedy ho Nemci zaviedli tretíkrát a keďže medzičasom vstúpila do hry Európska únia, tak zrejme natrvalo.
Letný čas má 70 krajín
Dnes má letný čas asi 70 krajín, väčšinou európskych, amerických a Austrália. Naopak, India, Čína, Afrika letný čas nemajú a Rusko ho pred pár rokmi zrušilo, aby neboli vystresované kravy (kvôli skoršiemu či neskoršiemu dojeniu).
Argument pre zavedenie letného času
Hlavný argument pre zavedenie letné času mala byť úspora energie, ktorá aj existuje, avšak len v symbolickej výške 0,03%, ako zistil úrad pre Technikfolgeabschätzung nemeckého Bundestagu. Ani sa nesnažte to slovisko preložiť, dôležité je vedieť, že nik sa nevie dorátať k nejakým relevantným úsporám, avšak veľa ľudí pociťuje konkrétne negatívne dopady. Od niekoľko dňového „mini-jetlagu“ cez únavu až po depresie, lebo v zime je dlhšie tma. Teda, v zime by sa neskôr stmievalo, ak by sa celý rok používal letný čas, čo by znamenalo zrušenie zimného resp. ponechanie letného času po celý rok.
Zamotaná situácia
Lenže s tým rušením to nebude také jednoduché. Sme totiž v EÚ a aby si každá krajina neurčovala sama dátumy, kedy prejde na jar letný a na jeseň na zimný čas, stanovila celkom logicky EÚ spoločné dátumy prechodu – tento rok na 30. október. Ale o samotnom ponechaní či zrušení letného, či zimného času, rozhoduje členská krajina. Inými slovami, o tom, či letný čas ostane alebo bude zrušený rozhoduje členská krajina a ak krajina letný čas má, rozhoduje EÚ o tom, v ktorý deň sa letný čas mení na zimný a naopak.
Čiže, zamotaná situácia, lebo EÚ sa v prípade zrušenia letného času nemá k veci, čo potvrdila aj v odpovedi na písomnú otázku a jednotlivé členské krajiny si asi nedovolia takúto extra jazdu. Ale možno, keď už ožila tá „Vé štvorka“, by to mohla byť spoločná a súčasná iniciatíva štyroch členských krajín EÚ – Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska.
