Nebantuj to! Tak mi zvykla ako malému chlapcovi hovorievať stará mama, keď som chytal veci, ktoré som mohol akurát tak pokaziť. Robert Fico sa veľmi rád bantuje do minimálnej mzdy a to je buď úplne zbytočné, alebo škodlivé.
Ak je minimálna mzda nízka, tak je celé divadlo bezpredmetné. Ak je vysoká, tak škodí, lebo najmenej kvalifikované práce si nenájdu svojich „odberateľov“. Inak povedané, najmenej kvalifikovaných ľudí a ľudí bez pracovných návykov nikto nezamestná, lebo nevyprodukujú ani len takú hodnotu, akou je minimálna mzda plus odvody zamestnávateľa plus dovolenka plus stravné lístky a ďalšie položky.
Ak je minimálna mzda povedzme 500 eur, s odvodmi zamestnávateľa (lebo aj na tie musí zamestnanec zarobiť) je to už 676 eur, s dovolenkou (lebo aj na dni dovolenky musí počas dní pracovných zarobiť zamestnanec) 734 eur a so stravnými lístkami a nejakými dňami OČR a takzvanými paragrafovými dňami sme na 800 eur mesačne. Nuž, nie je to maličkosť, aby človek bez kvalifikácie a bez pracovných návykov vyprodukoval pridanú hodnotu vo výške 800 eur. Mesiac čo mesiac.
Lenže práve tých, ktorí nemajú kvalifikáciu a pracovné návyky, potrebujeme zamestnať. Kvalifikovaných zamestnancov je nedostatok a napriek tomu máme vyše 200 tisíc nezamestnaných. Vysvetlenie je jednoduché: väčšina z dnešných nezamestnaných nemá vzdelanie, návyky, zručnosti, skúsenosti, skrátka kvalifikáciu na to, aby mohli robiť práce, ktoré zamestnávatelia potrebujú. Ale odhŕňať sneh, zametať firemný dvor, kopať kanál by rozhodne mohli. No za 800 eur? Práve pre tých, ktorí sú v čase silného dopytu po pracovnej sile nezamestnaní, vytvára vysoká minimálna mzda bariéru k zamestnaniu.
Preto by bolo oveľa chytrejšie mať minimálnu mzdu nízku a zároveň vytvoriť súbeh medzi sociálnou dávkou a nízkou mzdou. Na jednej strane by to štát nestálo viac, ako ho stojí dnešný dlhodobo nepracujúci, na druhej strane by takýto zamestnanec mal toľko peňazí ako pri citeľne vyššej minimálnej mzde. Zároveň však, a to je podstatné, by sa z nezamestnaného stal zamestnaný.
Riešením je Odvodový bonus, ktorý vytvára súbeh medzi nízkou mzdou a sociálnou dávkou a to tak, že k mzde dostane zamestnanec ešte životné minimum znížené o 10 percent. Ak by teda niekto robil povedzme za 300 eur, dostal by ďalších 170 eur (200 mínus 10% z 300) a spolu by mal superhrubú mzdu 470 €.
Toto sú samozrejme príliš komplexné úvahy na Roberta Fica či Jána Richtera, a tak radšej populisticky a škodlivo zvyšujú minimálnu mzdu. Zároveň však sú práve oni dvaja ako čelní zástupcovia štátu šerední zamestnávatelia. Zdravotné sestry a učitelia by vedeli rozprávať a doslova výsmechom je, že samotný štát ako zamestnávateľ minimálnu mzdu nie vždy dodržiava.
Bezpochyby, maturovať s nejakým číslom a naváľať súkromným zamestnávateľom vyššie náklady, je jednoduché, no nie je to úlohou štátu. Robert Fico sa rýpe do vecí, ktoré by mal nechať na pokoji (napríklad by sa minimálna mzda mohla stanoviť ako percento priemernej mzdy a valorizovala by sa automaticky) a na druhej strane, veci, o ktoré by sa starať mal a ktoré sú nespochybniteľnou úlohou štátu, sú v dezolátnom stave: kde je toľko-krát sľubovaná reforma štátnej správy ESO? Prečo sme poslední v Európe, čo sa týka rýchlosti súdnych konaní? Prečo sa v armáde stratí obrovské množstvo nábojov a nič sa nestane? Prečo zase raz chýbajú učebnice? Kde je diaľnica D1, ktorá mala byť hotová v roku 2010? Prečo si do štátnej nemocnice musia ľudia nosiť toaletný papier? A k tomu doslova všadeprítomná korupcia.
Takže pán Fico, prestaňte bantovať minimálnu mzdu a začnite sa venovať veciam, za ktoré ste platený.
