Aktuálne došlo v Nemecku medzi koaličnými partnermi, dokonca medzi sesterskými stranami CDU a CSU ku konfliktu kvôli takzvanému „Masterplan Migration“. Ten chcel včera predstaviť minister vnútra (a zároveň šéf bavorskej CSU) Horst Seehofer, no jeho nadriadená …
… kancelárka Angela Merkelová (a zároveň šéfka nemeckej CDU) mu to zatrhla.
Kameň úrazu je totiž jeden z vyše 60 bodov masterplánu (jeho presné znenie nie je zatiaľ známe), a to možnosť v určitých prípadoch odmietnuť migranta už na hranici. Ak teda požiada migrant o azyl napríklad v Taliansku, môže sa dnes voľne presunúť do Nemecka a práve toto chce Seehofer zatrhnúť. Merkelová naopak vraví, že by to bolo národné riešenie a ona uprednostňuje európske riešenie, načo Seehofer vraví, že na európske riešenia čaká roky a stále nič.
Ak by Nemci začali už na hranici odmietať ľudí, ktorí požiadali o azyl v inom štáte (alebo požiadať museli, o tom nižšie), tak by to nutne znamenalo, že treba kontrolovať všetkých a na všetkých hraničných prechodoch. Bez ohľadu na to, koľkých by odmietli, skontrolovať musia všetkých a v tom momente Schengen skončil. Na toto si už Nemecko „vybavilo“ v Komisii aj návrh na revíziu nariadenia o pravidlách na dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc, ktorý už máme v legislatívnom procese.
Problém však vzniká aj keby sa pristúpilo k európskemu riešeniu, ktoré požaduje Angela Merkelová. Európske riešenie sa volá Dublin IV a text, ktorý predložila Európska komisia, je jasný ako facka. Podľa článkov 34-36 návrhu Komisie sa stanovia kvóty a kto svoju kvótu naplní na 150%, môže migrantov posunúť tým štátom, ktoré svoju kvótu nenaplnili ani na 75%. Ak teda bude kvóta Talianska 100 tisíc migrantov a kvóta Slovenska 10 tisíc, tak všetkých žiadateľov o azyl nad 150 tisíc Taliani posunú a my ich musíme do výšky 7,5 tisíc prijať. Ak odmietneme, budeme podľa článku 37 návrhu na Dublin IV platiť pokutu 250 tisíc € za každého neodobratého migranta.
Tento des bol známy už aj skôr, nové je, že krajina, ktorá udelí migrantovi azyl, má byť zodpovedná za to, že migrant v tej krajine ostane (článok 4 a 5 návrhu). Ako inak to majú krajiny zabezpečiť, ak nie kontrolou na hraniciach? Tak sme to tu mimochodom mali pred rokom 1989, kedy štát držal násilím ľudí v krajine a a ohradil si ich ostnatným drôtom. Táto predstava je zatiaľ sci-fi, lebo návrh schvaľuje Rada ministrov spolu s Európskym parlamentom, ale v každom prípade sa jedná o oficiálny dokument Európskej komisie. Európsky parlament si schválil medzitým vlastné (ešte horšie) znenie, ktoré zavádza kvóty, už pri prvých prichádzajúcich migrantoch. Celý Dublin IV ale teraz stojí na Rade.
Jedno ako, oboje – národne riešenie Nemecka alebo európske riešenie, povedie k trvalým kontrolám na hraniciach. a to je v priamom rozpore so podstatou Schengenu – chrániť vonkajšie hranice a nekontrolovať tie vnútorné.
To samozrejme nikto súdny nechce a preto ostáva už len jedno riešenie – vybavovať žiadosti o azyl mimo EÚ ako nedávno navrhli aj rakúsky kancelár Kurz, či belgický minister vnútra a francúzsky prezident Macron. Novo vznikajúca koalícia odvážnych, tj. Rakúsko, Nemecko, Holandsko a Dánsko, navrhuje zriadenie takýchto táborov v menej atraktívnych, bližšie nešpecifikovaných lokalitách mimo EÚ, práve s cieľom odradiť ekonomických migrantov. Najnovšie Kurz svoju iniciatívu preberal s predsedom Komisie J.C. Junckerom a dostal „požehnanie“ pokračovať. Po toľkej kritike tohto „nehumánneho“ riešenia, sa práve ono stáva bežne diskutovanou témou.
Ideálne by to znamenalo, že EÚ zriadi veľký tábor, bude garantovať jeho stráženie a bezpečnosť. Napríklad na pobreží severnej Afriky a v ňom sa budú nachádzať z každej krajiny úradníci, ktorí budú posudzovať žiadosti o azyl. Takéto tábory už aj existujú, len sa v nich nevybavujú žiadosti o azyl priamo, čo by sa dalo riešiť rozumnou revíziou Dublinu. Žiadateľ si najprv vyberie krajinu, ktorú by chcel o azyl požiadať, u úradníka tej krajiny podá žiadosť o azyl a ak ho dostane, bude bezpečným spôsobom prevezený do krajiny, ktorá mu azyl poskytla. Ak azyl nedostane, tábor musí opustiť.
Ak sa vyberie na vlastnú päsť do Európy, bez platných víz, bude okamžite prevezený do tohto off shore tábora, kde môže požiadať o azyl. V prípade, že bude žiadateľ zachránený na mori, platí to isté. Okamžite by prevádzači prišli o výnosný biznis, lebo za prevoz by už nik neplatil. A okamžite by klesol počet ľudí utopených na mori. Tiež by sa odstránil problém s vysokým počtom ľudí, ktorí nedostali azyl a napriek tomu ich členské štáty nevracajú do ich krajín pre nedostatok zmlúv o návrate s tretími krajinami.
Vo vnútri EÚ by sa tak nachádzal len malý zlomok migrantov, keďže väčšina z nich nemá nárok na azyl. Čím neskôr dospejeme k tomuto riešeniu (vybavovanie žiadostí o azyl mimo EÚ), tým viac ohrozujeme Schengen. Lebo politici bohatých krajín budú čoraz viac pod tlakom svojich voličov, aby uzavreli hranice svojich krajín.
