Zaujal ma návrh na zvýšenie nezdaniteľného minima od Ivana Štefanca z SDKÚ. Súhlasím, že je načase opäť spraviť poriadok v daniach, veď posledná skutočná reforma je 10 rokov dozadu. Avšak zároveň je nevyhnutné návrhy domyslieť.
Kvôli 2,5 € mesačne daňovníci svoje správanie nezmenia
SDKÚ-DS navrhuje zvýšiť nezdaniteľné minimum zo súčasných 3.803 € na 3.962 € ročne, to je zvýšenie o 159 € ročne, úspora na dani by predstavovala 19% z tejto sumy, to je 30 € ročne, alebo 2,5 € mesačne.
Domnievam sa, že kvôli 2,5 € mesačne daňovníci svoje správanie nezmenia, väčšina z nich tento nárast príjmu ani len nepocíti. Na druhej strane, štátny rozpočet to bude stáť ročne odhadom 60 miliónov € (30 € ročne pri plusminus autobus dvoch miliónov daňovníkov). Pripomínam, že 60 miliónov € boli napríklad celkové odhadované dopady komplexnej odvodovej reformy (zavedenie superhrubej mzdy), ktorá sa však nezrealizovala.
Premárnená šanca viac motivovať ľudí
Zvýšiť nezdaniteľné minimum je premárnená šanca viac motivovať ľudí tvoriť hodnoty. Posledné zarobené euro je totiž naďalej zdaňované rovnako, a to 19-imi percentami (odhliadam od milionárskej dane vo forme klesajúceho nezdaniteľného minima a vyššej sadzby). Preto, zníženie daňového zaťaženia je lepšie realizovať cez zníženie sadzby, lebo nižšia sadzba dane menej zaťažuje „posledné zarobené euro“, odbornými slovami znižuje marginálne zdanenie a práve to zvyšuje motiváciu daňovníkov dosahovať (a aj priznávať) vyššie príjmy.
Nezdaniteľné minimum a jeho nastavenie
Navyše, dôvod, prečo je nezdaniteľné minimum nastavené práve na 19,2 násobok životného minima (to je 19,2 x 198,09 € = 3.803,33 €), je jeho deliteľnosť dvanástimi. Mesačné nezdaniteľné minimum je teda 1,6 násobok životného minima. Tak je možné pomerne ľahko nezdaniteľné minimum vypočítať presne. Táto drobná výhoda sa stráca, ak ročné nezdaniteľné minimum stanovíme na 20 násobok životného minima (1,667 mesačne).
Časy Ivana Mikloša …
Žiaľ, musím konštatovať, že daňové návrhy SDKÚ ma v poslednom čase prekvapujú najmä svojou nedomyslenosťou. Najprv to bola daň z bezhotovostných platieb, ktorú navrhoval Ľudo Kaník, potom nedomyslené licencie pre živnostníkov a teraz táto lacná kozmetika. Časy, kedy Ivan Mikloš ako minister financií zaujal daňovou reformou polku sveta, sú zrejme preč.
