Nová azylová politika EÚ – Stále je to o tom istom

Azylová politika EÚ | Počet utečencov prichádzajúcich do Európy neklesá ani po uzavretí dohody medzi EÚ a Tureckom. Práve naopak, utečenci si hľadajú nové trasy. Jednou z nich je napríklad Taliansko. Európska komisia prišla preto s návrhom, ako by mala vyzerať nová …

… azylová politika EÚ. To však nie sú všetky udalosti za posledný týždeň. V stredu sa totiž konalo referendum v Holandsku, v ktorom Holanďania odmietli asociačnú dohodu medzi EÚ a Ukrajinou. Išlo však skôr o nárast euroskeptických nálad a odmietnutie Európskej únie, než o odmietnutie Ukrajiny. Znamená výsledok referenda v Holandsku koniec EÚ alebo je to varovný prst pre Brusel? A je nová azylová politika EÚ správnym riešením utečeneckej krízy alebo je už neskoro? Tak aj na tieto témy diskutoval Richard Sulík v relácii Slovenské rozhlasu „Z prvej ruky“.

Referendum v Holandsku je zdvihnutý varovný prst pre Európsku úniu

Lucia Virostková: Pán Sulík, je výsledok referenda v Holandsku podľa Vás dobrou správou?

Richard Sulík:Holandskí voliči poslali odkaz, ktorý je trochu širší ako len postoj k asociačnej dohode s Ukrajinou. Navyše dávajú najavo svoju nechuť a nevôľu s tým, ako sa Európska únia vyvíja.

Lucia Virostková: Čiže referndum v Holandsku je podľa Vás začiatok konca Európskej únie, ako to definoval Geert Wilders z holandskej protieurópskej a protiislamskej Strany slobody?

Richard Sulík:Myslím si, že to je skôr zbožné želanie pána Wildersa a myslím si, že referendum v Holandsku je zdvihnutý varovný prst pre Európsku úniu, aby možno viac zohľadňovala to, čo chcú obyvatelia Európy, lebo to v poslednej dobe nerobí. Nemyslím, že referendum v Holandsku je začiatok konca Európskej únie, ale možno to je začiatok reforiem, začiatok toho, že sa časť kompetencií začne vracať z Bruselu späť členským štátom.

Holandsko a Dánsko by odchod z EÚ zvládli

Lucia Virostková: V kontexte blížiaceho sa referenda v Británii sa práve o Holandsku hovorí ako o možnom ďalšom adeptovi na podobné hlasovanie. Vidíte to podobne? Vidíte tam nejaké riziko, že by sa podobným spôsobom začali krajiny odčleňovať?

Richard Sulík:To si viem predstaviť. Konkrétne Holandsko a Dánsko sú krajiny, ktoré by najskôr zvládli odchod z Európskej únie. Tí odporcovia Európskej únie môžu byť posmelení takým úspešným referendom.
H3: Držte sa toho, na čo ste vznikli

Lucia Virostková: A to by bol dobrý dôsledok podobných referend?

Richard Sulík:Nie, to si nemyslím. Myslím si, že Európska únia je dobrý projekt a výborne fungovala, pokiaľ sa európski lídri držali tej základnej myšlienky, to je voľný pohyb tvaru, služieb, kapitálu a osôb. Len, bohužiaľ, za posledných 20 – 30 rokov sa súbežne dialo to, že stále viac a viac kompetencií sa prenášalo do Bruselu. Máme aj teraz na stole úplne aktuálny návrh. Opäť si chce Brusel urvať nejaké kompetencie, a toto, samozrejme, sa ľuďom nepáči. Lebo to zvyšuje deficit demokracie. A tu si myslím, že britské referendum môže byť veľmi silný signál, tak ako je to referendum v Holandsku, že „už prestaňte s tým a držte sa toho, na čo ste pôvodne vznikli.“

Jednotnú azylovú politiku EÚ nepotrebujeme

Lucia Virostková: Európska komisia predstavila dve možné alternatívy pre zmenu azylovej politiky EÚ. Potrebujeme jednotnú azylovú politiku EÚ v uzavretom priestore Schengenu, kde teda nefungujú hranice, čiže je to spoločný priestor?

Richard Sulík:Nemyslím si, že všeobecne potrebujeme na čokoľvek spoločné riešenia. To je len to, čo potom tak strašne komplikuje situáciu. Kľudne to môžu byť aj národné riešenia vo väčšine oblastí. A v oblasti azylovej politiky EÚ si takisto nemyslím, že treba spoločné riešenia. My máme azylovú politiku dobre nastavenú. Procesy sú rýchle, pomerne jednoduché a nevidím najmenší dôvod pri tomto neostať.

Azylová politika EÚ nie je prispôsobená miliónu migrantov ročne

Lucia Virostková: Európska komisia tvrdí, že nová azylová politika EÚ by znamenala humánnejší a efektívnejší spôsob zaobchádzania so žiadateľmi o azyl. Vy teda nepripúšťate, že by ten súčasný model, ktorý je založený na tom, že všetkých žiadateľov o azyl by mali „spracovávať“ krajiny na vonkajšej hranici Schengenu?

Richard Sulík:Treba si ešte uvedomiť, že to, čo doteraz my rozumieme pod azylovou politikou EÚ, to je udelenie azylu jednotlivcom, keď je nejaký jednotlivec prenasledovaný. Dnešná azylová politika EÚ nie je prispôsobená jednému miliónu migrantov ročne.

Lucia Virostková: Ale práve tomu sa má nová azylová politika EÚ prispôsobiť.

Richard Sulík:To je, ako keď chcete ísť injekčnou striekačkou hasiť požiar. To, čo treba robiť je uzavrieť hranice. To sa konečne stalo v Macedónsku, preto aj priamy následok toho bol pokles migrantov, ešte predtým, ako vstúpila dohoda medzi EÚ a Tureckom do platnosti. A zároveň vravím, keď teda Európska únia chce tento problém riešiť, tak treba pred bránami Európskej únie postaviť tábory. Tam nech sedí úradník z každej krajiny, ktorý bude rozhodovať o tom, či azyl niekto dostane alebo nedostane.

Lucia Virostková: To čo znamená v prípade Grécka, ktoré má prímorské hranice?

Richard Sulík:Aj Gréci si môžu strážiť svoju hranicu, veď majú veľkú armádu. Majú 100 bojových lodí, s ktorými sa dá strážiť reálne hranice. Treba urobiť dohody s krajinami, ktoré sú na druhej strane mora, napríklad Libanom, samotné Turecko, Líbya, Tunis. Dá sa predsa s krajinami dohodnúť, že „pozrite, my nejaký existujúci tábor prevezmeme“ a nech sa tam posudzujú žiadosti o azyl.

Grécko malo byť dávno zo Schengenu vylúčené

Lucia Virostková: V akej forme si viete predstaviť väčšiu solidaritu zo strany Slovenska?

Richard Sulík:Najskôr si musíme povedať jednu vec, Grécko dlhé roky neplní svoje záväzky, ktoré mu plynú zo schengenskej zmluvy. Grécko je 6 alebo 7 rokov riešené, tzv. infringement naštartovala Európska komisia práve voči Grécku za nedodržiavanie svojich povinností zo schengenskej zmluvy a opäť raz Európska únia nemala tú silu vyvodiť z tohto dôsledky. Grécko malo byť dávno zo Schengenu vylúčené tak, ako nepatrí do eurozóny. Taliansko, keď si nebude plniť riadne svoje podmienky, tak tiež nech nie je v Schengene. Toto je strašne dôležité, lebo my sa tu nehráme na nejakú schengenskú zmluvu, ktorá, keď dôjde na lámanie chleba, neplatí. Potom nerobme žiadne zmluvy radšej.

A teraz k tej solidarite. Áno, som za to, pri takomto veľkom návale utečencov, pomôžme krajinám. Pošlime im tam policajtov, môžeme ich podporiť aj finančne, ale všetko sa to môže diať tam.

Lucia Virostková: Čiže nie vo vzťahu k novej azylovej politike EÚ?

Migrantov nemusíme prerozdeľovať po celej Európe

Richard Sulík:To sa môže kľudne diať na vonkajšej schengenskej hranici, nemusíme migrantov porozdeľovať po celej Európe, a potom zistiť, že vo väčšine prípadov nemajú nárok na azyl.

Lucia Virostková: A čo s tými, ktorí majú nárok na azyl?

Richard Sulík:Oni nech majú možnosť požiadať o azyl. Viete, keby existovali tie tábory pred bránami Európskej únie, a tam by sedel z každej krajiny azylový úradník, tak potom jednoducho si ten utečenec vyberie, kde chce požiadať o azyl.

Lucia Virostková: Práve nová azylová politika EÚ by mala súvisieť s tým, že už by si utečenci nevyberali.

Richard Sulík: Áno, ale potom budú rozhodovať iní ľudia ako regulérne volená slovenská vláda tom, kto bude žiť na Slovensku. Toto je mimoriadne závažná vec, a preto napríklad odmietam novú azylovú politiku EÚ a návrhy Komisie. Najprv to boli povinné kvóty, potom kontingenty, teraz Dublin Plus, ale stále je to o tom istom, prerozdeľovať migrantov po Európe, kde oni nechcú ísť, a to robí zbytočné problémy.